Prehliadka obsahu mobilného telefónu – rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva

Nižšie v texte je uvedené kompletné znenie aktuálneho rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Mukhtarli proti Azerbajdžanu a Gruzínsku zo dňa 05.09.2024 (išlo o pomerne známy prípad novinára, ktorý bol z Gruzínska „prevezený“ do Azerbajdžanu), ktoré sa zaoberalo aj možnosťami „vstupu“ do obsahu mobilného telefónu zo strany polície, pričom ide o body 208 až 224 rozhodnutia súdu

13. 01. 2025 | Z domova | 119 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto / Foto: Pixabay

▶ ❚❚ ↻

O možnostiach „vstupu“ orgánov činných v trestnom konaní do mobilného telefónu sme už na tomto webe písali a to s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvoru EÚ – potri tu.

a rovnako tak sa tejto téme venovalo aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktoré sa zaoberalo možnosťami prehliadky obsahu mobilného telefónu pri väzobných dôvodoch (súhlas dal prokurátor) s následným prieskumom súdu postupu orgánov činných v trestnom konaní pri väzobnom rozhodovaní – pozri tu.

Tentoraz publikujeme rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ide o pracovný preklad), ktorý sa tejto problematike venoval z hľadiska Dohovoru. Slovenská právna úprava je bezproblémová tak z hľadiska práva EÚ ako aj Dohovoru vtedy, ak je mobilný telefón zaistený pri domovej prehliadke, respektíve pri prehliadke nebytových priestorov, nakoľko tieto prehliadky predpokladajú príkaz súdu. Rovnako je bezproblémová vtedy, ak dôjde k vydaniu mobilného telefónu oprávnenou osobou dobrovoľne a táto osoba aj dobrovoľne sprístupní kódy, či prístupové heslá do vstupu do mobilného telefónu (samozrejme vo všetkých týchto prípadoch platí, že orgány činné v trestnom konaní by mali získavať informácie z mobilného telefónu iba v obmedzenom rozsahu, teda iba tie, ktoré sú relevantné pre trestné konanie a zvyšné údaje – napríklad súkromné videá, či fotky – by nemali byť súčasťou vyšetrovacieho spisu). Problematickým sú prípady, v ktorých príde k zaisteniu mobilného telefónu inak než na podklade príkazu súdu a nie sú dostupné údaje (kódy, heslá) umožňujúce vstup do mobilného telefónu, respektíve osoba odmietne poskytnúť takéto údaje.

Európsky súd pre ľudské práva, podobne ako Súdny dvor EÚ, skonštatoval, že prehliadka mobilného telefónu by nemala byť výhradne v rukách vyšetrovateľa, ale mala by podliehať povoleniu (či kontrole) nezávislým orgánom, pričom ESĽP akceptuje aj následnú kontrolu zákonnosti prehliadky mobilného telefónu zo strany súdu. Pri väzobnom rozhodovaní takáto následná súdna kontrola prichádza prakticky okamžite, pričom zrejme by nemuselo byť problematické ani to, ak by takáto súdna kontrola prišla pri rozhodovaní súdu po podaní obžaloby v merite veci. Tak ako to už bolo prezentované vo vyššie uvedenom príspevku ako aj v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, je obozretnejšie pri vstupe do mobilného telefónu postupovať tak, že sa prokurátor obráti na sudcu pre prípravné konanie podľa § 2 ods. 3 Tr. por. so žiadosťou o súhlas a znalecké dokazovanie bude realizované až po obdržaní súhlasu (pokiaľ takémuto postupu nebude brániť neodkladnosť, naliehavosť veci).

Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí uviedol, že:

Súd považuje za potrebné zopakovať, že prehliadka obsahu mobilného telefónu – ktorá predstavuje opatrenie vážne zasahujúce do súkromného života a korešpondencie osoby – nemôže byť v súlade s článkom 8 Dohovoru, ak je ponechaná na neobmedzenú voľnú úvahu vyšetrovateľa; článok 8 vyžaduje vydanie príkazu nezávislým orgánom, ak ide o zásah do súkromia osoby.

Súdny dvor ďalej poznamenáva, že absencia predchádzajúceho súdneho príkazu môže byť vyvážená dostupnosťou súdneho preskúmania ex post factum zákonnosti aj nevyhnutnosti predmetného opatrenia. Najmä preskúmanie opatrenia porušujúceho článok 8 vnútroštátnymi súdmi poskytuje dotknutej osobe primeraný prostriedok nápravy za predpokladu, že sudca účinne preskúma zákonnosť a opodstatnenosť napadnutého opatrenia a prípadne vylúči z trestného konania zhromaždené dôkazy.

PIATA SEKCIA

Prípad MUKHTARLI proti AZERBAJDŽANU A GRUZÍNSKU

(žiadosť č. 39503/17)

SÚD

Článok 3 a článok 5 (procesné a hmotnoprávne) – Nevykonanie účinného vyšetrovania zo strany Gruzínska v súvislosti s hodnovernými obvineniami azerbajdžanského štátneho príslušníka z únosu, zlého zaobchádzania a nezákonného prevozu z Gruzínska do Azerbajdžanu, ktoré súviseli s jeho novinárskou činnosťou – Vzhľadom na nedostatky vo vyšetrovaní, nie je možné s dostatočnou istotou preukázať udalosti, ktoré viedli k zmiznutiu žalobcu z Gruzínska a jeho opätovnému objaveniu sa v Azerbajdžane – Súd prvého stupňa nemôže dospieť k záveru “bez dôvodných pochybností”, že k údajným činom došlo za účasti (aktívnej alebo pasívnej) alebo s tichým súhlasom gruzínskych orgánov

Článok 5 ods. 1 – Zbavenie slobody – Súdny dvor nemohol preukázať nezákonnosť zatknutia a prvotného zadržania žalobcu pred predvedením pred sudcu v Azerbajdžane – Článok 5 ods. 3 – Primeranosť predbežnej väzby – Neexistencia “relevantných” a “dostatočných” dôvodov, ktorými by azerbajdžanské súdy odôvodnili potrebu predbežnej väzby žalobcu

Článok 8 – Súkromný život – Korešpondencia – Prehľadanie obsahu mobilného telefónu žalobcu azerbajdžanskými vyšetrovacími orgánmi bez súdneho povolenia a bez súdneho preskúmania, ktoré nie je “v súlade so zákonom”

Pripravil register. Nezaväzuje Súdny dvor.

