Bratislava 21. júla 2021 (SITA/HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)
Podmienky, ktoré musí splniť organizácia príslušnej národnostnej menšiny, aby mohla navrhovať svojho zástupcu za člena jednotlivých odborných rád Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, sa zmenia. Prezidentka Zuzana Čaputová dnes totiž podpísala novelu zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín, ktorú parlament schválil začiatkom júla. Svojho zástupcu bude oprávnená navrhnúť len organizácia spĺňajúca podmienky. Zároveň musí byť zapísaná v evidencii kultúrnych organizácií národnostných menšín a vyvíjať aktívnu činnosť v oblasti svojho pôsobenia
Kultúrnu organizáciu národnostnej menšiny právna úprava definuje ako právnickú osobu so sídlom na Slovensku, ktorá sa podieľa na výbere a voľbe kandidátov na členov odborných rád. Kultúrna organizácia môže byť nadáciou, neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby, neinvestičným fondom, občianskym združením alebo organizačnou jednotkou občianskeho združenia so samostatnou právnou subjektivitou zapísanou v registri mimovládnych neziskových organizácií. Ďalej cirkvou, náboženskou spoločnosťou alebo právnickou osobou, ktorá odvodzuje svoju právnu subjektivitu od cirkví a náboženských spoločností.
Evidencia bude verejne prístupná na webovom sídle Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Súhlas na zápis kultúrnej organizácie národnostných menšín do evidencie bude poskytovať kancelária fondu. To isté platí aj pre odmietnutie zápisu do evidencie.
Novela má nadobudnúť účinnosť od 1. augusta.
Prezidentka podpísala povinný repowering pri podpore zelenej elektriny
Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE), ktorou sa zavádza povinný repowering pri podpore zelenej elektriny. Niektorým veľkým výrobcom elektriny vyrobenej z OZE alebo prostredníctvom kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) sa tak predĺži podpora zo súčasných 15 rokov o ďalších päť rokov, ale bez jej zvýšenia. Repoweringu sa však nemusia zúčastniť tí výrobcovia zelenej elektriny, ktorí nebudú vedieť prevádzkovať svoju elektráreň v predĺženom päťročnom období podpory. Výrobca zelenej elektriny však neschopnosť vyrábať podporovanú elektrinu ďalších päť rokov musí regulačnému úradu dokázať, pričom musí ísť o dôvody ním nezavinené.
Výrobcom zelenej elektriny, ktorí či už dobrovoľne alebo povinne príjmu repowering, štát pôvodne garantoval uznať ako ekonomicky oprávnené náklady na rekonštrukciu a modernizáciu svojej elektrárne investície do maximálnej výšky 10 %, podľa schválenej novely zákona to bude po novom do výšky 15 %.
Povinný repowering sa bude týkať výrobcov zelenej elektriny, ktorí za predchádzajúci kalendárny rok dosiahli priemernú výšku doplatku najmenej 150 eur za megawatthodinu a celkovú výšku doplatku najmenej 75-tisíc eur. Pôvodne sa predpokladalo, že pôjde o niečo vyše 440 zariadení, primárne slnečných elektrární. Štát tak chcel vďaka repoweringu ročne ušetriť 70 miliónov eur. Po schválení novely zákona sa až koncom roka uvidí, pre koľkých výrobcov zelenej elektriny zostane repowering povinný, a koľko teda v konečnom dôsledku štát ušetrí.
Viacerí výrobcovia zelenej elektriny protestovali proti povinnému repoweringu. Hovorili o jeho protiústavnosti, vyhrážali sa medzinárodnými arbitrážami. Právnici upozorňovali, že novela zákona o podpore zelenej elektriny má viacero „háčikov“. Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré v spolupráci s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví novelu pripravilo, však protiústavnosť novely odmietalo a medzinárodných arbitráži sa neobávalo.
0.0°C
.jpg)
.jpg)
