„Presvedčiť to mohlo akurát tak niekoho, kto sa nechal opiť rožkom“, hovorí pre HS odporca baterkárne, účastník exkurzie do Číny

Bratislava 12. novembra 2024 (HSP/Foto:Igor Čvirik)

Slovenská delegácia zložená z odborníkov, predstaviteľov samosprávy a miestnych obyvateľov na konci októbra navštívila priemyselný park Gotion High-tech na výrobu batérií v čínskom meste Hefei, približne 400 km od Šanghaja. Hlavným Správam poskytol exkluzívny rozhovor účastník výletu, obyvateľ mesta Šurany patriaci medzi odporcov výstavby baterkárne. Odchádzal ako odporca a vrátil sa s rovnakým postojom. Zaujímalo nás prečo

Účelom návštevy bolo okrem iného rozptýliť obavy obyvateľov Šurian a okolia a presvedčiť odporcov nahliadnutím do histórie spoločnosti, ale aj do samotného procesu výroby batériových článkov do elektromobilov čínskou spoločnosťou, ktorá obdobnú baterkáreň plánuje v spolupráci s vládou SR postaviť v okolí mesta Šurany.

Redaktor: Dobrý deň pán Čvirik, vítajte v Priamej Linke.

Igor Čvirik: Dobrý deň, zdravím vás, takisto zdravím všetkých poslucháčov, ktorí počúvajú tento rozhovor.

Ako už bolo povedané, zúčastnil som sa exkurzie v meste Hefei v Číne. Účel exkurzie mal byť predstavenie spoločnosti, predstavenie výroby a reprezentačných priestorov spoločnosti. Išlo o reprezentačné centrum s výstavou produktov, ktoré spoločnosť vyrobila od svojho počiatku až do dnešnej doby. Bolo nám predstavené aj testovacie centrum, kde prichádza k testovaniu už vyrobených batérií. Ubytovaní sme boli v hoteli ktorý priamo spadal pod areál spoločnosti.

Účastníkov bolo asi 85, Tvoril ju predstaviteľ spoločnosti MH Invest, novinárska verejnosť, zástupcovia vlády a predstavitelia výstavbou dotknutých samospráv. Súčasťou delegácie boli aj „vylosovaní“ obyvatelia, ale evidentne nie všetci boli vylosovaní. Niektorí boli „vylosovaní“ zámerne.

Boli tam aj ľudia, ktorí buď vystupujú proti alebo tí, ktorí sa stretávajú s verejnosťou a tým pádom dokážu na mienku verejnosti pôsobiť.

Redaktor: Ako sa Vám podarilo dostať medzi tých 20 vyvolených, ktorí boli vylosovaní notárom, ako bolo prezentované investorom?

Igor Čvirik: Prihlásil som sa priamo na webovej stránke spoločnosti Baterkareň Šurany, kde zverejnili formulár na prihlásenie sa, čím som prejavil záujem zúčastniť sa tejto exkurzie. Do poslednej chvíle som si aj myslel, že som bol medzi vylosovanými. Avšak v brožúrke, ktorú sme obdržali pred cestou, sme štyria účastníci vrátane mňa nemali napísané len, že „lokálna verejnosť“. Bolo tam uvedené „ako lokálny ovplyvňovateľ verejnej mienky“.

To znamená, že prezentované to síce bolo ako vylosovanie, ale s vylosovaním to nemalo nič spoločné. Toto označenie mali presne tí štyria ľudia, ktorí verejne vystupujú proti baterkárni a proti spoločnosti Gotion. Tak tých akože vylosovali.

Redaktor: Bolo cieľom toho, že spoločnosť zobrala na exkurziu aj takýchto odporcov, teda aj Vás, aby ste zmenili názor a potom tento prezentovali doma?

Igor Čvirik: Áno, cieľom podľa môjho názoru a to muselo byť jasné každému, odprezentovať sa len v tom najlepšom svetle. Ukázali nám len veci, ktoré mohli ukázať a ktoré boli podľa nich v poriadku.

Redaktor: Tak to bolo aj vo väčšine reportáži. Prezentovaných tak marketingovo, PR.

Igor Čvirik: Presne tak. Čo sa týka Čínskej republiky, v Číne sme boli na každom kroku „sprevádzaní“ na to dopredu určenými obyvateľmi Číny. Mimo hotela bol prístup, nechcem povedať, že zakázaný, ale boli sme dôrazne upozornení, aby sme z „bezpečnostných“ dôvodov neopúšťali areál hotela.