STRASBOURG

5. septembra 2024

FINAL

05/12/2024

Tento rozsudok sa stal konečným podľa článku 44 ods. 2 dohovoru.
Môže byť predmetom redakčnej revízie.

Vo veci Mukhtarli proti Azerbajdžanu a Gruzínsku,

Európsky súd pre ľudské práva (piata sekcia) v senáte zloženom z:

Mattias Guyomar, prezident,
Lado Chanturia,
Carlo Ranzoni,
Lətif Hüseynov,
María Elósegui,
Kateřina Šimáčková,
Mykola Gnatovskyy, sudcovia,
a Viktor Soloveytchik, tajomník sekcie,

so zreteľom na:

sťažnosť (č. 39503/17) proti Azerbajdžanu a Gruzínsku podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len “dohovor”), ktorú 3. júna 2017 podal azerbajdžanský štátny príslušník Afgan Sabir oglu Mukhtarli (Əfqan Sabir oğlu Muxtarlı – “sťažovateľ”);

rozhodnutie oznámiť azerbajdžanskej a gruzínskej vláde (ďalej len “vlády”) sťažnosti podľa článku 3, článku 5 ods. 1 písm. c) a článkov 4, 8, 10, 13 a 18 Dohovoru a článku 2 Protokolu č. 4 a vyhlásiť zvyšok sťažnosti za neprijateľný;

pripomienky predložené žalovanými vládami a odpovede predložené žalobcom;

pripomienky, ktoré predložili tri mimovládne organizácie: Freedom Now, International Partnership for Human Rights a Human Rights Education and Monitoring Center, ktorým predseda sekcie udelil povolenie vstúpiť do konania;

po neverejnom rokovaní 4. júna a 2. júla 2024,

Vyhlasuje tento rozsudok, ktorý bol prijatý v tento deň:

ÚVOD

1. Pokiaľ ide o Gruzínsko, žaloba sa týka údajného únosu, zlého zaobchádzania a násilného premiestnenia žalobcu do Azerbajdžanu, ako aj toho, že príslušné orgány v tejto súvislosti neuskutočnili účinné vyšetrovanie. Pokiaľ ide o Azerbajdžan, žalobca tvrdil, že jeho zatknutie a zadržanie v Azerbajdžane bolo nezákonné a neodôvodnené. Tvrdil tiež, že jeho únos z Gruzínska a následné zatknutie v Azerbajdžane mali za cieľ umlčať ho a potrestať za jeho novinársku činnosť. Sťažovateľ sa odvolával na články 3, 5 § 1 písm. c), 3 a 4, 8, 10, 13 a 18 dohovoru, článok 2 protokolu č. 4 a článok 1 protokolu č. 7.

FAKTY

2. Žiadateľ sa narodil v roku 1974 a v súčasnosti žije v Nemecku. Zastupovali ho N. Legashvili a A. Chopikashvili, advokáti pôsobiaci v Gruzínsku, a E. Sadigov a Z. Sadigova, advokáti pôsobiaci v Azerbajdžane.

3. Gruzínsku vládu zastupoval jej zástupca B. Dzamašvili z gruzínskeho ministerstva spravodlivosti. Azerbajdžanskú vládu zastupoval jej zástupca, pán Ç. Əsgərov.

4. Skutkový stav veci možno zhrnúť takto.

I. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE

5. Žalobca je investigatívny novinár na voľnej nohe, ktorý pracoval v Azerbajdžane pre viaceré médiá vrátane Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda a bol známy svojím kritickým novinárskym spravodajstvom o azerbajdžanskej vláde. V roku 2009 ho údajne zbila polícia počas rozháňania demonštrácie v Baku (pozri Haji and Others v. Azerbaijan [Výbor], č. 3503/10, §§ 26-31 a 172, 177-180, 1. októbra 2020). V roku 2011 bol odsúdený za účasť na inej demonštrácii v meste (pozri Mukhtarli a Aslanli proti Azerbajdžanu [Výbor], č. 13509/12 a 64801/12, §§ 2-5 a 15-26, 2. marec 2023).

6. V januári 2015 sa žiadateľ z dôvodu údajného prenasledovania zo strany azerbajdžanských orgánov presťahoval s rodinou do Gruzínska a požiadal o azyl. Počas svojho pobytu v Gruzínsku pokračoval v práci pre rôzne médiá, pričom informoval o korupcii na vysokej úrovni v azerbajdžanskej vláde.

II. ÚDAJNÝ ÚNOS ŽALOBCU V GRUZÍNSKU A JEHO NÁSILNÉ PREMIESTNENIE DO AZERBAJDŽANU

A. Účet žiadateľa

7. Dňa 29. mája 2017 približne o 19.30 hod., keď sa sťažovateľ vracal domov a kráčal smerom k svojmu bytu na ulici Niaghvari v Tbilisi, zastavili ho štyria neznámi muži, ktorí hovorili gruzínskym jazykom a viedli strieborné auto značky Opel; traja z nich mali na sebe uniformy údajne patriace gruzínskej kriminálnej polícii. Muži vtlačili žiadateľa do auta, spútali ho a začali ho biť. Podľa žalobcu ho viezli smerom na medzinárodné letisko v Tbilisi; auto prešlo okolo letiska a pokračovalo smerom na Sagarejo (oblasť Kachetie vo východnom Gruzínsku). Keď auto prešlo okolo medzinárodného letiska Tbilisi, žiadateľovi zaviazali oči. Dvakrát prestupovali do iného vozidla. V poslednom aute hralo rádio azerbajdžanskú pieseň a žiadateľ si uvedomil, že bol odovzdaný Azerbajdžancom za štátnou hranicou. Títo muži sa každých päť-sedem minút telefonicky hlásili osobe, ktorú oslovovali “pán generál”.

8. V ten istý deň približne o 22.40 hod. dorazili na neznáme miesto určenia a žalobcu odviedli do izby, kde mu odstránili pásku z očí. Na stenách videl znaky azerbajdžanskej štátnej pohraničnej služby (ďalej len “SBS”) a uvedomil si, že bol zadržaný vo vojenskej jednotke tejto služby v okrese Balakan. Príslušníci služby mu povedali, že nelegálne prekročil hranice a že v jeho vrecku našli 10 000 EUR v hotovosti. Tvrdil, že tieto peniaze mu nepatria. Taktiež ho prehľadali a zabavili mu mobilný telefón, gruzínske bankové a dopravné karty a niekoľko gruzínskych mincí. Žiadateľ pri sebe nemal svoj medzinárodný pas.

