Prekvapivé číslo? 43 % Čechov súhlasí s odvodom do armády

Praha 28. februára 2024 (HSP/Foto:TASR-Barbora Vizváryová)

Vojenský konflikt na Ukrajine sa vyostruje, po páde Avdejevky ruská armáda postupuje dopredu a obsadzuje jednu obec za druhou. V Rusku je počuť hlasy tvrdiace, že pri takomto tempe obsadia Rusi celé ukrajinské územie na východ od rieky Dneper ešte tento rok. Na Západe sa prehlbuje panika a viacero krajín diskutuje o alternatíve poslať na Ukrajinu vlastných vojakov. V niektorých európskych štátov už médiá špekulujú o znovu zavedení odvodov mužov do armády 

Tento týždeň zaznamenali takúto debatu v Českej republike. Médiá zverejnili prieskum portálu Seznam Zprávy, z ktorého vyplynulo, že spoločnosť je v otázke zavedenia odvodov do armády i v spojitosti s vojnou na Ukrajine prekvapujúco veľmi rozdelená.

Až 43 % Čechov, ktorí sa zúčastnili prieskumu, vyjadrili pozitívny postoj ku odvodom ľudí vo veku od 18 do 60 rokov do ozbrojených zložiek. Proti takejto povinnosti sa vyjadrila menej ako polovica respondentov – 45 %. Na otázku nevedelo odpoveď 12 % zúčastnených. Prieskumu Seznam Výzkumník sa zúčastnilo viac ako dvetisíc ľudí.

Médiá v Česku pripomínajú, že podľa súčasnej legislatívy by mohol štát k vojenským odvodom pristúpiť v prípade, že by bol vyhlásený stav ohrozenia štátu alebo vojnový stav. “Občanovi Českej republiky vzniká branná povinnosť dosiahnutím 18 rokov veku, službu v armáde je možné v prípade ohrozenia štátu či vojnového stavu odmietnuť z dôvodu svedomia alebo náboženských dôvodov,” uviedol portál Seznam.

České ministerstvo obrany dodáva, že branná povinnosť v ČR platí pre všetkých občanov (mužov aj ženy) od 18 do 60 rokov. V prípade stavu ohrozenia štátu či vojnového stavu by vláda rozhodla, aké ročníky či kvalifikácie by na odvody prizvala. Odvodné konanie, pri ktorom by sa do vojenskej činnej služby povolávali vybraní občania, slúži na doplnenie zálohy ozbrojených síl.

Nedávno sám český prezident Petr Pavel podporil možnosť zavedenia administratívnych odvodov do armády, aby štát získal prehľad o tom, s kým môže počítať pre obranu štátu. Petr Pavel tvrdí, že odvody by ľudia nemali vnímať ako prípravu obnovenia základnej vojenskej služby.

Hoci takmer polovica opýtaných súhlasí s odvodmi do armády a tým pádom s prípadnou účasťou v ozbrojenom konflikte, podľa bezpečnostného analytika Otakara Foltýna je to málo. “Je mi z toho trochu smutno, pretože je výsledok obdobný, asi ako keby sa hlasovalo o daniach… Keby sme si hlasovali, či chceme alebo nechceme platiť dane, tak aj veľa občanov povie, že ich platiť nechce. Bez daní štát fungovať nemôže. Pre mňa je nepredstaviteľné, že niekto neakceptuje svoju povinnosť brániť suverenitu a celistvosť svojho štátu. To nedokážem pochopiť a prieči sa mi to iba akceptovať,“ nešetril kritikov Foltýn.