Cyprus vo štvrtok privítal memorandum prezidenta USA Joea Bidena, ktoré posilnilo bezpečnostné vzťahy medzi oboma krajinami. Vďaka memorandu môže ostrovný štát získať výrobky amerického obranného priemyslu, vojenskú techniku a a výcvik. Informovala o tom agentúra Reuters.

Podmienky pre zimné športy sú v týchto dňoch veľmi dobré, vďaka chladnému počasiu, ktoré od minulého týždňa prinieslo na naše svahy aj nové centimetre prachového snehu. Okrem toho prevádzkovatelia využívajú mrazy aj na výrobu technického snehu, aby zlepšili podmienky alebo zvýšili dostupnosť svojich tratí.

Hrúbka snehovej vrstvy sa pohybuje od 20 až 25 cm na Podbanskom, v Selciach, v Bezovci alebo v stredisku Zerrenpach – Látky do jedného metra na Roháčoch-Spálenej. V maximálnych hodnotách však dosahuje výška snehu zväčša od 30 do 60 cm.

Medziročná inflácia v Nemecku v decembri dosiahla 2,6 %, čo predstavuje zvýšenie v porovnaní s novembrovou hodnotou 2,2 %. Vyššia miera inflácia bola v minulom roku zaznamenaná len v januári, keď dosiahla 2,9 %. Informovala o tom agentúra DPA, ktorá vo štvrtok zverejnila údaje nemeckého štatistického úradu Destatis.

V medzimesačnom porovnaní sa spotrebiteľské ceny v Nemecku v decembri zvýšili o 0,5 %. Napriek trom po sebe nasledujúcim mesiacom zrýchľovania rastu cien bola inflácia za celý rok 2024 výrazne nižšia ako v predchádzajúcich troch rokoch.

Súd v Lotyšsku poslal v stredu bývalého sovietskeho dôstojníka na osem rokov do väzenia za špionáž v prospech Ruska. Informovala o tom lotyšská agentúra LETA, informovala agentúra DPA.

Súd ho uznal za vinného zo zhromažďovania verejne dostupných informácií o politických procesoch, kritickej infraštruktúre a vojenských objektoch v blízkosti letiska v Rige.

Po niekoľkých odložených štartoch konečne vzlietla 5000 tonová raketa z kozmodrómu Cape Canaveral na Floride o 8.03 h nášho času. Šéf Amazonu Jeff Bezos ňou chce konkurovať šéfovi SpaceX Elonovi Muskovi.

Takmer 100 metrov vysoká raketa je pomenovaná po Johnovi Glennovi (1921 – 2016), prvom americkom astronautovi, ktorý sa dostal na obežnú dráhu Zeme. Oba jej stupne majú byť opakovane použiteľné. Informovala o tom agentúra DPA.

Humanitárne organizácie oznámili, že po nadobudnutí platnosti prímeria v Pásme Gazy tam plánujú rýchlo rozšíriť svoje operácie. Informovala o tom agentúra DPA.

Šéf Medzinárodného záchranného výboru David Miliband povedal, že organizácia rozšíri rozsah a vplyv svojej práce v Pásme Gazy tak “ako to podmienky dovolia”.

Ceny ropy vo štvrtok ráno mierne posilnili. Podporili ich obavy z narušenia dodávok v dôsledku nových sankcií USA zameraných na ruský ropný priemysel. Informovali o tom agentúry Reuters a Bloomberg.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v marci dosiahla do 7.26 h SEČ 82,10 USD (79,71 eura) za barel (159 litrov).

Slovenskí hokejisti stratili na 32. Svetových zimných univerzitných hrách FISU v Turíne prvýkrát body, v treťom vystúpení v B-skupine prehrali s USA 5:6 po samostatných nájazdoch.

V tabuľke sú na druhom mieste, na konte majú sedem bodov. Vo štvrtok 16. februára o 20.00 h ich čaká posledný duel v skupinovej fáze, súperom Slovákov bude Poľsko.

Británia bude pred konečným schválením dohody o vrátení strategických Čagoských ostrovov v Indickom oceáne Mauríciu najskôr túto otázku konzultovať s administratívou novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa. V stredu to uviedol hovorca britského premiéra. Predstavitelia Trumpovej budúcej administratívy dohodu kritizovali. Správu priniesla agentúra AFP.

Po desaťročiach rokovaní Británia v októbri súhlasila s vrátením Čagoských ostrovov Mauríciu, svojej bývalej kolónii.

Právnici zastupujúci suspendovaného juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola vo štvrtok oznámili, že sa odmieta zúčastniť na ďalšom vypočúvaní. Tvrdia tiež, že vyšetrovanie v súvislosti s jeho decembrovým vyhlásením stanného práva je nezákonné. TASR o tom informuje podľa svetových agentúr.