B. Účet gruzínskej vlády

9. Gruzínska vláda bez toho, aby uviedla akúkoľvek verziu údajných udalostí, uviedla, že tvrdenia navrhovateľa sú nepodložené a nepodložené dôkazmi.

C. Účet azerbajdžanskej vlády

10. Podľa azerbajdžanskej vlády 29. mája 2017 približne o 22.40 hod. príslušníci šiesteho pohraničného strážneho stanovišťa vojenskej jednotky č. 2007 SBS, ktorá bola dislokovaná v okrese Balakan, pri hliadkovaní na príslušnom hraničnom úseku pri hraničnom priechode spozorovali žalobcu, ktorý sa pohyboval z územia Gruzínska smerom na územie Azerbajdžanu. Policajti počkali, kým sa žalobca priblíži, a potom mu prikázali zastaviť. Žalobca sa pokúsil utiecť, ale jeden z policajtov ho prenasledoval. Keď sa policajt dostal k žiadateľovi, ten ho udrel do hrude, v dôsledku čoho policajt spadol a udrel si hlavu o tupý predmet a stratil vedomie. Žalobcu následne zadržal iný príslušník a predviedol ho na stanovište pohraničnej stráže, kde bol administratívne zaistený pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu spočívajúceho v porušení predpisov o hraničnom režime.

11. V ten istý deň bol sťažovateľ prevezený do Baku, kde bolo proti nemu začaté trestné konanie na základe rôznych obvinení (pozri body -8195 nižšie).

D. Reakcia gruzínskych orgánov na tvrdenia žalobcu

12. Tvrdenia žiadateľa, ktoré prvýkrát vyslovil jeho advokát už 31. mája 2017 (pozri odsek22 nižšie), vyvolali verejné reakcie viacerých vysokých predstaviteľov Gruzínska.

13. V ten istý deň gruzínsky prezident v krátkom komentári k údajnému únosu žalobcu uviedol, že obvinenia je potrebné dôkladne analyzovať, “keďže zmiznutie osoby z územia Gruzínska – či už prostredníctvom námorných, vzdušných alebo pozemných ciest, hlavného mesta Gruzínska alebo jeho hraníc – je vážnou výzvou pre našu štátnosť a suverenitu.” V ten istý deň šéf Štátnej bezpečnostnej služby uviedol, že “by sme sa nemali ponáhľať so žiadnymi závermi” a že je potrebné overiť azerbajdžanskú oficiálnu verziu o zadržaní žiadateľa pri prekračovaní “zelenej hranice”.

14. Gruzínsky premiér 1. júna 2017 vyzval orgány činné v trestnom konaní, aby “urobili všetko pre vyšetrenie prípadu v čo najkratšom čase”. Ďalej uviedol, že “špekulácie” týkajúce sa údajného odovzdania sťažovateľa gruzínskymi bezpečnostnými orgánmi azerbajdžanským orgánom sú absolútne neprijateľné a že vylučuje zapojenie gruzínskych štátnych inštitúcií do akejkoľvek takejto činnosti. Minister vnútra poznamenal, že “pravdepodobnosť, že osoba prekročí [štátnu hranicu] v ktoromkoľvek sektore, obchádzajúc pohraničnú stráž, je nízka, hoci stále existuje”. Ďalej uviedol, že “s plnou zodpovednosťou vyhlasujem, že gruzínske orgány činné v trestnom konaní nemajú a nemôžu mať nič spoločné s verziou [žiadateľa]”.

E. Reakcia azerbajdžanských orgánov na tvrdenia žalobcu

15. V bližšie neurčený deň v júni 2017 poslanec azerbajdžanského parlamentu E. N. v rozhovore pre jedno z médií uviedol, že zatknutie a prevoz žalobcu boli výsledkom spolupráce medzi gruzínskymi a azerbajdžanskými spravodajskými službami.

16. Dňa 13. júna 2017 vydala Generálna prokuratúra Azerbajdžanu vyhlásenie, v ktorom uviedla, že tvrdenie E. N. pre médiá o údajnej spolupráci medzi azerbajdžanskými a gruzínskymi spravodajskými službami v súvislosti so zatknutím žiadateľa v Tbilisi a jeho následným prevozom do Azerbajdžanu je nepravdivé. Vo vyhlásení sa ďalej uvádzalo, že azerbajdžanské orgány činné v trestnom konaní nespolupracovali s gruzínskymi orgánmi činnými v trestnom konaní alebo spravodajskými službami v súvislosti so zatknutím žiadateľa a gruzínskej strane takúto žiadosť nepredložili. Ďalej uviedla, že 29. mája 2017 o 22.40 hod. bol sťažovateľ zatknutý agentmi SBS, keď protiprávne prekračoval štátnu hranicu medzi Gruzínskom a Azerbajdžanom.

III. Vyšetrovanie gruzínskymi orgánmi v súvislosti s údajným únosom, zlým zaobchádzaním a násilným prevozom žiadateľa do Azerbajdžanu

A. Trestné oznámenie týkajúce sa údajného zmiznutia žalobcu

17. Dňa 30. mája 2017 sťažovateľova manželka L. M. listom informovala políciu o zmiznutí svojho manžela. V liste vysvetlila, že predchádzajúci večer strávil so svojím azerbajdžanským priateľom D.A. v jednej z kaviarní na ulici Baratašvili v Tbilisi. Okolo 19.00 hod. jej zavolal z mobilného telefónu D. A. a oznámil jej, že sa vracia domov. Odvtedy bol nezvestný.

18. V ten istý deň právnik konajúci v mene L. M. napísal list polícii, v ktorom ju požiadal o zistenie miesta pobytu sťažovateľa. Uviedol, že sťažovateľ naposledy hovoril so svojou manželkou 29. mája 2017 okolo 19.00 h. Volal z mobilného telefónu svojho priateľa, keďže jeho vlastný telefón bol vybitý. Advokát tiež uviedol číslo mobilného telefónu žiadateľa, pričom poznamenal, že naposledy bol zapnutý (podľa aplikácie WhatsApp) 30. mája 2017 o 1.32 hod. V tom istom liste advokát tvrdil, že v období pred jeho zmiznutím bol sťažovateľ sledovaný neznámymi osobami a že v tejto súvislosti dokonca zverejnil príspevok na svojom súkromnom účte na Facebooku.

B. Začatie vyšetrovania policajným oddelením v Tbilisi

19. Dňa 30. mája 2017 bolo okresným policajným oddelením v Starom Tbilisi začaté trestné konanie vo veci okolností zmiznutia sťažovateľa podľa článku 143 § 1 Trestného zákona (trestný čin nezákonného zbavenia slobody). Manželka sťažovateľa bola okamžite vypočutá za prítomnosti svojho advokáta a tlmočníka. Potvrdila, že naposledy sa jej manžel ozval 29. mája 2017 okolo 19.00 hod. Podľa jej výpovede jej zavolal z mobilného telefónu svojho priateľa D. A. a povedal jej, že sa vracia domov. Asi po pätnástich minútach sa mu pokúsila dovolať na jeho vlastný mobilný telefón, ale ten bol vypnutý. Na druhý deň ráno, keď zistila, že jej manžel nie je doma, zavolala D. A., aby sa informovala, kde sa sťažovateľ nachádza. V odpovedi jej povedal, že žalobcu nevidel od ich stretnutia v kaviarni v predchádzajúci deň.

20. Počas výsluchu L.M. vyšetrovateľovi tiež povedala, že jej manžel jej nedávno povedal, že ho sledujú neznáme osoby.

21. V ten istý deň vyšetrovateľ vypočul D.A. a R.Sh., dvoch priateľov žiadateľa, s ktorými strávil večer 29. mája 2017, pred jeho zmiznutím. Obaja uviedli, že sa so žiadateľom stretli okolo 16.00 h v kaviarni Local Taste na ulici Baratašvili v Tbilisi. Po chvíli rozhovoru R. Sh. odišiel, zatiaľ čo D. A. a žiadateľ zostali približne do 19.00 h. Potom tiež opustili kaviareň a odišli rôznymi smermi. Podľa výpovede D. A. mal žalobca v pláne ísť domov.

22. Nasledujúci deň právnik L. M. dodatočne oznámil polícii, že sťažovateľ bol zrejme unesený a násilne prevezený do Azerbajdžanu.

23. Listom z 1. júna 2017 poskytol advokát polícii ďalšie podrobnosti týkajúce sa údajného únosu sťažovateľa – informácie, ktoré podľa jeho slov získal z Azerbajdžanu. Ako bolo v liste podrobne opísané, 29. mája 2017 sa sťažovateľ – po odchode z kaviarne Local Taste na ulici Baratašvili – vybral mikrobusom smerom k svojmu domovu na ulici Niaghvari v Tbilisi. Z mikrobusu vystúpil v blízkosti hotela Astoria a pobočky Gruzínskej banky. Po chvíli chôdze odbočil doprava na ulicu Niaghvari, kde ho okamžite oslovili dvaja muži hovoriaci gruzínsky. Nútili ho nastúpiť do auta typu Opel, zviazali mu ruky za chrbtom a na hlavu mu dali vrece. Istý čas ho takto vozili, potom ho preložili do iného vozidla a nakoniec ho odviezli do Azerbajdžanu. Podľa informácií, ktoré získal L. M., bol žiadateľ počas únosu bitý a vystavený iným druhom neľudského zaobchádzania; v dôsledku toho mal pravdepodobne zlomené rebrá.

24. V tomto liste advokát požiadal príslušné orgány, aby i) mu umožnili nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, ii) prevzali záznamy z priemyselných kamier nainštalovaných pred hotelom Astoria a uvedenou pobočkou Bank of Georgia a iii) vypočuli manželku žalobcu.

25. Hlavné vyšetrovacie úkony, ktoré následne vykonalo okresné policajné oddelenie v Starom Tbilisi, možno rozdeliť do nasledujúcich skupín:

1. Výsluch svedkov

26. Dňa 31. mája 2017 vedúci vyšetrovateľ viedol rozhovor s majiteľom kaviarne Local Taste, ktorú žiadateľ navštívil 29. mája 2017. Podľa výpovede majiteľ kaviarne žiadateľa poznal, keďže ten jeho podnik navštevoval pomerne často. V uvedený deň prišiel do kaviarne s ďalšími dvoma osobami približne o 14.00 h. Jedna z nich, ktorá mala okolo dvadsať rokov, bola pre majiteľa neznáma, keďže ho pri tejto príležitosti videl prvýkrát. Z kaviarne odišiel asi po hodine. Pokiaľ ide o druhú osobu, ktorá bola o niekoľko rokov staršia ako žalobca, majiteľ kaviarne ju poznal, keďže kaviareň navštívila pri predchádzajúcich príležitostiach spolu so žalobcom. Podľa majiteľa kaviarne obaja odišli z kaviarne medzi 17.00 a 18.00 h. V odpovedi na konkrétnu otázku majiteľ vysvetlil, že v kaviarni ani mimo nej nie sú nainštalované žiadne priemyselné kamery. V ten istý deň vyšetrovateľ vykonal obhliadku kaviarne a jej okolia a vyhotovil rôzne fotografie.

27. Dňa 2. júna 2017 sa uskutočnil ďalší rozhovor s majiteľom kaviarne. Potvrdil svoju pôvodnú výpoveď a dodal, že keď naposledy videl sťažovateľa (v spoločnosti ďalších dvoch uvedených osôb) 29. mája 2017, nevšimol si nič podozrivé. Všetci traja sa pokojne rozprávali a pili čaj. V uvedenom období do kaviarne nevstúpila žiadna iná osoba. Majiteľ tiež uviedol, že žalobca odišiel z podniku približne o 19.00 h, ale nevidel, ktorým smerom išiel. Vyšetrovateľ vypočul aj dvoch zamestnancov kaviarne, ktorí potvrdili, že 29. mája 2017 videli žiadateľa s dvoma ďalšími osobami. Uviedli, že v ten deň si nevšimli nič podozrivé ani nezvyčajné, že najmladší z troch mužov odišiel z podniku skôr ako ostatní dvaja a že žiadateľ odišiel okolo 19.00 hod.

28. V ten istý deň bolo vypočutých dvadsaťosem osôb – vrátane troch taxikárov, piatich zamestnancov neďalekého parkoviska, niekoľkých majiteľov obchodov a vonkajších kníhkupectiev a niekoľkých zamestnancov obchodov s potravinami a reštaurácií v okolí, kde bol žalobca naposledy videný. Všetci uviedli, že 29. mája 2017 nevideli ani nepočuli nič podozrivé alebo nezvyčajné.

