Premiér uviedol, čo je dôležité: Inak bude mať EÚ obrovské problémy

Bratislava 2. mája 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR – Pavol Zachar)

Aktualizované 2. mája 19:15

Pred Európskou úniou stoja podľa premiéra Roberta Fica (Smer-SD) viaceré výzvy. Zaoberať sa bude musieť napríklad jej ďalším rozširovaním, nelegálnou migráciou či témou trhu. Uviedol to na štvrtkovej medzinárodnej konferencii 20 rokov členstva Slovenska v EÚ – výzvy a príležitosti. Zároveň zdôraznil, že členstvo v EÚ je pre Slovensko nenahraditeľné, avšak bude naďalej konfrontované jeho suverénnymi pohľadmi

V súvislosti s rozširovaním Únie podotkol, že vláda a Slovensko podporuje vstup Ukrajiny do EÚ. Je však podľa neho treba byť úprimný a priznať si, že to bude ešte dlhá cesta. Oveľa viac perspektívy a aktivity by podľa Fica mala dať EÚ balkánskym štátom.

Aktuálne schválená filozofia riešenia migračnej krízy je podľa neho neudržateľná. Zopakoval, že s tzv. migračným paktom nesúhlasí. V tejto súvislosti zároveň zdôraznil potrebu udržania práva veta pre členské štáty. Ak by bolo zrušené, je to podľa jeho slov začiatok konca EÚ. Dôležité je tiež podľa neho, aby boli štáty v rámci EÚ jednomyseľné v otázkach bezpečnosti, zahraničnej politiky a rozpočtu. “Inak bude mať EÚ obrovské problémy,” dodal predseda vlády.

Skritizoval postoj Únie v otázkach zahraničnej politiky. Poukázal napríklad na rozdielne postoje voči vojne na Ukrajine a v Izraeli. Negatívne tiež vníma postoj EÚ pri rokovaniach o riešení konfliktu na Ukrajine, pri ktorých podľa jeho slov Únia nevie prísť s mierovou iniciatívou. “V európskej agende má byť mier na prvom mieste, lebo EÚ vznikla ako mierový projekt,” podotkol.

Do budúcna sa podľa neho EÚ musí zaoberať aj agendou trhu či jadrovou energetikou. Dodal tiež, že EÚ by nemala využívať svoje mechanizmy selektívne.

Príhovor predsedu vlády SR Roberta Fica na slávnostnom galavečere 20 rokov v EÚ

Drahé Slovenky, drahí Slováci, vzácni spoluobčania, prítomní aj minulí ústavní činitelia, vzácni hostia. Je veľmi náročné pre mňa s tou krásou, ktorú ste pred chvíľkou videli, skombinovať politický príhovor. Možno by som sa teraz mohol obrátiť na niektorého z politických matadorov, ktorí tu sedia, a myslím to úprimne a vážne, aby mi poradili, čo povedať, aby sme tento večer nepokazili. Preto začnem, ak dovolíte, blahoželaním celej Slovenskej republike k 1. máju.

Je to významný štátny sviatok, Sviatok práce a ja ďakujem všetkým zamestnávateľom za vytváranie pracovných príležitostí a všetkým ľuďom na Slovensku, či už tým, ktorí ešte pracujú, alebo tým, ktorí sú už na zaslúženom odpočinku, za hodnoty, ktoré v tejto krajine vytvárali alebo stále vytvárajú.
Možno by niekto odo mňa očakával, že pôjdem teraz do rôznych čísiel a štatistík a budem hovoriť o tom, ako Európska únia pomohla Slovensku. Ja si myslím, že to je dvojstranný vzťah. V každom prípade môžeme skonštatovať, že naše členstvo v Európskej únii Slovensku mimoriadne pomohlo. Ale vrátim sa, pozerajúc sa na expremiéra Mikuláša Dzurindu, do rokov 2003 a 2004. A vraciam sa do týchto rokov preto, lebo chcem zvýrazniť jeden moment, ktorý nám, bohužiaľ, v poslednom čase chýba v slovenskej politike, a to je konsenzus v zásadných otázkach. Každý asi potvrdí, kto sledoval politiku v tých časoch, že sme zvádzali veľmi tvrdé, často neľútostné hodnotové súboje, pretože sme stáli na rozdielnych stranách politickej barikády. Ale keď prišlo na členstvo v Európskej únii, hoci sme mohli mať aj určité kritické výhrady, tak sa nikto z nás neodvážil túto tému využívať na získavanie lacných politických bodov.

Pán expremiér, dúfam, že si pamätáš, ako sme porušili spoločne moratórium, ako sme sa všetky politické strany postavili v prvý deň referenda a sme presviedčali celú slovenskú verejnosť: zúčastnite sa referenda a odpovedzte kladne na otázku, či Slovensko má byť v Európskej únii. To je moment, ktorý mi vždy zostane v hlave veľmi hlboko zakorenený, pretože je to moment, od ktorého sa odvíjajú aj súčasné udalosti. A chcem poďakovať, pán expredseda slovenskej vlády, aj za túto klasickú slovenskú politiku, pretože hovoriť o klasickej slovenskej politike v súčasnosti sa pravdepodobne nedá. Nemôžem celkom súhlasiť s tým, že vstup do Európskej únie bol nejaký návrat Slovákov, Sloveniek a občanov Slovenskej republiky do Európy. My sme predsa v Európe boli, sme a ešte stále aj budeme. V tomto je jasný konsenzus, pokiaľ ide o členstvo v Európskej únii, pokiaľ ide o pokračovanie tohto členstva v Európskej únii, ale zdá sa mi, že tu niekde ten konsenzus končí, pretože už máme rozdielne pohľady na kvalitu budúceho členstva našej krajiny v tejto významnej medzinárodnej inštitúcii.

Ak hovorím, že sme v Európe boli, prosím, buďme trošku viac hrdí na seba, spomeňme si, bolo to veľmi dávno, (a ja ho volám) na kráľa Svätopluka. Je mi ľúto, trošku to nadľahčím, že sme ho nepostavili trikrát väčšieho pred Bratislavským hradom. Bola to významná medzinárodne uznávaná postava v európskom priestore. Spomeňme si na významné dokumenty, ako boli Zoborské listiny z roku 1111 – 1113, ktoré potvrdzovali, aká tu bola kvalita organizácie verejného života v tom čase. Spomeňme si na významné postavy slovenskej histórie. Samozrejme, hneď môžem začať, možno niekto povie dobrodruhom, ale pritom to bol významný cestovateľ a známy politik Móric Beňovský, môžem pokračovať ďalej, môžem hovoriť o významných vedcoch, ako bol napr. Aurel Stodola, samozrejme, nemôžem opomenúť Štefánika, významného lekára Makovického, no a najznámejšiu osobu Slovenska v celej Európe, pravdepodobne na celom svete, človeka, ktorý bol pred chvíľkou predstavený, Alexandra Dubčeka, ktorého štátnu cenu budeme o chvíľku odovzdávať. Neboli sme to len my, ktorí sme verili, že integrácia do Európskej únie je celkom prirodzený krok našej prítomnosti v Európe, našej súčasnosti. Spomeňme si na významný výrok, ktorý krátko pred svojou smrťou povedal jeden významný nemecký politik, ktorý povedal: Pozerajme sa aj na východ, ak chceme (a bolo to v roku 1967) ak chceme, aby Európa bola silná.

Pozerajme sa na východ, pozerajme sa, aké sú tam bohaté historické tradície, akí sú to múdri ľudia. Títo ľudia v Európe prinesú len dobré veci, nemusíme sa báť toho, že sú možno kultúrne alebo v iných oblastiach odlišní od západu. Naznačil som, že konsenzus v základných otázkach na Slovensku s výnimkou členstva a pokračovania členstva sa nám ako keby postupne vytrácal a budem hľadať veľmi opatrne teraz slová, aby som nepokazil atmosféru tohto nádherného večera. Vidím 3 oblasti, kde by sme sa na Slovensku mali viac sústrediť na získanie konsenzu. Prvá oblasť je návrat k prosperite. Druhá oblasť je rešpektovanie určitých tradícií, historických koreňov, na ktorých Slovensko stojí, a tretia oblasť je určite otázka mieru. Ak hovorím o prosperite, ak hovorím o návrate k prosperite, mám na mysli, že by sme sa mali všetci spojiť bez ohľadu na to, či sme napravo, naľavo, v opozícii alebo vo vláde a spoločne povedať, čo budeme robiť v období, ktoré presiahne mandát jednej vlády. Musíme hovoriť minimálne o osemročných, desaťročných opatreniach, pretože štvorročné obdobie je príliš krátke na to, aby sme dosiahli ciele, ktoré potrebujeme. Nebudem hodnotiť dôvody, ale fakt je, že nám v posledných rokoch mnohé ukazovatele ušli, mnohé krajiny sa nám stratili z dohľadu, hoci sme na ne pozerali niekedy z lepších pozícií v rebríčkoch, ktoré boli často publikované. Toto je najväčšia výzva pre Slovensko – zmobilizovať všetky zdroje, pripraviť opatrenia, ktoré umožnia našej krajine, aby sa opäť vrátila na trajektóriu približovania sa k Európskej únii a nie vzďaľovania sa od Európskej únie. Ja nemôžem vyčítať nikomu, ak má iný názor na tradície, historické korene Slovenska.

Nemôžem nikomu vyčítať ani to, ak má iný názor na mier alebo na vojnu. Áno, sú aj tu na Slovensku v tomto pomerne rozdielne názory. Ja len chcem prisľúbiť za generáciu politikov, ktorú vediem a s ktorými spolupracujem, že budeme rešpektovať to, čo nám prikazuje Ústava Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky v preambule jasne hovorí, že musíme rešpektovať cyrilometodské tradície, musíme rešpektovať stáročné súboje, ktoré sme zvádzali za svoju svojbytnosť, ale predovšetkým musíme rešpektovať ústavný príkaz, ktorý hovorí, že Slovensko je krajina, ktorá má byť predovšetkým mierová. V roku 2024 by sme teraz mohli hovoriť, ako sa bude vyvíjať nové rozpočtové obdobie, aká bude nová poľnohospodárska politika, čo budeme robiť tam alebo onam. Ak dovolíte, rád by som zadefinoval niekoľko oblastí, kde si myslím, že by Slovenská republika mala byť mimoriadne aktívna a mala by prispievať k formovaniu spoločných európskych stanovísk. Po prvé, je tu otázka zahraničnej politiky Európskej únie. Zatiaľ sa iba tak bezmocne pozeráme na nášho partnera, ktorý je za Atlantikom, ktorý je náš blízky partner, ale nie sme schopní mu ponúknuť suverénnu samostatnú zahraničnú politiku Európskej únie. My sme preukázali, hovorím za generáciu politikov, ktorú reprezentujem, v minulosti rozdielne pohľady. Veď si všetci pamätáte, ako sme odsudzovali napr. bombardovanie bývalej Juhoslávie, ako sme sa postavili k vojne v Iraku, keď sme stiahli vojakov z tejto krajiny.

Myslím si však, že Európska únia by mala byť suverénnejšia, autonómnejšia a samostatnejšia pri formulovaní základných zahraničnopolitických východísk a stanovísk. Druhá téma – obraciam sa na nášho veľmi významného komisára a podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča, ktorý tu je s nami – sa týka toho, čo budeme robiť s ambicióznymi plánmi Európskej únie. Mnohí hovoria, že bude obrovské nešťastie, ak sa z Únie stane iba nejaký skanzen, kde budú radi chodiť turisti, ale stratíme všetky výhody, ktoré sú spojené s priemyslom, ktoré sú spojené s konkurencieschopnosťou. Utekajú nám mnohé regióny. Slovenská republika chce byť súčasťou diskusií, či sme schopní rekonštruovať ambiciózne plány, ktoré sú postavené napr. v oblasti životného prostredia, ale možno aj iné ciele, ktoré sme nastavili. Tretia oblasť je, ako sa bude Európska únia stavať k extrémom v hodnotových otázkach. Nepôjdem do detailov, vy veľmi dobre viete, o čom v tomto okamihu hovorím. Štvrtou témou, ktorá mňa mimoriadne zaujíma, je, ako bude Európska únia ako celok reagovať na prejavy suverenity, samostatnosti individuálnych členských štátov. Predsa nie je možné, aby na prejav suverenity a samostatnosti a sebavedomosti individuálneho štátu reagovala Únia okamžite rôznymi pokusmi naštartovať mechanizmy ohľadne právneho štátu alebo okamžite sankcionovať túto krajinu, lebo má iný názor.

Vážení predstavitelia Európskej únie, hovorím teraz za Slovensko, veď sme si predsa povedali veľmi jasne, že Únia je predovšetkým o jednote v rozmanitosti. Musíme túto rozmanitosť rešpektovať, v opačnom prípade Európa ide do veľmi komplikovaných období a s tým súvisí posledná téma, a to je právo veta. Mimoriadne ma prekvapilo hlasovanie parlamentu nedávno, ktoré opäť odobrilo akési pokusy zaviesť kvalifikovanú väčšinu pri rozhodovaniach o zásadných otázkach. Ak sa mýlim, tak ma, prosím, opravte, naďalej zostali 3 oblasti, kde je jednomyseľnosť, a to je bezpečnosť, rozpočet a zahraničná politika. Predstavte si, dámy a páni, že právo veta zanikne a v takých otázkach, ako je bezpečnosť, zahraničná politika, rozpočet, sa bude rozhodovať väčšinou krajín, ktoré budú rozhodovať o menších krajinách bez akýchkoľvek problémov, lebo sa dostávame k tomu najpodstatnejšiemu, čo som si nechal na záver, a to je otázka mieru. Môžeme sa sporiť, koľko len chceme.

Tak ako Slovensko má v ústave predpísané, že to má byť krajina podporujúca mier, aj Európska únia vznikla ako mierový projekt. Pri všetkej úcte, ak sa teraz pozrieme na konkrétne projekty, má to ďaleko od mierového projektu. A ak by sme k tomu ešte pridali zrušenie práva veta a možno veľmi radikálne správanie sa časti Európskej únie, tak Európska únia sa môže v krátkom čase dostať do veľkého nešťastia. Preto za Slovenskú republiku opakovane zdôrazňujem, opakovane, že právo veta musí zostať, pretože je základom stability. Právo veta musí zostať, pretože je presne tým, že rešpektujú sa určité prvky rozmanitosti, suverenity a samostatnosti, samozrejme pri plnom rešpektovaní hodnôt a princípov Európskej únie ako takej. Keď navštívil Svätý Otec Ján Pavol II. Slovensko – bola to slávna návšteva v apríli roku 1990 – tak to povedal veľmi presne. Kto nechce na Slovensku vidieť tradície kresťanstva a bohaté historické korene tejto krajiny, tak nemôže porozumieť slovenskému národu. Ja chcem všetkých poprosiť, aby sme sa vzájomne rešpektovali, aby sme si uvedomovali, na čom naše krajiny stoja a ak takýto rešpekt vzájomný tu bude, tak som presvedčený, že máme aj šancu udržať to, čo je dnes pre nás všetkých najpodstatnejšie, a to je mier.

Willy Brandt to povedal veľmi presne. “Mier, mier nie je všetko, ale bez mieru je všetko ničím.” A ja len môžem úplne súhlasiť s týmto slávnym výrokom, ktorý potvrdzuje, akú obrovskú hodnotu má mier pre nás, pre všetkých vás. Rozmýšľal som, ako ukončiť tento príhovor. Pretože je 1. máj, tak mi dovoľte, aby som možno okrem toho, čo tak rád hovorím – nech žije Slovenská republika, nech žije Európska únia, nech sa nám darí spoločne, nech členstvo naďalej pomáha našej krajine – by som povedal: 1. máj, pokoj, šťastie, mier Slovensku daj! Ďakujem, že ste prišli a želám vám pekný večer.