Jun po stredajšom viac ako desaťhodinovom výsluchu v sídle Úradu pre vyšetrovanie korupcie (CIO) využil svoje právo nevypovedať.

Letecká spoločnosť Turkish Airlines na budúci týždeň po viac ako desiatich rokoch obnoví lety do sýrskeho Damasku, oznámil v stredu generálny riaditeľ tureckej spoločnosti. Informovala agentúra AP.

Britský premiér Keir Starmer pricestoval vo štvrtok na Ukrajinu, aby vyjadril pokračujúcu podporu krajine krátko pred inauguráciou novozvoleného amerického prezidenta Dondalda Trumpa. Informovala o tom agentúra AP.

Starmer a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpíšu v Kyjeve dohodu o “100-ročnom partnerstve”, ktorá má zahŕňať spoluprácu vo viacerých oblastiach vrátane obrany, vedy, energetiky a obchodu, spresnil úrad britského premiéra.

Končiaci americký prezident Joe Biden v stredu z Oválnej pracovne počas svojho rozlúčkového príhovoru k občanom varoval pred rozvíjajúcou sa “oligarchiou” mimoriadne bohatých ľudí a vplyvom sociálnych médií a dezinformácií v krajine. Spomenul tiež niekoľko svojich úspechov, informuje TASR podľa portálu stanice CNN a agentúr AP a AFP.

Biden upozornil na “nebezpečnú koncentráciu moci v rukách niekoľkých mimoriadne bohatých ľudí”, čo podľa jeho slov ohrozuje demokraciu, základné práva a slobody a spravodlivú šancu pre každého občana v USA.

Prezidentka Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) Mirjana Spoljaričová v stredu uviedla, že táto organizácia je pripravená pomôcť implementovať dohodu o prímerí v Pásme Gazy a asistovať pri výmene väzňov i rukojemníkov. Informovala o tom agentúra AFP.

“Sme pripravení pomôcť pri akejkoľvek operácii zameranej na prepustenie podľa dohody strán, aby sa rukojemníci a väzni mohli vrátiť domov,” potvrdila Spoljaričová vo vyhlásení.

Poľský prezident Andrzej Duda v stredu po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským uviedol, že bezpečnosť Ukrajiny môže zaručiť len Severoatlantická aliancia (NATO). Vstup Kyjeva do nej, ako aj do Európskej únie bol jednou z hlavných tém diskusie lídrov. Zelenskyj sa vo Varšave stretol aj s jej primátorom Rafalom Trzaskowským, informuje agentúrs PAP.

Zelenskyj počas svojej návštevy poďakoval obyvateľom poľskej metropoly za podporu, ktorú poskytli ukrajinským občanom utekajúcim z krajiny po ruskej invázii pred takmer tromi rokmi.

Dohoda o prímerí v Pásme Gazy a prepustení rukojemníkov medzi Izraelom a Hamasom, na ktorej sa obe strany dohodli v stredu popoludní, bude realizovaná v troch fázach. Do platnosti by mala vstúpiť v nedeľu 19. januára a schválenie zo strany izraelskej vlády sa očakáva vo štvrtok. O podrobnostiach dohody informovali agentúra AP a televízia al-Džazíra.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredu vyjadril nádej, že prímerie v Pásme Gazy, na ktorom sa dohodol Izrael a militantné palestínske hnutie Hamas, prinesie “trvalý mier”. Informovala o tom agentúra AFP.

“Dúfame, že táto dohoda bude prospešná pre náš región a celé ľudstvo, najmä pre našich palestínskych bratov, a že otvorí cestu k trvalému mieru a stabilite,” napísal Erdogan na sociálnej sieti X.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová v stredu počas spoločného telefonátu odkázala zvolenému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, že len Grónsko môže rozhodnúť o svojej budúcnosti. Informovala o tom agentúra AFP.

Lídri podľa oficiálneho vyhlásenia diskutovali aj o vojne na Ukrajine, situácii na Blízkom východe a vzťahoch s Čínou.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu privítala ohlásenie dohody o prímerí a prepustení rukojemníkov medzi palestínskym militantným hnutím Hamas a Izraelom. Zároveň obe strany vyzvala na “plnú implementáciu” dohody, informujú agentúry AFP a Reuters.

“Obe strany musia plne implementovať túto dohodu ako odrazový mostík k trvalej stabilite v regióne a diplomatickému vyriešeniu tohto konfliktu,” napísala von der Leyenová v príspevku na platforme X.

Spojené štáty v stredu oznámili, že uvalili nové sankcie na viac ako 150 subjektov vrátane ruských bánk a firiem pôsobiacich v ruskom energetickom sektore. Cieľom je údajne bojovať proti jeho obchádzaniu doterajších sankcií. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.

Kubánske úrady začali s prepúšťaním väzňov na základe dohody s administratívou odchádzajúceho prezidenta Joea Bidena, ktorá Kubu vyradila zo zoznamu krajín podporujúcich terorizmus.