Na otázku v tomto videu : „Čo Vám v živote pre nežnou revolúciou najviac prekážalo?“ odpovedala pani Vášáryová celkom radikálne:
„VŠETKO, prekážalo mi všetko na totalitnom režime. “
Takže pani Vášáryová si nevedela spomenúť na minulom režime na ani jednu jedinú pozitívnu vec. Zrejme jej prekážalo aj to, že boli menšie sociálne rozdiely, že mali ľudia pracú aj v najmenšej slovenskej dedine a nemuseli za ňou odchádzať preč od svojich blízkych, že bola sociálna istota, mladomanželské poistky. Z oblasti kultúry jej pravdepodobne prekážalo to, že bol ministrom rezortu básnik Miroslav Válek, že sa ľudia bavili na legendárnych Československých Silvestroch, že Bratislavská televízia natáčala pondelňajšie inscenácie atď. Proste, jej prekážalo VŠETKO.
Je dosť zaujímavé, že jej až extrémny názor, že na minulom režime nenašla nič pozitívne, je až v drastickom kontraste s nedávnym vyjadrením kancelárky Angely Merkelovej. Lebo Merkelová, hoci nedávno zaplavila Nemecko množstvom utečencov, čo sa týka života v bývalej NDR, tak kritická nebola. Priam naopak, vyjadrila sa doslovne slovami:
„V podstate, keď sa pozeráme na NDR, je mnohým západným Nemcom tak ťažké porozumieť, že aj v diktatúre mohol byť život úspešný. Že sme mali priateľov a rodiny, s ktorými sme oslavovali narodeniny a Vianoce, alebo zdieľali smútok napriek štátu, samozrejme vždy v určitej ostražitosti pred ním. Že to, že sme nemohli cestovať do Ameriky, ale iba do Maďarska a Bulharska, neurčovalo náš každodenný život. “
Ďalej vyjadrila názor, že „život v NDR bol niekedy určitým spôsobom komfortný.“
Tak ako je teda možné, že sa nemecká kancelárka vyjadruje práve takto? Možno je to preto, že si ako politička nemôže dovoliť očividné klamať. Pretože ešte dnes žije veľa svedkov, ktorí reálne v socializme žili a keby sa o minulom režime vyjadrovala tak negatívne ako Vášáryová, tak by na nej nenechali nitku suchú.
Môže sa argumentovať, že pani Vášáryová hovorí len o svojich osobných pocitoch, celkom subjektívne. Ale to je dosť vágny argument, pretože každý, kto v socializme žil a dobre si ho ešte pamätá, jasne vie, že takéto pocity jednoducho mať nemohla a že by sa určite našlo na minulom zriadení čosi, čo jej predsa len neprekážalo. Pani Vášáryová by predsa len mala vedieť, že na Slovensku žije ešte veľa ľudí, ktorí na základe konkrétnych skúsenosti, môžu jej výpovedi úspešne oponovať.
A to je možno aj kameň úrazu. Tato výpoveď totiž s najväčšou pravdepodobnosťou nie je určená pre nich, ale pre generáciu, ktorá socializmus už reálne nezažila a pozná ho len z počúvania. V tých sa má navodiť dojem, že to, čo tu bolo pred rokom 1989, bolo skrz na skrz zlé a nenašla sa ani jediná pozitívna vec. Tato výpoveď ma byť jednoducho zachovaná pre ďalšie generácie, aby v budúcnosti nikomu neškrtla v hlave ani ta najmenšia pochybnosť o tom, že socializmus bol číre zlo a že jediná správna cesta je západný liberálny kapitalizmus.
Tu sa vážení priatelia stávame svedkami prepisovanie histórie v priamom prenose. Za réžie veľvyslanectva USA sa v hlavnej roli predstavila pani Emília Vášáryová. Snáď už len chýba nejaká tá budovateľská pieseň a pôžitok z tohto propagandického filmu by bol priam dokonalý. Ale aj tak, bravó, kampaň „Odvaha byť slobodní“ à la USA ukázala svoj pravý cieľ.
Andrea Lopatková