Človek sa nemohol pohybovať po meste kam chcel, nemohol sa ísť pozrieť kam chcel, všade bol sprevádzaný týmito pridelenými ľuďmi. Ťažko povedať, či boli pridelení vládou alebo spoločnosťou, ale proste čínski ľudia, ktorí dohliadali na dodržiavanie týchto pravidiel.

Spoločnosť nám ukázala len to, čo je možné ukázať a to, čo bolo pre nich vhodné a vyhovujúce. Nemali ste možnosť pozrieť sa svojvoľne na čo ste chceli. Dostali ste sa len do tých priestorov, do ktorých chceli, aby ste sa dostali.

Redaktor: S akým postojom k baterkárni ste odchádzali do Číny?

Igor Čvirik: Ja som technický človek, ktorý vie, ako prebieha takáto výroba a vie, aké sa používajú materiály pri takejto výrobe a aké môžu byť dopady technologickej výroby v takejto chemickej továrni. Na rovinu, nejedná sa len o čisto montážnu linku. Spracovávať sa tam budú aj chemické suroviny a chemické látky…

Redaktor: …pracovať s rozpúšťadlami…

Igor Čvirik: …presne tak. A nielen s rozpúšťadlami, ale aj s nebezpečným plynom, ktorý v prípade, že by sa stala nejaká nehoda alebo niečo čokoľvek neočakávané, tak môže prísť k ohrozeniu ľudí na zdraví, či na živote. Viem, čo vyplýva z takejto továrne a z takejto činnosti.

Takže moje očakávanie boli také že… nám bude predstavená výroba a bude nám ukázaná aj realita, ale samozrejme k tomu nedošlo. Ukázali nám len tú bezpečnú časť výroby, ktorá je chemicky čistá. Ako aj čisté výrobné procesy, pri ktorých ešte nevzniká a ani nemôže vzniknúť odpad, lebo tá výroba je uzavretá.

Bola nám predstavená len konkrétna výrobná linka, avšak nebolo nám ukázané ani nakladanie so vstupnými surovinami, ako sa skladujú, ako sa udržiavajú a takisto nám nebolo ukázané ani povedané, čo sa deje v prípade nejakých chýb, nehôd, recyklácie a podobne, inými slovami nečistá časť výroby.

Musím povedať, že moje očakávania naplnené boli, pretože ja som ani nečakal, že nám ukážu túto špinavú časť výroby, pretože to by sami priznali, že áno naozaj sú tam aj nebezpečné a ľudskému zdraviu škodlivé procesy.

Stiahnite si alebo vypočujte audio záznam rozhovoru

Redaktor: Ale pracovalo sa tam aj v skafandroch podľa toho, čo bolo prezentované. Aj v nejakých respirátoroch alebo rúškach. To bolo kvôli čomu, keď to nebolo v tých priestoroch, kde je to nebezpečné?

Igor Čvirik: Čo sa týka výroby, nám bola ukázaná len časť, kde bežala výrobná linka, na ktorej sa batérie vyrábali (skladali) z konkrétnych materiálov, ktoré boli predtým iným procesom do linky dopravené. Počas tohto procesu sú tieto suroviny miešané a nanášané v presných pomeroch, koncentráciách, vlhkosti ovzdušia.

Áno, ľudia tam nosia skafandre, masky a rúška, ale je to kvôli tomu, aby neprišlo ku kontaminácii tých chemických látok, s ktorými pracujú. Pretože aj najmenšia kontaminácia vydýchnutými kvapôčkami vody zo vzduchu môžu tieto látky kontaminovať. To znamená, že konkrétne po výrobe sa nejednalo o ochranu ľudí, ale skôr o ochranu tých vyrábaných produktov.

Redaktor: Prišli ste vo fabrike do kontaktu s miestnymi ľuďmi?

Igor Čvirik: S miestnymi ľuďmi sme prišli do kontaktu akurát cez sklo, pretože aj v továrni nás sprevádzali určení, dopredu poučení ľudia, čo nám môžu povedať, čo nám nemôžu povedať, čo nám môžu ukázať, čo nám nemôžu ukázať. S obyčajnými pracovníkmi, ktorí tam pracovali, sme do kontaktu ani neprichádzali, ani sa ich nedalo nič opýtať. Buď preto, lebo pracovali v časti, ktorá bola oddelená od verejnosti sklom alebo v hlučnej časti výrobnej linky. Ďalší pracovníci sústredene sledovali obrazovky monitorov, aby na výrobný proces dohliadali. Tých sme tiež vyrušovať nemohli.

Redaktor: Jedna vec je kontakt s pracovníkmi. Skôr som mal na mysli kontakt s miestnymi občanmi, ktorí žijú v okolí tej baterkárne.

Igor Čvirik: V žiadnom prípade! Celé to prebiehalo tak, že pred hotelom sme všetci nasadli do štyroch autobusov a tieto štyri autobusy zastali až rovno pred výrobnou halou továrne. V žiadnom prípade sa nedalo kontaktovať alebo spýtať sa niečo obyvateľov žijúcich v okolí továrne. Ani tých, ktorí tam bývajú, ani ľudí na ulici. Pretože sme boli buď non-stop v autobuse, alebo už v konkrétnej výrobnej hale.

Redaktor: Takže ste boli počas celého výletu úplne izolovaní.

Igor Čvirik: Presne tak, absolútne. Žiadny kontakt s domácim obyvateľstvom možný nebol.

Redaktor: Navštívili ste viacero prevádzkarní?

Igor Čvirik: Navštívili sme dve továrne. V jednej sa vyrábajú batérie len pre spoločnosť Volkswagen. Druhá bola čisto len montážna hala, kde sa už len montovali konkrétne batérie do boxov. Tie sa následne dodávajú nejakým konkrétnym odberateľom. Takže keď to zhrniem a spočítam, tak sme navštívili vlastne dve výrobné haly.

Redaktor: Mohla takáto exkurzia presvedčiť odporcov, aby už odporcami neboli?

Igor Čvirik: No… keď to mám fakt povedať, ako to naozaj bolo, tak budem parafrázovať film Slunce seno, kde to bolo presne povedané že my ich z kraja hneď ožerieme a oni nám podpíšu všetko, čo chceme. Čo sa týka večerného programu a návštevy reprezentačných priestorov, tak to bolo proste čisto o tom, že alkohol tiekol potokom. Kopec ľudí sa tam poožieralo. Do rána pili a zabávali sa s čínskymi manažérmi. Takže… môj pohľad je taký, že presvedčiť to mohlo akurát tak niekoho, kto sa nechal opiť rožkom. Ale keď tam išiel niekto, kto očakával nejaké fakty, ktoré by ho mohli presvedčiť, tak ten uspokojený nebol.

Redaktor: 6.11. (pozn. po čínskom výlete) zasadalo Mestské zastupiteľstvo v Šuranoch. Opakovane rozhodovalo o predaji majetku mesta, pozemkov pod Industrial parkom v prospech MH Invest. Viete o tom zasadnutí?

Igor Čvirik: Samozrejme, nebol som tam osobne, ale celé zastupiteľstvo som sledoval online. Možno aj lepšie, pretože neveril som vlastným očiam, keď asi v polovici zastupiteľstva bola vykázaná verejnosť. Celá verejnosť, ktorá sa tam nachádzala, okrem vybraných ľudí. Tak aj keby som sa tam nachádzal osobne, mal by som z toho menej, ako som videl online, pretože by som sedel medzi vykázanou verejnosťou na chodbe. Maximálne by som to mohol pozerať len tak na mobile alebo zo záznamu.

Redaktor: Čo si myslíte o tom, že sa toho výletu v Číne zúčastnili aj štyria poslanci z mestského zastupiteľstva plus primátor mesta. A predtým, keď zastupiteľstvo hlasovalo o predaji pozemkov pre MH Invest, tak na schválenie chýbal jeden. Teraz, vlastne po tom návrate z Číny sa ten chýbajúci hlas našiel.

Igor Čvirik: Má to jednoduché vysvetlenie, pretože ten jeden hlas, ktorý tam chýbal, patril mestskému poslancovi, ktorý presne na výlete, respektíve exkurzii v Číne oslavoval narodeniny. Číňania mu tam usporiadali oslavu. Upiekli mu tortu s jeho menom, usporiadali mu banket a to je podľa mňa jedna z vecí, ktoré zmenili jeho nastavenie. Inými slovami, boli mu poskytnuté nefinančné benefity, ktoré dokázali zmeniť jeho hlas.

Redaktor: Ako som analyzoval jeho konanie, jeho hlasovanie ako aj zapájanie sa do rozpravy k tejto veci na predchádzajúcich zasadnutiach, tak pán poslanec prezentoval, že mu chýbali odpovede na pripomienku, že počas výstavby toho parku by mala byť zabezpečená nejakým spôsobom doprava. On požadoval výstavbu obchvatu. Odpoveď, že sa počíta s obchvatom až niekedy v roku 2048, ho uspokojiť nemohla.

