Leaf Academy sa pustila v treťom roku svojej existencie do výstavby svojho budúceho kampusu. Ten v prvej fáze poskytne na ploche 9,4 hektára priestor na štúdium a život 400 študentom a tiež učiteľom, ich rodinám a ostatným zamestnancom školy. Okrem školských budov, laboratórií a umeleckých priestorov bude súčasťou areálu aj študentský internát a učiteľské byty. Nebude chýbať ani telocvičňa, vonkajšie športoviská, knižnica a lekárska ambulancia.
„Som hrdý na to, že po rokoch prípravy projektu začíname stavať. Priestor nášho budúceho kampusu nás o ďalší kus priblíži k splneniu našich cieľov. Poslaním Leaf Academy je pomáhať mladým ľuďom z rozmanitého socioekonomického prostredia s objavovaním ich skutočného potenciálu, aby sa mohli stať budúcimi lídrami v našom regióne,“ uviedol riaditeľ Leaf Academy Matej Sapák. O tom, že škola naozaj má možnosti ako zo študentov urobiť budúcich lídrov regiónu, svedčí aj to, že v dozornej rade medzinárodnej Leaf Academy sedia osobnosti ako napríklad Madeleine Albright.
„Program podnikavého líderstva (Entrepreneurial Leadership) je zameraný na rozvoj medziľudských a líderských zručností, ktoré sú základným predpokladom budúcich vedúcich osobností strednej Európy,“ píše sa na stránke Leaf Academy. V študijnom programe nechýba ani „Program stredoeurópskych štúdií“, o ktorom stránka uvádza: „Je to multidisciplinárny program, ktorý u študentov rozvíja hlbšie porozumenie nášho regiónu ako aj širšieho zahraničia. Program sa venuje témam ako identita, štát a autorita, nacionalizmus, rituály a tradície, alebo konflikt a zmena. Na získanie prehľadu a hlbšieho porozumenia základov politiky, sociológie, etiky a filozofie používame rôzne prípadové štúdie z histórie a literatúry.“ O tom, kto organizáciu financuje, na stránke informácia nie je.
Nuž, čo k tomu dodať? Azda len to, že Európa má dlhú tradíciu táborov na formovanie mládeže a jej výchovy k tým správnym hodnotám. Spomeňme si napríklad na pokrokovú tradíciu táborov mládeže vo východoeurópskych krajinách v 50. až 80. rokoch minulého storočia. Alebo možno ešte bezprostrednejšia je v tomto prípade kontinuita s tradíciou západných internátnych kampusov, napríklad tých, ktoré boli v Nemecku na prelome 30. a 40. rokov. Aj tam mala mládež všetky možnosti realizácie, pokiaľ ide o zdravý rozvoj tela aj ducha, aby sa raz stali európskymi lídrami pri presadzovaní ambicióznych plánov zjednocovania európskeho priestoru pod spoločnú vlajku, i keď vtedy ešte nemala hviezdičky. A veru, mnohí z nich potom tieto líderské a ideové danosti a schopnosti použili pri zakladaní nášho spoločného európskeho domu, Európskej únie. Aj v nej majú mládežnícke kampusy svoju históriu, hoci nie vždy bola pekná: každý si iste spomenie na smutný osud letného kampusu mládežníckej organizácie nórskej sociálne-demokratickej strany v roku 2011, kde istý Nór postrieľal 77 budúcich ľavicových politikov, u nás by niekto povedal „budúcich lídrov regiónu“, lebo mu prekážalo, že tá strana vystupovala za imigráciu.
Našťastie, slovenská verejnosť má úplne iný vzťah k európskym hodnotám ako Nóri – a nám ostáva iba popriať slovenskej Leaf Academy veľa šťastia pri výchove a ideovom smerovaní budúcich európskych lídrov, aby jedného dňa dôstojne reprezentovali nielen svoju akadémiu a jej sponzorov, ale aj našu krajinu pod Tatrami.
Ivan Lehotský