Bratislava 24. júna 2023 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák, Pavol Zachar)
Aktualizované 24. júna 2023 o 14:54 h.
Prezidentka Zuzana Čaputová nevylúčila, že podá disciplinárny podnet na generálneho prokurátora Maroša Žilinku. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy uviedla, že v odôvodnení rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR v súvislosti s paragrafom 363 Trestného poriadku sú aj vety, ktoré môžu byť podkladom pre takéto podanie. Podľa vlastných slov to ešte bude zvažovať
“Opäť sa budem pozerať na križovatku, či podám alebo nepodám disciplinárny návrh, chcela som si počkať na rozhodnutie ÚS,” uviedla hlava štátu s tým, že sa chce ešte do hĺbky pozrieť na písomné odôvodnenie rozhodnutia ÚS. Ten podľa jej slov konštatoval, že samotný paragraf nie je v rozpore s Ústavou SR, no nepozeral sa na aplikačnú prax zo strany šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR. “To ani nebolo predmetom konania,” poznamenala.
Ak sa teda polemika v tejto veci posunie smerom k tomu, či bol alebo nebol postup generálneho prokurátora v súlade so zákonmi, zváži svoje rozhodnutie.
“Na túto otázku môže dať odpoveď Najvyšší správny súd (NSS) SR, ktorý je disciplinárnym súdom aj voči generálnemu prokurátorovi,” doplnila prezidentka.
Prezidentka bude diskutovať s víťazom volieb, či vie zostaviť vládu
Úlohou prezidenta nie je korigovať vôľu ľudí a výsledok volieb, ale zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov. Skonštatovala to prezidentka Zuzana Čaputová v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Deklarovala, že s víťazom parlamentných volieb bude diskutovať o tom, či je schopný zostaviť vládu a zabezpečiť riadne fungovanie orgánov.
“Úlohou prezidenta, prezidentky v našom právnom systéme nie je korigovať vôľu ľudí. Naopak, úlohou je rešpektovať vôľu ľudí, ktorá vzíde z volieb. Víťaz volieb bude subjekt, s ktorým na začiatku budem komunikovať o tom, či má tú druhú spôsobilosť, a to je spôsobilosť zostaviť vládu,” uviedla hlava štátu. Po voľbách sa teda bude zaujímať o to, či má víťazný subjekt aj koaličný potenciál. Od toho sa odvodzuje aj jeho schopnosť presadzovať zákony.
Pripomenula, že v krátkej histórii samostatnej štátnosti má SR aj príklady, keď nebol poverený zostavovaním vlády víťaz volieb. Skonštatovala, že ak nebol schopný zostaviť vládu, hľadali sa iné modely. Zvyčajne bol teda zostavením vlády poverený druhý najúspešnejší subjekt podľa výsledkov volieb.
Prezidentka podčiarkla, že Slovensko je parlamentnou demokraciou, kde má prezident limitované právomoci a vo všeobecnosti by to meniť nechcela. Legitímna by však podľa nej bola napríklad úvaha o posilnení práva veta, či by napríklad na jeho prelomenie nebolo potrebné v parlamente viac hlasov poslancov. Aktuálne je podľa nej veto hlavy štátu pri zákonoch ľahko ignorovateľné. Dodala, že dôležitou kompetenciou prezidenta je tiež možnosť podať podnet na Ústavný súd SR, aby určil, kde sú medze ústavnosti.
Demokracia čelí tlaku, populizmus a extrém majú nový rozmer
Demokracia čelí v súčasnosti obrovskému tlaku, populizmus a extrémizmus nabrali nový rozmer. V súvislosti s aktuálnou situáciou to uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Upozornila, že rizikom sú aj autokratické tendencie. Apelovala na aktívnu účasť na demokracii. Poukázala aj na potrebu prispôsobiť právny systém dobe a novému elementu sociálnych sietí, cez ktoré sa chrlia nenávistné prejavy a verbálne útoky.
“Demokracia je dialóg, je to hľadanie najlepšieho riešenia. Nie je to forma vlády, kedy príde autokrat, buchne do stola a povie: ‘Takto to bude!’ Je to spôsob hľadania a nachádzania najlepších riešení v dialógu, participácii s inými. A v tomto je to náročnejší proces,” skonštatovala prezidentka.
Upozornila, že populisti a autokrati najskôr vzbudia strach, potom ponúknu radikálne, jednoduché, rýchle, no nerealistické riešenia.
“Akoby prehlušia priestor. Sú ochotní pracovať s demagógiou a klamstvom. Ľudia v tej rýchlej dobe nemajú šancu a možno ani záujem verifikovať tie tvrdenia,” podotkla.
Budúcnosť demokracie bude podľa nej závisieť aj od ľudí a ich ochoty zaujímať sa o dianie v spoločnosti, ísť voliť.
“Demokracia nefunguje na autopilota a vyžaduje i našu účasť,” zdôraznila.
V súvislosti s politickou situáciou na Slovensku skonštatovala, že veľká časť demokratického spektra voličov je veľmi kritická.
“Súdime a odsudzujeme ľudí, ktorí sa chystajú do súboja v parlamentnej súťaži. Nikto z nás nie je dokonalý,” podotkla.
Podľa vlastných slov si váži každého slušného človeka, ktorý do politiky ide. Dodala, že sa však všetci musíme učiť demokracii aj v zmysle vytvárania prostredia pre ľudí, ktorí nás v budúcnosti budú reprezentovať.
“Ak chceme žiť ako jedno spoločenstvo, národ, musíme spolupracovať. Predpokladom toho je slušnosť v komunikácii, vo vzťahoch. Ak budeme preferovať deštrukciu, nenávisť, strach na dosiahnutie cieľov, povedie nás to k rozkladu,” povedala s tým, že so slušnosťou sa dá uspieť v politike, vyhrať voľby a vykonávať mandát bez kompromisov.
Svoje rozhodnutie neuchádzať sa opätovne o post hlavy štátu nepovažuje za signál opaku. Myslí si, že v politike máme slušných ľudí.
Deklarovala, že aj po skončení svojho mandátu chce zápasiť o ochranu základných hodnôt. Vníma to ako svoj záväzok voči spoločnosti i demokracii. Informácie o jej možnej nominácii na post generálneho tajomníka NATO Čaputová nekonkretizovala. Hovorí o hypotetickej úvahe. Pozíciu vo vedení Severoatlantickej aliancie považuje za veľmi významnú úlohu. Najmä v čase vojny na území Európy si však nemyslí, že by mala ašpirovať na tento post.
Viac sa dočítate
Prezidentka ani poslanci neuspeli: Paragraf 363 nie je v rozpore s ústavou, rozhodol ÚS
“Dráčik” sa vyjadril k Čaputovej: Nad týmto treba porozmýšľať
17.0°C
Štvrtok 
23.1°C
21.2°C
Piatok 
.jpg)
