Prezidentka: Ústava naliehavo potrebuje zmenu prístupu. Heger zdôraznil, že ústava zohráva dôležitú úlohu v obrane demokracie a slobody

Bratislava 1. septembra 2022 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Ústava SR potrebuje zo všetkého najviac zmenu prístupu, a to veľmi naliehavo. Aj 30 rokov od jej prijatia je Slovensko podľa prezidentky SR Zuzany Čaputovej stále dosť ďaleko od toho, aby sa smelo mohlo označiť za vyspelú demokraciu s vysokou úrovňou právneho štátu. Vyhlásila to v príhovore na slávnostnom zasadnutí Národnej rady (NR) SR pri príležitosti 30. výročia prijatia ústavy

“Z pohľadu úrovne politickej kultúry sme i po 30 rokoch od prijatia našej ústavy stále dosť ďaleko od toho, aby sme sa smelo mohli označiť za vyspelú demokraciu s vysokou úrovňou právneho štátu, kde sa ústava teší prirodzenému rešpektu a jej dodržiavanie sa považuje za samozrejmosť. Miestami mám dokonca pocit, že v úrovni nášho prístupu k ústave a ochrane ústavnosti ideme presne opačným smerom,” komentovala Čaputová.

Vo vyspelej demokracii považuje prezidentka za nepredstaviteľné považovať alebo označovať za zlomyseľnosť, ak sa urobia kroky smerom k preskúmaniu ústavnosti postupov, o ktorých existujú vážne pochybnosti. Rovnako je podľa nej nemysliteľné hľadať vinníka zodpovedného za to, že sa predišlo porušeniu ústavy využitím postupov, ktoré ona sama na tento účel zaviedla.

Za ľahkovážne označila hlava štátu ignorovať signály možných rozporov legislatívy s ústavou a stavať ich do protikladu so záujmom verejnosti. Ako podotkla, tieto dva záujmy nikdy nemôžu ísť proti sebe. “Na margo rôznych diskusií o tom, akú zmenu naša ústava potrebuje, sa mi preto žiada povedať, že zo všetkého najviac potrebuje zmenu prístupu k nej – a to veľmi naliehavo,” zdôraznila.

Ako upozornila, hoci z európskeho a svetového pohľadu naša ústava stále nepatrí medzi “staré”, svojím trvaním už prekonala desiatky iných ústav a v republikánskej ére našej štátnosti je druhou najdlhšie platnou. “Ak oslavy prijatia ústavy nemajú byť len estrádou bez hlbšieho významu, ktorá poslúži na zakrytie nedostatočného rešpektu k nej, potom nestačí ústavu jeden deň v roku oslavovať, ale predovšetkým ju musíme 365 dní v roku dodržiavať,” dodala prezidentka.

Premiér: Schválenie ústavy bolo prejavom svojbytnosti národa

Schválenie Ústavy SR pred 30 rokmi bolo prejavom svojbytnosti slovenského národa a zároveň významným krokom pri napĺňaní jeho štátotvorných ambícií. Vyhlásil to premiér Eduard Heger (OĽANO) počas slávnostnej schôdze Národnej rady (NR) SR pri príležitosti 30. výročia prijatia Ústavy SR. Zdôraznil, že ústava zohrala a zohráva dôležitú úlohu v obrane demokracie a slobody. Slovensko je podľa jeho slov demokratickou republikou a takou aj musí ostať.

“Dnes, 30 rokov od schválenia Ústavy SR, s pocitom hrdosti i nádeje môžem povedať, že vždy, keď sme sa ocitli na historickej križovatke, sme sa nakoniec rozhodli ísť správnou cestou,” uviedol premiér s tým, že sme zostali slobodnou krajinou slobodných ľudí a patríme do širokej rodiny demokratických štátov. Premiér nepovažuje za náhodu, že sme zvládli náročné momenty histórie a pokračujeme vo svojom národnom príbehu ako zvrchovaný demokratický štát. “Je to výsledok mnohých politických zápasov, v ktorých nakoniec zvíťazili ľudia, ktorí zostali verní ideálom novembra 1989,” uviedol.

Vyzdvihol úlohu ústavy v obrane demokracie a slobody, pretože je jednak súborom hodnôt, o ktoré opierame svoju štátnosť a tiež súborom pravidiel, ktorými sa riadime. “Tridsiate narodeniny našej samostatnej ústavnosti znamenajú, že sme ešte mladé politické spoločenstvo. Ale na druhej strane, politické krízy, ktorými sme za ten čas prešli, hovoria o tom, že sme ich schopní prekonávať v hraniciach ústavy,” tvrdí.

