Bratislava 31. júla 2024 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)
Novinári si nedajú ujsť jedinú príležitosť rýpnuť si do Roberta Fica. Tentoraz kvôli jeho angažovanosti vo veci Ukrajinou blokovaného ropného tranzitu…
„Fico si fuškárči ako hovorca Slovnaftu a lobista MOL-u,“ píše vo svojom článku komentátor denníka SME, Peter Tkačenko. Úplne ignoruje fakt, že Ukrajina nám mala do konca roka garantovať ruskú ropu, a teda premiér sa vo veci angažuje oprávnene. Namiesto toho, aby novinára rozhorčilo kyjevské rozhodnutie zatiahnuť nám kohútiky, kope do nesprávneho človeka…
A ešte mu dáva rôzne ironizujúce prívlastky: Vraj Fico je „samozvaný obhajca slovenskej suverenity a ľadoborec politiky štyroch svetových strán“.
Nuž, aj pre tento svoj prístup je Tkačenko tam, kde je – v tendenčnom protivládnom plátku.
Jeho kolega z Denníka N, istý Radoslav Tomek, ide ešte ďalej. Vraj „Slovensko si práve v Bruseli minulo posledné zvyšky dobrej vôle.“ Pretože „Ficove vyhrážky krajine, ktorá sa bráni agresii, neušli pozornosti svetových médií a nahnevali bruselských diplomatov.“
Počkajte, znovu upozorňujete na dôsledok, ale vynecháte príčinu? Nie je azda pravda, že najprv Kyjev zastavil dodávky ruskej ropy na Slovensko? Že naši vládni predstavitelia len reagujú na tento akt bezprecedentnej politickej svojvôle, aký nemá v slušných medzinárodných vzťahoch miesto? Prečo nik nekritizuje Zelenského, že porušil asociačnú dohodu s EÚ?
Niektorí majú oči, ale sú slepí, a majú aj uši, ale sú hluchí. Zato však melú a melú…
Mimochodom, Denník N tak šialene miluje Ukrajinu, že tamojšie mestá neuvádza v ich slovenských ekvivalentoch (ako si to žiada naša gramatika), ale na hulváta napíše „Kyjiv“ namiesto Kyjev. To je, zdanlivo, maličkosť – avšak pozor, ide o svojvoľné ohýbanie pravidiel slovenského jazyka a vyjadrovania, a teda o prejav poriadnej dávky arogancie.
Ale ako vždy, keď píšeme o liberálnom mainstreame: Dá sa vôbec ešte niečomu čudovať?
Pomaly sa blížime k vrcholu dnešného malého mediálneho filtra. Predstavte si, Aktuality vyspovedali Irenu Bihariovú z Progresívneho Slovenska. Tá označila vyjadrenia R. Fica o hrádze proti progresivizmu za „kecy“. A chúďatká pracovité včeličky z PS nemajú kvôli nemu oddych ani v lete. Pretože údajne „dnes čelíme autokratickým snahám Roberta Fica o ovládnutie krajiny, o expanziu do mimovládnej obce, do mediálneho prostredia, do občianskej spoločnosti…“
A tak je PS (označuje ho za „liberálno ľavicové hnutie“) v sústavnej permanencii, ako hokejový brankár.
Bihariová jedným dychom dodáva, že „antifico“ nie je esenciou, hlavnou náplňou programu jej strany. Vzhľadom na reči, ktoré ich poslanci vedú, sa však opak zdá byť pravdou.
Mimochodom, taký Ľudovít Ódor sa v europarlamente dušuje, že tam neprišiel len robiť videjká – a hovorí to práve v progresivistickom videjku! No úplne na Fantozziho to dáva.
Ako ďalší z popletených komikov/tragédov sa na mediálnej scéne stihol etablovať šéfredaktor Aktualít, Peter Bárdy. Len sa pozrite, čo napísal na premiérovu adresu: „Je unavený, zranený a sám. Nemá vlastne nikoho, na koho by sa mohol spoľahnúť.“
Idem si oči vyočiť. Fico vyzerá byť vo výbornej forme, zotavovací proces prebieha podľa všetkého bez problémov. Ten človek prežil zásahy zo strelnej zbrane zblízka, a nejaký Bárdy napíše, že je „unavený, zranený a sám.“ No nie je toto vrchol cynizmu?
Z Bárdyho článku opakovane kvapká zloba ako prudko jedovatý nektár: „Robert Fico je ešte nekompromisnejší a tvrdší ako predtým. Lenže je aj unavený, zjavne nie úplne fit, a je sám.“
Ako by sa cítil po atentáte pán Bárdy? Asi tiež nie „úplne fit“…
Ale nechápem, odkiaľ má informáciu, že Fico je „sám“. Naopak, od prvých okamihov po atentáte mal naporúdzi pomoc svojich kolegov. Kaliňák alebo Šutaj Eštok dávali svoju podporu najavo na tlačovkách, ostatní politici vládnej koalície ju vyjadrovali vo svojich mediálnych výstupoch.
Ale Bárdy to vidí inak. Vraj: „Celé mu to padá na hlavu. Deravý rozpočet, mizerná personálna kvalita vlády aj manažérov štátnych inštitúcií, neschopnosť priniesť akékoľvek fungujúce riešenie na to množstvo problémov, ktoré tlačia pred sebou a ktoré ich skôr či neskôr dobehnú, neochota odborníkov spájať sa s touto koalíciou a postupné strácanie rešpektu a dôvery u zahraničných partnerov.“
To všetko znie ako osobná Bárdyho dojmológia, či skôr zbožné želanie. Podobne ako u jeho kolegov z bratislavskej kaviarne. Najradšej by videli túto vládu na kolenách – to sa ale nestane. Kto má trochu vyvinuté pozorovacie schopnosti, a chce si zachovať objektívny prístup a triezvy úsudok, ten predsa musí vidieť, že vláda maká a doručuje aj výsledky. Akurát také, čo sa nepáčia liberálom z médií. Tí by asi najradšej videli Radičovej comeback…
„Prieskumy síce ukazujú, že Smer je stále najsilnejšou stranou a že by v prípade volieb zrejme vytvoril vládu,“ priznáva Bárdy s trpkým podtónom, „Lenže, dokedy a za akú cenu.“
Trpkosť cítiť aj z jeho hodnotenia Ficových kolegov: „Smerácka faceboková úderka si užíva v nenávidenom Bruseli milované peniaze a Robert Kaliňák išiel po návrate šéfa na vedľajšiu koľaj.“
Čistá dojmológia a snaha vykresliť politikov SMERu v najhoršom možnom svetle. Uznajte, že napísať o druhých ľuďoch, že si „užívajú milované peniaze“ je poriadna trúfalosť a drzosť. Autor povyšuje svoje osobné pocity nad snahu objektívne zhodnotiť aktuálnu politickú situáciu.
A vôbec – čo reálne urobili tieto novinárske „esá“ v prospech Slovenskej republiky? Toľkokrát operujú so vznešeným heslom, že chránia „verejný záujem“, ale namiesto skutkov v prospech Slovenska len kopú a hryzú.
Je to však ako hovoria Arabi: psy brešú, no karavána ide ďalej…
.jpg)
