Ľuboš Blaha zverejnil mierovú výzvu, ktorá sumarizuje viaceré témy diskutované síce oddelene, ale spoločne sa týkajúce konfliktu za našimi východnými hranicami a nášho postoja k nemu. Hlasy volajúce u nás po mieri sú zriedkavé, dokonca zriedkavejšie, než na západe.

Pohľad na Slovensko zvonku ponúka obraz malej krajiny, ktorá z čírej nenávisti k Rusku odovzdá všetko, čím sa dá zabíjať, susedom a potom ešte aj napľuje na telá tých, ktorí s tým všetkým nemajú nič spoločné – síce pomáhali vyhnať nacistov z našich dolín, ale sú po smrti zločinci, lebo keď umierali, mali na sebe ruskú uniformu. Obraz malej krajiny, ktorá uvalila na svojich už aj tak biednych obyvateľov vojenskú daň, a nazvala ju energetická kríza a inflácia. Obraz malej krajiny, ktorá hoci je v susedstve konfliktu, nehľadá cesty, ako ho udusiť, hádže do ohňa sumky s ostrými a prikrmuje ho.

Výnimiek je málo. Ale sú. Tu je Blahova výzva:

Mierová výzva – Slovensko na prvom mieste!

Vojna je zlo. Každá vojna. Aj tá americká v Iraku, kde pomrelo vyše milióna ľudí. Aj tá naťácka v Juhoslávii, kde zabíjali malé deti, aby sa Kosovo mohlo odtrhnúť od Srbska. Všetky vojny sú zlo. Tej na Ukrajine sa dalo predísť. Keby v 2014 nedošlo v Kyjeve k štátnemu prevratu za účasti západných tajných služieb a ukrajinských neonacistov z Pravého sektoru. Keby nedošlo k masakre 14 tisícov ľudí na Donbase. Keby nedošlo k Odese. Keby nelynčovali Rusov. Keby Západ robil všetko pre to, aby na Ukrajine mohli ďalej v pokoji žiť obe komunity, ktoré mali na budúcnosť krajiny rozdielny názor – Ukrajinci na západ od rieky Dneper aj Rusi na východ od tejto rieky.

Namiesto hľadania zmieru medzi dvoma národmi, ako sa to podarilo v rozpoltenom Belgicku či Švajčiarsku, sa jedná strana rozhodla vnútiť tej druhej svoju represívnu politiku – zvíťazil ťažký nacionalizmus, banderizmus a brutálna sila. Napriek tomu sa otvorenému konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou dalo predísť. Stačilo, ak by Západ a Ukrajina dodržiavali Minské dohody. Od počiatku žiaľ mali iný zámer, čo nedávno potvrdila Angela Merkelová – chceli len získať čas, aby vyzbrojili Ukrajinu, aby mohla ísť do vojny proti Rusku. Všetci tí, ktorí dopustili, aby dnes bola na Ukrajine vojna, majú na rukách krv. Vrátane západných lídrov, vrátane ukrajinského režimu. Nech neukazujú prstom na druhých tí, ktorí nesú najväčšiu vinu. Všetci tí, ktorí odmietali rokovať s Ruskom a namiesto toho voči Rusom šírili rasistickú nenávisť. Nehľadali cesty k mieru, ale k vojne. Kvôli nim dnes na Ukrajine umierajú nevinní ľudia.

Pár dní pred začiatkom ruskej vojenskej operácie ukrajinský prezident Zelenskyj vyhlasoval, že Rusi Ukrajinu nenápadnú, a že ľudia sa majú pripravovať na májové šašlíky, nie na vojnu. A Washington vraj nemá plašiť, lebo to škodí ukrajinskej ekonomike. Mýlil sa, rovnako ako sa mýlila väčšina svetových lídrov. A áno, mýlil som sa aj ja – neveril som, že vojna príde a je mi nesmierne ľúto, že k nej prišlo. Opakujem – vojna je zlo. O tom niet pochybností.

Niekoľko týždňov po vypuknutí vojny existovala šanca na prímerie. Rokovali spolu Ukrajinci a Rusi. Potom prišiel pokyn zo Západu a Ukrajinci rokovania opustili. Bolo rozhodnuté, že budú zomierať státisíce Ukrajincov – len aby mohli rásť zisky amerických zbrojoviek a aby Američania mohli hrať svoje geopolitické hry. My toto odmietame. Nechceme vojnu, nechceme zbrojenie, nechceme sankcie. Po roku je jasné, že táto americká militaristická cesta nevedie k mieru, ale iba k predlžovaniu vojny, k ďalším státisícom zbytočných obetí a navyše k likvidácii našej vlastnej ekonomiky.

Preto spoločne s Čínskou ľudovou republikou či pápežom Františkom voláme po prímerí. Voláme po mierových rokovaniach. Voláme po ukončení bojov. S Ruskom sa musíme dohodnúť a vrátiť vzťahy medzi Európou a Ruskom do normálu. Iná cesta neexistuje. Spoločne so slávnym filozofom Jűrgenom Habermas pripomíname, že na fronte je patová situácia a vojna čoraz viac pripomína Verdun 1916, a teda mlynček na mäso, v ktorom sa ani jedna strana nevie dostať ďalej a zbytočne umierajú státisíce. Toto musí prestať, nech si o príčinách tejto vojny myslíme čokoľvek. Postavme sa proti masovému zabíjaniu.

Každý, kto podporuje zbrojenie jednej či druhej strany konfliktu, podporuje predlžovanie vojny, a teda zomieranie nevinných ľudí – nech západná propaganda tvrdí čokoľvek iné, takáto je krutá realita. Vojna proti Rusku sa nedá vyhrať. Je to jadrová veľmoc. Čím skôr musí skončiť umieranie. Kým západní lídri chcú vojnu a nenávisť, my chceme mier. Na Slovensku ľudia spontánne pochodujú za mier. Chcú chrániť Slavín pred zneuctením. Odmietajú rusofóbiu a prepisovanie dejín. Ľudia nesúhlasia s vojnou, no nevnímajú Rusko ako nepriateľa. Som hrdý na to, že Slovensko potvrdzuje, že je mierumilovný slovanský národ. Ďakujeme za to.

Vojnoví štváči vo vláde, v Prezidentskom paláci, v médiách a v kaviarňach zradili mierovú podstatu Slovákov, robia z nás terč a ženú nás do jadrovej vojny. Zastavme ich, bratia! Nechceme eskaláciu, nechceme mobilizáciu. Nenechajme Slovensko zatiahnuť do vojny, nedopusťme, aby naši otcovia a synovia museli ísť bojovať do vojny, s ktorou nemáme nič spoločné. Na Ukrajine sa odohráva zástupná proxy vojna USA proti Rusku a dokým sa tieto dve veľmoci nedohodnú, dovtedy budú umierať ľudia. Úloha každého dobrého človeka, ktorému záleží na ľudskom živote, je jediná – odmietať zbrojenie, odmietať eskaláciu, odmietať nenávisť.

Slovensko je zamorené americkou propagandou, no nepomáha – ľudia chcú mier. Na výročie od začiatku otvoreného konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou preto vyzývame pani Čaputovú a ďalších vládnych predstaviteľov – prestaňte podporovať vojnu a začnite podporovať mier! Ukrajina si to zaslúži. A v prvom rade si to zaslúži naše krásne Slovensko! Vláda musí prestať robiť zo Slovenska užitočných idiotov USA. Vláda musí chrániť naše národné záujmy. Slovensko na prvom mieste!