Igor Čvirik: Aby som to upresnil, v memorande je uvedený rok 2048 ako termín, respektíve obdobie, do ktorého sa má rozhodnúť na základe dopravnej situácie, vyťaženosti ciest a podobne, či sa ten obchvat bude stávať alebo nie.

Redaktor: V každom prípade na zasadnutí 11.9. to prezentoval tak, že to už tu vtedy asi nebude.

Igor Čvirik: Áno. Rok 2048 je o… viac ako 20 rokov a poslanec ktorý o tom hovorí, je plus mínus 60tnik. Keď to zoberieme štatisticky, koľko sa ľudia na Slovensku dožijú, tak je možné že sa do tejto štatistiky nezmestí.

Redaktor: Mne z toho vyplýva, že jeho pripomienka, pre ktorú on vlastne hlasoval proti predtým, naplnená nebola.

Igor Čvirik: No, naplnená nebola, pretože o obchvate rozhodnuté nebolo. A či obchvat bude alebo obchvat nebude, tak to sa rozhodne až podľa toho, aká bude v tom čase dopravná situácia. Keď dopravná situácia ukáže, že nie je obchvat potrebný, tak tým pádom obchvat stávaný nebude.

Napríklad, ak bude spoločnosť zabezpečovať prichádzajúci a odchádzajúci tovar vlakom, dôvod na výstavbu obchvatu nebude a dá sa očakávať rozhodnutie, že sa stavať nebude vôbec.

Redaktor: Počas zasadnutia pán primátor v podstate odignoroval petíciu odporcov, ktorá už má nejakých 17 tisíc podpisov, z toho 2 700 podpisov fyzických priamo obyvateľov mesta Šurany. Bagatelizoval petíciu vyjadrením, že proti je nejaké 1 %.Pričom podpisy proti baterkárni vztiahol na celé západné Slovensko.

Igor Čvirik: Áno. Na jednej strane to vyzerá dobre, ale na druhej strane je to klamstvo. Pretože o tomto 1 % hovoril aj v rozhovore, ktorý bol natáčaný v Číne O tom, koľko ľudí je naozaj podpísaných pod petíciou sa dozvedel až o niekoľko dní neskôr. Pretože petícia proti baterkárni bola zverejnená niekoľko dní potom, ako on v rozhovore uviedol toto 1%. Odkiaľ vedel o nejakých číslach, keď výsledky petície boli zverejnené o niekoľko dní po tom, ako on bol v rozhovore?

Redaktor: V Číne hovoril o petícii, ktorá bola doručená na mesto po nástupe do funkcie. Takže to nemohla byť tá istá petícia, ktorá bola doručená do Národnej rady až po čínskom výlete.

Igor Čvirik: Primátor hovoril o petícii, ktorá bola podaná v minulosti, Tá nemala nič spoločné s baterkárňou. Týkala sa recyklačnej firmy na plasty, ktorá tam mala byť. Tam by to % odpovedalo, ale…Keď už bol konfrontovaný s počtom podpisov proti baterkárni počas rokovania MsZ, tak to otočil, že on myslel vlastne celý Nitriansky kraj. Pán primátor dlhodobo zavádza, klame vo veciach, ktoré sú dosť vážne a ktoré môžu ovplyvniť dianie, či už v Šuranoch, alebo aj širokom okolí.

Redaktor: Máte aj nejakú predstavu o jeho motívoch?

Igor Čvirik: O jeho motívoch na toto klamstvo? Jedna vec je, že človek na to, aby mohol klamať potrebuje mať dobrú pamäť, čo on evidentne nemá. Pretože na súvislosti, ktoré sú mu následne vytýkané… buď sa tvári, alebo vyzerá, ako by si ich nepamätal. Jedna vec je taká, že si svoje vlastné klamstvo nepamätá a druhá vec je taká, že bude mať z nasledujúcej továrne, ktorá by tu mala byť, výhody, ktoré… sú, alebo respektíve môžu byť rôzneho druhu.

Redaktor: Ešte sa vrátim k tomu výletu do Číny. Bolo tam natáčaných niekoľko reportáží, natáčali ich rôzne mainstreamové média, dokonca aj alternatívne médium. Vy ste sa dostali do nejakého rozhovoru?

Igor Čvirik: Ja osobne som sa nedostal do žiadneho rozhovoru. Tuším z akého dôvodu. Keby mi bol nejaký rozhovor ponúknutý, tak samozrejme nemám problém vyjadriť sa či už na kameru alebo na mikrofón. Keby som mal možnosť, určite by som ju neodmietol.