Poukázal pritom na príklady zo zahraničia a poznamenal, že uznávať základné práva a slobody občanov vrátane ich politických práv nie je vždy samozrejmosť. “U nás je však samozrejmosťou, že sa od Nežnej revolúcie vždy uskutočnili slobodné a demokratické voľby,” povedal a za samozrejmosť označil i to, že sa politické strany podriaďujú volebným výsledkom a občania si strážia slobodu slova a prejavu. “U nás je samozrejmosťou, že sa nálezy Ústavného súdu SR rešpektujú,” dodal. Deklaroval záujem a snahu dodržiavať ústavné pravidlá a konať výhradne vo verejnom záujme.

Kollár: Ústava by si zaslúžila viac úcty, jej text treba skúmať

Ústava SR by si zaslúžila od nás všetkých viac úcty i rešpektu. Je potrebné jej text skúmať a nájsť kritické miesta, ktoré by bolo treba zhodnotiť, prípadne zmeniť. Vyhlásil to predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) počas slávnostnej schôdze pri príležitosti 30. výročia prijatia Ústavy. Dodal, že by sa z ústavy nemal stať neustále meniaci sa zákon, v ktorom sa ľudia nebudú vedieť orientovať.

“Žiadne ľudské dielo nie je dokonalé. Určite má svoje chybičky aj naša ústava. Ale nemôžeme nekonštatovať, že za tridsať rokov nedošlo k žiadnej kolízii vo verejnom živote, ktorá by bola zapríčinená zlou textáciou ústavy,” povedal Kollár.

Hlasy, ktoré volajú po prijatí novej ústavy, nepokladá za oprávnené. “Určite je potrebné jej text podrobne skúmať, nájsť kritické miesta, ktoré by bolo treba zhodnotiť a prípadne zmeniť. Ale ústava ako celok by nemala byť posielaná do koša, len preto, že niekto si myslí, že je treba niečo nové,” uviedol.

Ústava bola v niektorých prípadoch novelizovaná oprávnene, niekedy zbytočne, myslí si Kollár. “Nezávislý pozorovateľ niekedy môže dôjsť k presvedčeniu, že niektorí politici by chceli buď všetko dopodrobna popísať a ústavne ochrániť, alebo sa cez ústavu snažia naplniť svoje politické ciele,” skonštatoval.

Ani jedna cesta podľa šéfa parlamentu nie je správna. “Ústava by mala popisovať len najvšeobecnejšie princípy, na ktorých je štát postavený,” doplnil s tým, že by sa z nej nemal stať sústavne meniaci sa zákon, v ktorom sa ľudia nebudú vedieť orientovať.

Kollár pripomenul, že pred 30 rokmi sa prijala prvá skutočne demokratická ústava platná na území Slovenska, ktorú prijal legitímny orgán a zodpovedala kritériám demokratického právneho štátu.

Predseda parlamentu pripomenul aj históriu tvorby právnych základov nášho štátu. “Predstavy o tom, ako by malo vyzerať vnútorné usporiadanie sú rovnako staré, ako boj Slovákov za svoje samourčenie,” skonštatoval.

Prijatie Ústavy SR bolo podľa Kollára jedným z krokov na ceste k pokojnému a organizovanému rozdeleniu federácie. “Avšak napriek tomu, že sa naša spoločná cesta s českými bratmi vtedy rozdelila, dnes si nás, Slovákov, za tento odvážny krok vážia,” pripomenul s tým, že česká mincovňa pri príležitosti 30. výročia prijatia Ústavy SR venovala poslancom NR SR 150 špeciálnych strieborných mincí. “Tento dar je nielen znakom pretrvávajúcej spolupatričnosti, ale aj prejavom úcty k našej ústave, ktorá tvorí základ slovenskej štátnosti,” dodal.

Žilinka: K zmenám ústavy treba pristupovať veľmi zodpovedne

K zmenám či doplneniam Ústavy SR treba pristupovať veľmi zodpovedne a po dôkladnom zvážení nevyhnutnosti jej úprav. Pri príležitosti 30. výročia prijatia Ústavy SR to na sociálnej sieti uviedol generálny prokurátor SR Maroš Žilinka.

Ústava SR je podľa jeho slov kvalitná a moderná. “Text ústavy sám o sebe však nestačí. Potrebné je v prvom rade jej jednotlivé články, ich ducha, uvádzať do každodenného života a podľa ústavy sa aj správať, nie len to tvrdiť,” podotkol.

Ako ďalej uviedol, ústava je základný zákon štátu s najvyššou právnou silou vyjadrujúci základné spoločenské hodnoty, na ktorých je postavená SR. Predstavuje základ právneho poriadku SR, ktorú definuje ako zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo.