Bratislava 13. marca 2024 (HSP/Foto:Pixabay)
V rozsudku z 29. februára 2024 Mestský súd v Prahe prvýkrát po viac ako dvoch rokoch konštatoval, že konanie poskytovateľov internetových služieb, ktorí vo februári 2022 zablokovali niekoľko desiatok webových stránok, ktoré štát označil za “dezinformačné stránky”, bolo nezákonné, uvádza na svojom portáli advokátka Denisa Sudolská, ktorá zastupuje poškodenú firmu
Podľa stanoviska Mestského súdu v Prahe prevádzkovateľ zodpovedá prevádzkovateľovi webových stránok za škodu spôsobenú nezákonným zablokovaním ich webových stránok.
Inak ako prelomovým sa toto rozhodnutie českého súdu označiť nedá. Verdikt súdu totiž môže pomôcť aj poškodeným vypnutým webom na Slovensku.
Právo na prístup k otvorenému internetu
Pravdou je, že súd označil za nezákonný postup operátora a neriešil nezákonnosť postupu štátu. A toto sa vzťahuje na všetkých operátorov, poskytovateľov internetu v EÚ, Slovensko nevynímajúc. Na všetkých sa vzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015_2120 o opatreniach týkajúcich sa prístupu k otvorenému internetu.
V súlade s týmto nariadením má používateľ definované právo na prístup k online obsahu a službám, ktoré chce a právo na ich šírenie. Pričom poskytovateľ internetu nesmie blokovať, spomaľovať ani diskriminovať nijaký obsah, aplikácie ani služby, s výnimkou troch osobitých prípadov:
– ak musia dodržiavať právne záväzky, napríklad príkaz súdu blokovať konkrétny nelegálny obsah,
– ak musia chrániť bezpečnosť a integritu siete, napríklad pri boji proti vírusom alebo malvéru,
– ak potrebujú riešiť výnimočné alebo dočasné preťaženie siete.
Pripomeňme si, čo viedlo k blokácii webov v Česku, ako aj na Slovensku. Po invázii ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022 sa vládne garnitúry oboch štátov rozhodli umlčať nepohodlné weby. Tie, ktoré šírili nekonformné naratívy a informácie o Covide, o Zelenom údele, Klimatickej kríze a o občianskej vojne, ktorá na Ukrajine prebiehala od roku 2014. V Čechách na to stačila výzva vlády operátorom, aby požadované weby vypli. Aktivistickí operátori, zakrytí autoritou vládnej moci tak zablokovali konkrétny vymedzený obsah internetu. Táto situácia navodila okrem iného otázku, či takto vláda prostredníctvom operátorov neporušila zákaz cenzúry stanovený článkom 17 odst. 3 Listiny základných práv a slobôd.
Na Slovensku vládna moc postupovala inak. Blokáciu nepohodlných zaštítila novelou zákona o kybernetickej bezpečnosti (Zákon), do ktorého doplnila paragraf 27b. Matovičovi zákonodarcovia dali moc nad webovým obsahom do rúk Národného Bezpečnostného Úradu SR (NBÚ). Urobili to amatérsky. Zákonom umožnili NBÚ zablokovanie škodlivého obsahu alebo aktivity pokiaľ tieto môžu zapríčiniť kybernetickú bezpečnostnú hrozbu. Nakoľko zákon obsahuje pojem „kybernetická bezpečnostná hrozba“ tak je to v tomto bode v poriadku. Čo zákonodarca nezvládol je, že umožnil blokovanie aj prípade, ak „škodlivá aktivita zapríčiňuje závažné dezinformácie a iné formy hybridných hrozieb“. To nedáva ani lexikálny zmysel. Ale horšia je skutočnosť, že pojmy „závažná dezinformácia“ a „hybridná hrozba“ zákon nedefinuje, čo zakladá možnosť svojvôle pri aplikácii zákona voči webom, ktoré nešíria provládne naratívy. To, že si svojim počínaním vláda nebola istá podčiarkuje fakt, že platnosť blokovania webov NBÚ umožnila len do 30.6.2022. Tým absurdne obmedzila blokovanie aj z titulu, ak web spôsobí kybernetickú bezpečnostnú hrozbu. Navyše zákon nedefinuje, čo by mal dotknutý web urobiť, aby bolo jeho blokovanie ukončené. Z môjho pohľadu nie je v poriadku ani skutočnosť, že NBÚ stále vedie zoznam zablokovaných webov, hoci ich blokácia zo zákona skončila. Táto skutočnosť poškodzuje naďalej dobré meno týchto webov. Pričom súdy si vo veci posúdenia žalôb podaných poškodenými voči NBÚ dávajú načas.