Redaktor: Myslíte si, že to bolo kvôli „nálepke“, ktorú ste si našli v brožúrke pred cestou?

Igor Čvirik: Ja si myslím že áno. Ešte sa možno vyjadrím k tomu ako to bolo s novinármi. Po príchode do Číny bola všetkým novinárom zhabaná profesionálna technika. To znamená, že im ostali len mobilné telefóny. Pri vstupe do Čínskej republiky im zhabali všetky kamery, fotoaparáty, teleobjektívy, akúkoľvek záznamovú techniku. A bolo im povedané, že technika im bude vrátená až pri odchode. Všetky rozhovory boli natáčané iba na mobilné telefóny. Ťažko povedať, prečo. Podľa môjho názoru dôvody boli také, že s novinárskou technikou dokážete na väčšie vzdialenosti aj zoomovať a dokážete natáčať aj na väčšie vzdialenosti v dobrej kvalite.

Redaktor: Preto bol ten zvuk od respondentov v rozhovoroch taký vzdialený….

Redaktor: Ako to vidíte? Čo sa bude diať ďalej? Aké sú šance odporcov, ako si myslíte, že sa to bude vyvíjať?

Igor Čvirik: Pokiaľ viem, tak boli uskutočnené nejaké právne kroky, súdne podania. Takisto prebiehajú aj nejaké trestné oznámenia. Či už z dôvodu korupcie, alebo z dôvodu ovplyvňovania svedkov, vyhrážania sa a podobne. Sám som zvedavý, ako tieto trestné oznámenia a udania dopadnú. Podanie išlo aj na ústavný súd, nakoľko boli porušené ústavné práva dotknutých obyvateľov a dotknutých regiónov.

A v konečnom dôsledku sa očakáva, aký bude výsledok z veľkej EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie), v ktorej by mali byť špecifikované konkrétne množstva použitých surovín ako aj použitých vstupov do výroby a všetkých veci, ktoré by mali ovplyvniť životné prostredie regiónu, vodné a pôdne hospodárstvo. Na základe výsledku veľkej EIA sa budú sa riešiť ďalšie kroky.

Redaktor: Je to štandardný postup že sa najprv vyvlastnia pozemky a potom sa robí environmentálna štúdia?

Igor Čvirik: Nie je to štandardný postup, určite. Doposiaľ bola urobená malá EIA, kvôli priemyselnému parku, pretože táto investícia je rozdelená na dve časti. Najprv je riešený priemyselný park, v ktorom ešte konkrétne štátna spoločnosť MH Invest nemusí ani konkrétne vedieť, akí investori sa budú v parku nachádzať. Preto sa robí najprv malá EIA, ktorá je zameraná čisto na priemyselný park. A odkúpenie pozemkov, samozrejme s tým súvisiacich.

Detaily, týkajúce sa konkrétnych prevádzok v parku, sú špecifikované až vo veľkej EIA. Tam budú aj ohľadom baterkárne detailne posudzované množstva použitých vstupov a takisto všetky veci, ktoré môžu negatívne alebo akokoľvek zasiahnuť do prostredia.

Redaktor: A ešte na záver. Do parlamentu bola doručená petícia. Mal by sa ňou zaoberať výbor pre poľnohospodárstvo a životné prostredie. Ako si myslíte že dopadne?

Igor Čvirik: Keď vidíme, aké žabomyšie vojny vo vládnej koalícii prebiehajú, sám som zvedavý, ako bude prebiehať rokovanie výboru v tejto veci, kto sa ho zúčastní a aký bude jeho výsledok. Neodvážim sa predpokladať ako to dopadne, ale všetci dúfame, že to dopadne v náš prospech (pozn. v prospech odporcov).

Redaktor: Ďakujem vám veľmi pekne za rozhovor a pekný večer.

Igor Čvirik: Ďakujem aj veľmi pekne za rozhovor a pekný večer všetkým poslucháčom. Bojujeme ďalej, aby sme zabránili poškodzovaniu našej krajiny.

Rozprávali sme sa s Igorom Čvirikom, IT Projektovým manažérom v nadnárodnej spoločnosti.

Prečítajte si tiež

• Po výlete do Číny zmenil poslanec MsZ názor na baterkáreň. Hlasoval v záujme investora
• Suja varuje: Neďaleko Šurian má vyrásť gigantická baterkáreň, ktorá zaberie skoro 500 hektárov našej najúrodnejšej černozeme
• Zoroslav Kollár o záhadných okolnostiach projektu baterkárne v Šuranoch