29. Výsluchy osôb z danej oblasti pokračovali 3., 6. a 7. júna 2017. V súvislosti s údajným únosom sťažovateľa bolo vypočutých ďalších dvadsaťpäť svedkov. Všetci z nich uviedli, že neboli svedkami žiadnej konfrontácie ani ničoho podozrivého či nezvyčajného, čo by sa v ten deň v oblasti dialo.

30. Dňa 3. júna 2017 vyšetrovateľ vypočul manželku žiadateľa. Odvolávajúc sa na svoj telefonický rozhovor s O. K., obhajcom sťažovateľa v Azerbajdžane, zopakovala svoju pôvodnú verziu udalostí a poskytla polícii ďalšie podrobnosti týkajúce sa údajného únosu sťažovateľa. Najmä podľa tejto výpovede sťažovateľka po odchode z kaviarne 29. mája 2017 nastúpila do mikrobusu č. 4 smerom na ulicu Čonkadze. Z mikrobusu vystúpil na tejto ulici, na rohu miestneho parku, a pokračoval tým istým smerom predtým, ako odbočil doprava na ulicu Niaghvari. Tam ho zastavili štyria muži, z ktorých traja mali na sebe uniformy gruzínskej kriminálnej polície. Všetci štyria hovorili gruzínsky. Pokúsil sa im vzdorovať, v dôsledku čoho bol fyzicky napadnutý. Nútili ho nastúpiť do auta Opel, ktorého farbu a poznávaciu značku si nepamätal. Odviezli ho cez Baratašviliho most, okolo stanice metra 300 Aragveli a cez takzvanú “letiskovú cestu” mimo Tbilisi smerom do regiónu Kacheti (vo východnom Gruzínsku). Podľa výpovede mal žalobca po odchode z Tbilisi na hlave vrece. Počas jazdy mal možnosť počuť, ako muži na stránke telefonujú mobilným telefónom a zrejme sa niekomu hlásia v gruzínskom jazyku.

31. V rôznych dňoch v júni 2017 vyšetrovatelia vypočuli dvadsaťdva vodičov, ktorí pracovali na linke č. 4 na trase mikrobusu. Všetci, s výnimkou jedného vodiča, ktorý 29. mája 2017 nepracoval, uviedli, že si nepamätajú, že by žiadateľ nastúpil do ich mikrobusu, a že si nevšimli, že by sa v ten deň dialo niečo nezvyčajné alebo podozrivé.

32. V tom istom období bolo v rámci vyšetrovania vypočutých 87 svedkov zo susedstva, v ktorom žiadateľ žil so svojou rodinou od roku 2015. S výnimkou niekoľkých, ktorí 29. mája 2017 večer neboli doma, všetci vypovedali, že v ten deň nevideli ani nepočuli, že by sa v susedstve dialo niečo nezvyčajné alebo podozrivé.

33. Dňa 12. júna 2017 vyšetrovateľ vypočul osem zamestnancov pobočky Bank of Georgia na ulici Chitadze. Uviedli, že ich štandardný pracovný čas je od 10.00 do 17.30 h a že všetci pracovali 29. mája 2017, pričom najmenej štyria z nich zostali v kancelárii až do 19.00 h. Nikto z nich si nepamätal, že by v ten deň videl alebo počul niečo zvláštne alebo podozrivé.

34. V období od 11. do 18. júla 2017 vyšetrovateľ vypočul vodičov siedmich vozidiel Opel, ktorí boli zachytení na rôznych kamerových záznamoch v oblasti, kde mal byť žalobca unesený vo večerných hodinách 29. mája 2017. Ukázalo sa, že štyria z nich boli taxikári – jeden z nich bol kúrenár a poslední dvaja boli právnik a policajt. Hoci si niektorí z nich nevedeli spomenúť na presný dôvod, prečo jazdili v príslušnej oblasti vo večerných hodinách 29. mája 2017, všetci uviedli, že žiadateľa nepoznajú a nemajú žiadnu súvislosť s jeho možným únosom. Policajt vo svojom výsluchu uviedol, že v daný večer šoféroval, aby vyzdvihol svojho syna zo škôlky. Jeho výpoveď následne potvrdila jeho manželka a riaditeľka predmetnej materskej školy, ktoré boli vypočuté 13. júla 2017 a 20. júla 2017.

35. Súbežne s vypočúvaním potenciálnych svedkov v Tbilisi boli vyžiadané informácie od veliteľa gruzínskej pohraničnej polície (útvar spadajúci pod ministerstvo vnútra) o hraničných úsekoch susediacich s azerbajdžanským okresom Balakan (oblasť, kde bol podľa azerbajdžanských orgánov sťažovateľ zatknutý, pozri vyššie uvedený odsek10 ) a o príslušníkoch pohraničnej stráže, ktorí v noci z 29. na 30. mája 2017 hliadkovali na príslušných úsekoch štátnej hranice. Po získaní požadovaných informácií bolo v júni a júli 2017 vypočutých sedemdesiattri príslušníkov pohraničnej stráže zo štyroch rôznych hraničných úsekov, ktorí v príslušnú noc hliadkovali na tzv. zelenej hranici (dlhej približne 100 km) medzi Gruzínskom a Azerbajdžanom. Podľa ich opisu úsek zelenej hranice, za ktorý boli zodpovední, zahŕňal 5 km široké pohraničné pásmo a 500 m širokú hraničnú čiaru. Výraz “zelená” hranica naznačoval, že na tomto úseku hranice sa nenachádzali žiadne hraničné priechody, a preto nebolo možné, aby ľudia legálne opustili Gruzínsko a vstúpili do Azerbajdžanu cez tento úsek územia. Hraničná čiara bola prístupná len miestnym obyvateľom, ktorí mali špeciálne povolenie vydané na tento účel pohraničnou políciou. Dlhý úsek hranice na tomto úseku označovala rieka, čo znamenalo, že štátnu hranicu bolo možné prekročiť pešo brodením cez vodu. Na “zelenej” hraničnej zóne sa nenachádzal žiadny prechod pre vozidlá, preto nebolo možné prekročiť “zelenú” hranicu vozidlom. Pozdĺž pozemnej časti hranice bol natiahnutý drôt.

36. Všetci príslušníci pohraničnej stráže, ktorí boli vypočutí v súvislosti s údajným únosom žiadateľa, uviedli, že v úsekoch, ktoré hliadkovali, nedošlo v uvedený deň k žiadnemu incidentu. Uviedli, že počas ich služby nevstúpilo do pohraničnej zóny žiadne neznáme vozidlo okrem vozidiel miestnych obyvateľov a že nebol zistený žiadny pokus o prekročenie hranice.

2. Zaistenie a preskúmanie záznamov z priemyselných kamier

37. Dňa 1. a 2. júna 2017 vyšetrovateľ poverený prípadom sťažovateľa vypočul zástupcov šiestich podnikov/objektov, ktoré sa nachádzali na ulici Baratašvili (kde sa nachádzala kaviareň) a na niekoľkých priľahlých uliciach a boli vybavené vonkajšími kamerami – medzi nimi Georgian State Electro Systems (ďalej len “GSES”), obchod s počítačmi (Alta), lekáreň, baletná škola V. Chabukianiho a dva malé obchody. Všetky súhlasili s tým, že vyšetrovaniu poskytnú kópiu svojich záznamov, ktoré pokrývali dané obdobie. Dňa 6. júna 2017 vyšetrovateľ po získaní povolenia súdu prevzal záznam z troch podnikov. Ukázalo sa, že nie je možné získať kamerové záznamy z dvoch malých obchodov a baletnej školy V. Chabukianiho, pretože z technických dôvodov, ktoré neboli známe ich príslušným vedúcim bezpečnostných služieb, neboli záznamy pokrývajúce príslušné časové obdobie uložené v ich príslušných digitálnych kamerových systémoch.

38. Po analýze záznamov získaných z GSES vyšetrovateľ dňa 8. júna 2017 v príslušnom protokole o vyšetrovaní uviedol, že identifikoval muža v bielej košeli, ktorý o 19.24 hod. nastúpil do žltého mikrobusu zn. 4, ktorý smeroval smerom k Námestiu slobody. Dňa 14. júna 2017 sa v prítomnosti právneho zástupcu sťažovateľa pokúsil opätovne pozrieť záznam, ale, ako následne uviedol v správe, z technických dôvodov nemohli otvoriť príslušný súbor DVD. Dňa 16. júna 2017 právny zástupca sťažovateľa – po tom, ako si konečne pozrel ten istý záznam – potvrdil, že muž na videozázname je s najväčšou pravdepodobnosťou sťažovateľ. Na tomto zázname si advokát všimol aj osobu v čiernom obleku, ktorá údajne sledovala sťažovateľa nastupujúceho do mikrobusu; advokát požiadal vyšetrovateľa o zistenie jej totožnosti. Dňa 12. júla 2017 došlo k pokusu o opätovné preskúmanie uvedeného záznamu za účasti L. M. a právnika sťažovateľa; súbor DVD sa však neotvoril. Podľa príslušnej správy o vyšetrovaní “sa ukázalo, že nie je možné otvoriť súbor uložený na DVD z technického dôvodu, konkrétne pri absencii potrebného softvéru nebolo možné súbor preskúmať”.

39. Vyšetrovateľ medzitým preskúmal aj záznamy získané z obchodu s počítačmi Alta a z lekárne (pozri vyššie uvedený odsek37 ). Kamerové záznamy z lekárne neodhalili žiadne informácie, ktoré by boli pre vyšetrovanie zaujímavé. Pokiaľ ide o predajňu počítačov, v príslušnom protokole o preskúmaní záznamu vyšetrovateľ zaznamenal muža v bielej košeli, ktorý nastúpil do žltého mikrobusu o 19.22 h. Dňa 12. júla 2017 L. M. po zhliadnutí uvedeného záznamu potvrdila, že muž v bielej košeli je s najväčšou pravdepodobnosťou jej manžel.

40. Následne boli získané kamerové záznamy z ďalších piatich podnikov nachádzajúcich sa v oblasti, kde bol žiadateľ naposledy videný. Preskúmanie týchto záznamov podľa príslušných správ v spise neprinieslo žiadne nové informácie.

41. Vyšetrovateľ sa tiež snažil získať záznamy z troch dopravných kamier umiestnených na námestí Orbeliani v bezprostrednej blízkosti ulice Baratašvili (kde bol žiadateľ naposledy videný). Dňa 2. júna 2017 vyšetrovateľ dostal od zamestnanca, ktorý má tieto záležitosti na starosti na tbiliskej autohliadke, informáciu, že príslušné kamery 29. mája 2017 nefungovali. Podľa protokolu o výsluchu policajt v odpovedi na konkrétnu otázku len uviedol, že podľa jeho vedomostí boli kamery na námestí Orbeliani nefunkčné z technických príčin od 21. mája 2017. Dňa 24. júna 2017 bol vykonaný pohovor s ďalším policajtom v súvislosti s ďalšími cestnými dopravnými kamerami umiestnenými pozdĺž cesty, ktorou údajne prešli žiadateľ a jeho únoscovia v Tbilisi. Podľa výpovede tohto policajta bolo približne štyridsať cestných dopravných kamier nainštalovaných pozdĺž tejto cesty buď vypnutých, alebo v uvedenom období nezaznamenávali, medzi nimi štyri kamery na moste Baratašvili, tri kamery na svahu Baratašvili a osem kamier v oblasti pri stanici metra Avlabari. Ostatné dopravné kamery podľa výpovede policajta vysielali priamy prenos, ale nezaznamenávali.

42. Dňa 14. júna 2017 vyšetrovateľ písomne požiadal riaditeľa Spoločného operačného centra ministerstva vnútra o kópiu záznamu z bezpečnostných kamier na vonkajšom obvode hraničného priechodu Tsodna (najbližšieho k okresu Balakan v Azerbajdžane, kde bol žiadateľ údajne zadržaný, a jediného v gruzínskom regióne Lagodekhi) za obdobie od 18.00 hod. 29. mája 2017 do 6.00 hod. 30. mája 2017. Dňa 16. júna 2017 riaditeľ príslušného oddelenia odpovedal, že záznam nie je možné získať z dôvodu, že “záznamový systém kamerového systému” nebol funkčný. Dňa 20. júna 2017 bola identická žiadosť zaslaná tentoraz Štátnej bezpečnostnej službe. Tá požadovaný záznam predložila 2. júla 2017. Následne vyšetrovacie orgány vypočuli zamestnanca Spoločného operačného centra ministerstva vnútra, ktorý sa v júni 2017 neúspešne pokúsil získať požadovaný záznam (rozhovor z 3. októbra 2017). Vo svojej výpovedi vysvetlil, že konštatovaním, že “záznamový systém kamerového systému nebol funkčný”, nenaznačil, že záznamy ako také neexistovali, ale len to, že sa mu nepodarilo tieto záznamy získať. Ďalej uviedol, že Štátna bezpečnostná služba mala priamy prístup k systému videodohľadu na všetkých hraničných priechodoch a že disponovala lepším vybavením, ktoré jej umožnilo získať predmetné záznamy.

43. V júni a júli 2017 vyšetrovateľ získal a preskúmal zábery z rôznych priemyselných kamier umiestnených v okolí žalobcovho domu, odkiaľ bol žalobca údajne unesený. V súlade s tým boli s povolením súdu zaistené zábery z predmetného obdobia z hotela Astoria, pobočky Gruzínskej banky (uvedenej v liste advokáta z 1. júna 2017 – pozri vyššie uvedený bod23 ), Gruzínskej nadácie pre strategické a medzinárodné štúdie a ministerstva zahraničných vecí Gruzínska. Preskúmanie záznamov z hotela Astoria neodhalilo žiadne informácie, ktoré by boli pre vyšetrovanie zaujímavé, s výnimkou skutočnosti, že na niektorých záznamoch bolo vidieť vozidlá Opel. V príslušnej správe o preskúmaní však vyšetrovateľ uviedol, že nebolo možné identifikovať evidenčné čísla týchto vozidiel. Záznamy z priemyselných kamier získané z Gruzínskej nadácie pre strategické a medzinárodné štúdie, ktorá sídli na ulici Chitadze 3a, tiež nepriniesli žiadne relevantné informácie. Pokiaľ ide o rozsiahly záznam získaný z Ministerstva zahraničných vecí Gruzínska, ktoré sídli na ulici Chitadze 4, vyšetrovateľ identifikoval iba na jednom zo záznamov osem vozidiel typu Opel spolu s ich príslušnými evidenčnými číslami. Vyšetrovateľ sa snažil získať aj kamerové záznamy z pobočky Gruzínskej banky (pozri tamtiež). Listom z 13. júna 2017 riaditeľ bezpečnostného oddelenia banky Bank of Georgia vyšetrovateľovi oznámil, že z technických dôvodov nie je možné tento záznam poskytnúť.

44. V júni a júli 2017 vyšetrovatelia dodatočne oslovili vlastníkov približne päťdesiatich súkromných nehnuteľností alebo podnikov nachádzajúcich sa v oblasti, kde bol žiadateľ naposledy videný, v oblasti, odkiaľ bol údajne unesený, a pozdĺž cesty, ktorou bol údajne po únose prevezený, a požiadali ich o prístup k záznamom z priemyselných kamier. Podľa príslušných protokolov o výsluchu sa ukázalo, že v príslušnom období boli niektoré kamery vypnuté, niektoré boli rozbité, zatiaľ čo záznamy z väčšiny ostatných kamier už boli vymazané.

3. interakcia s právnikom žiadateľa počas celého vyšetrovania a rôznych sťažností podaných v mene žiadateľa

45. Dňa 5. júna 2017 požiadal právny zástupca sťažovateľa hlavného prokurátora Gruzínska, aby zbavil okresné policajné oddelenie v Starom Tbilisi zodpovednosti za prípad z dôvodu údajného zapojenia policajtov do únosu sťažovateľa a poveril vyšetrovaním hlavného prokurátora Gruzínska. Advokát vo svojej žiadosti uviedol ďalšie podrobnosti týkajúce sa údajného únosu žiadateľa vrátane tvrdenia, že bol prevezený na územie Azerbajdžanu cez hraničný priechod v Lagodekhi. Keďže advokát nedostal odpoveď, 9. júna 2017 opätovne požiadal hlavného prokurátora Gruzínska o prešetrenie prípadu úradom hlavného prokurátora. Na podporu svojej žiadosti predložil úryvok z rozhlasového rozhovoru s jedným z poslancov azerbajdžanského parlamentu, v ktorom tento poslanec uviedol, že zatknutie sťažovateľa bolo výsledkom spoločného úsilia a krokov gruzínskych a azerbajdžanských spravodajských služieb (v tejto súvislosti pozri vyššie uvedené body -1516 ). Právny zástupca sťažovateľa tiež požiadal okresného prokurátora, ktorý dozeral na policajné vyšetrovanie, aby sťažovateľovi a jeho manželke priznal v konaní postavenie poškodeného a umožnil im nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu. Tieto žiadosti zostali bez odpovede.

46. Dňa 9. júna 2017 sa advokát sťažoval prokurátorovi v Tbilisi, že okresný prokurátor nereagoval na jeho žiadosti. Zopakoval svoje žiadosti o prístup k spisu a o priznanie postavenia obete sťažovateľovi a jeho manželke. Jeho list bol 14. júna 2014 postúpený okresnej prokuratúre, ale žiadna odpoveď nenasledovala.

47. Dňa 13. júna 2017 bol právnemu zástupcovi žalobkyne umožnený prístup k vyšetrovaciemu spisu. Spis obsahoval výpovede približne 200 svedkov a niekoľko záznamov z priemyselných kamier. Po preštudovaní spisu sa advokát sťažoval vyšetrovateľovi na nedostatočnosť vyšetrovania. Tvrdil, že namiesto vypočúvania stoviek svedkov, ktorí nič nevideli ani nepočuli, by bolo účinnejšie analyzovať zaistené kamerové záznamy s cieľom identifikovať vozidlo, ktoré sa zúčastnilo na únose sťažovateľa, a zistiť totožnosť jeho cestujúcich. V ten istý deň podal právny zástupca žalobcu žiadosť na Mestský súd v Tbilisi. Žiadal, aby súd uznal za nezákonné tiché odmietnutie okresnej prokuratúry priznať sťažovateľovi a jeho manželke postavenie obete v rámci prebiehajúceho vyšetrovania. Mestský súd v Tbilisi 28. júna 2017 uvedenú žiadosť zamietol. Súd dospel k záveru, že žiadosť je nepodložená a že v každom prípade nemá právomoc sa ňou zaoberať, keďže otázky týkajúce sa štatútu obete v rámci prebiehajúceho trestného konania patria do právomoci prokurátora. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu nebolo možné podať odvolanie.