Boj so súdnou mocou v Česku
Na rozdiel od Slovenska v Česku až do rozhodnutia mestského súdu panoval stav, že za blokáciu webov neniesol zodpovednosť nikto. Treba poznamenať, že samotné rozhodnutie súdu sa nerodilo ľahko. Dva roky bojovali poškodené spoločnosti so súdnou mocou. Súdy jednotlivých stupňov tvrdohlavo odmietali žalobu poškodeného na ochranu pred nezákonným zásahom, ktorá smerovala proti vláde, ministerstvu obrany, Úřadu pro zahraniční styky a informace a Bezpečnostní informační službě. Vec sa dostala až na Ústavný súd ČR. A ten v januári tohto roku advokátovu sťažnosť tiež zamietol.
Mestský súd, ktorý žalobu odmietol, argumentoval aj tým, že štát sám nezablokoval sporné weby, ale iba vyzval poskytovateľov a prevádzkovateľov internetových služieb, aby tak urobili, čo nemožno považovať za nezákonný zásah štátneho orgánu. Týmto súd štát vo veci cenzúry vyvinil. Najvyšší správny súd (NSS) pri zamietnutí žaloby pridal argument, že obecne nie je možné odôvodniť právo jednotlivca na prijímanie informácií z konkrétnej webovej stránky a že prípadný zásah orgánu verejnej moci by musel byť namierený proti jednotlivcovi a musel by priamo zasahovať do jeho verejných subjektívnych práv, čo sa v tomto prípade nestalo. No a nakoniec Ústavný súd vec zaklincoval výrokom, že dôvody na zamietnutie NSS boli logické a dostatočné.
Advokátska kancelária AK Sudolská postavila obhajobu práv jedného z poškodených subjektov (web AC24.cz) na porušení vyššie uvedeného Nariadenia EP, teda na porušení európskeho práva samotným poskytovateľom internetovej služby. A hoci takto vec nevidel súd prvého stupňa, mestský súd v Prahe rozhodol tak, že blokovanie jednotlivými prevádzkovateľmi nespadá pod žiadnu výnimku a že blokovanie prevádzkovateľom je teda v rozpore s priamo záväzným právom EÚ.
Ako české víťazstvo využiť na Slovensku?
Slovenských poškodených, medzi ktorých patria aj Hlavné Správy, čaká ešte trochu iný zápas, nakoľko štát weby vypínal zákonom. Právo EÚ je nadriadené právu členských štátov. Bude potrebné dokázať, že, zákonodarca novelou obišiel Nariadenie EP o prístupe k otvorenému internetu a že tým obral koncových používateľov o ich právo “na prístup k informáciám a obsahu, o právo šíriť informácie a obsah, využívať a poskytovať aplikácie a služby a využívať koncové zariadenie podľa vlastného výberu, bez ohľadu na umiestnenie koncového užívateľa alebo poskytovateľa, alebo na umiestnenie, pôvod či určenie informácií, obsahu, aplikácie alebo služby prostredníctvom ich služby prístupu k internetu“., tak ako je to uvedené v článku 3. Nariadenia EP. Toto je úloha pre šikovných právnikov.
Krok smerom k napĺňaniu európskeho práva by mohol spraviť aj štát, tým že súčasná vládna moc, ktorá vypínanie webov predošlou garnitúrou pred voľbami ostro kritizovala, prehodnotí svojvôľu, ktorú predošlý parlament do zákona o kybernetickej bezpečnosti vložil a túto moc NBÚ odoberie, aby sa podobný exces cenzúry na Slovensku viac nezopakoval.
0.0°C
.JPG)