48. Dňa 16. júna 2017 právny zástupca žalobkyne požiadal o kópiu celého vyšetrovacieho spisu. Tvrdil, že množstvo materiálov je rozsiahle a že bez riadnej kópie nie je možné preštudovať spis v priebehu niekoľkých hodín alebo dokonca jedného dňa. Okrem toho advokát tvrdil, že mu nebolo umožnené pozrieť si niektoré záznamy z priemyselných kamier.

49. V ten istý deň bolo advokátovi umožnené pozrieť si jeden záznam z priemyselnej kamery, na ktorom bol žalobca identifikovaný. Ten bol videný, ako nastupuje do žltého mikrobusu č. 4 na ulici Baratašvili č. 2. Čas uvedený na videozázname v príslušnom časovom období bol 19.24 h. Na tomto zázname si advokát všimol osobu v čiernom obleku, ktorá údajne sledovala žalobcu nastupujúceho do mikrobusu; advokát požiadal vyšetrovateľa, aby zistil jej totožnosť. Ďalej žiadal, aby boli prijaté tieto vyšetrovacie opatrenia:

– zaistenie kamerových záznamov z viacerých adries pozdĺž trasy č. 4;

– zaistenie kamerových záznamov z oblasti okolo ulice Niaghvari;

– zaistenie záznamov z priemyselných kamier na trase, ktorou údajne únoscovia viezli žalobcu, vrátane okolia stanice metra 300 Aragveli a tzv. letiskovej trasy, a

– zaistenie kamerových záznamov z gruzínsko-azerbajdžanského hraničného priechodu za príslušné obdobie.

50. Dňa 3. júla 2017 právny zástupca žiadateľa opätovne požiadal o prístup ku kópii vyšetrovacieho spisu. Dňa 20. júla 2017 okresný prokurátor okresnej prokuratúry v Starom Tbilisi žiadosť zamietol. Rozhodol, že vzhľadom na skutočnosť, že advokát nemal v prebiehajúcom vyšetrovaní žiadne postavenie, nemal z procesného hľadiska nárok na kópiu spisu. Medzitým však 12. júla 2017 bolo manželke sťažovateľa a advokátovi na niekoľko hodín umožnené nahliadnuť do spisového materiálu.

51. V priebehu júna a júla 2017 sa vyšetrovateľ niekoľkokrát pokúsil nadviazať kontakt aj s dvoma azerbajdžanskými právnikmi žiadateľa, avšak neúspešne, keďže títo nezdvíhali svoje mobilné telefóny. Nakoniec sa 17. júla 2017 vyšetrovateľ s oboma spojil. Prvý z nich sa odmietol dostaviť na gruzínsku políciu, aby sa podrobil výsluchu. Druhý advokát uviedol, že ich bude informovať o svojom stanovisku po konzultácii so žiadateľom. Ako vyplýva zo spisu, ani jeden z azerbajdžanských advokátov nebol nikdy vypočutý gruzínskym vyšetrovateľom.

4. Ďalšie kroky prijaté v priebehu policajného vyšetrovania

52. Dňa 3. júna 2017 mestský súd v Tbilisi na žiadosť prokurátora povolil zaistenie i) záznamov mobilnej telefónnej spoločnosti MagtiCom o všetkých prichádzajúcich a odchádzajúcich hovoroch uskutočnených z mobilného telefónu žalobcu v období od 10.00 hod. dňa 25. mája 2017 do 12.00 hod. dňa 1. júna 2017, ii) záznamov textových správ, ktoré žalobca v tomto období odoslal alebo prijal, a iii) príslušných medzinárodných kódov mobilných zariadení (IMEI) so zoznamom antén, ktoré vysielali signály z telefónu žalobcu. Podľa informácií poskytnutých spoločnosťou MagtiCom žalobca naposledy použil svoj mobilný telefón 29. mája 2017 o 1649 hod. v Tbilisi.

5. Spolupráca s azerbajdžanskými orgánmi

53. Dňa 31. mája 2017 vedúci policajného oddelenia v Starom Tbilisi napísal list Ministerstvu zahraničných vecí Gruzínska (ďalej len “MZV”), v ktorom ho požiadal o informácie týkajúce sa okolností zatknutia sťažovateľa v Azerbajdžane a začatia trestného konania proti nemu. V odpovedi na žiadosť MZV o informácie azerbajdžanské orgány informovali gruzínske orgány, že žiadateľ bol zatknutý 29. mája 2017 v oblasti Balakan pri pokuse o nelegálne prekročenie gruzínsko-azerbajdžanskej štátnej hranice.

54. Dňa 8. júna 2017 podala okresná prokuratúra v Starom Tbilisi – prostredníctvom Hlavnej prokuratúry Gruzínska – žiadosť o pomoc príslušným azerbajdžanským orgánom na základe Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach (1959). Predložili podrobný zoznam otázok a požiadali o vypočutie sťažovateľa. Táto žiadosť zostala bez odpovede; rovnako aj žiadosť, ktorá bola opakovaná 13. júna 2017.

C. Vyšetrovanie Úradu hlavného prokurátora Gruzínska

55. Dňa 20. júla 2017 hlavný prokurátor Gruzínska rozhodol o presune vyšetrovania prípadu z okresného policajného oddelenia v Starom Tbilisi na vyšetrovacie oddelenie Úradu hlavného prokurátora Gruzínska. K prípadu bolo pridelených niekoľko vyšetrovateľov z oddelenia vyšetrovania, ktorí sa zaoberajú najzávažnejšími trestnými činmi.

56. L. M., manželka žiadateľa, bola vypočutá jedným z novo pridelených vyšetrovateľov 25. júla 2017. Zopakovala verziu sťažovateľa o jeho údajnom únose, zlom zaobchádzaní a násilnom premiestnení do Azerbajdžanu. Poskytla podrobné informácie o ich živote a práci v Gruzínsku a uviedla, že nikdy neboli vystavení násiliu alebo nátlaku zo strany gruzínskych orgánov. Potvrdila, že jej manžela sledovali a sledovali neznáme osoby, hoci to nikdy nepovedal polícii, pretože neočakával žiadne výsledky. Pokiaľ ide o údajný únos, L. M. uviedla, že v daný deň nemal žiadateľ pri sebe ani občiansky preukaz, ani medzinárodný pas. Ako sa dozvedela od jedného z jeho azerbajdžanských právnikov, počas jazdy po únose žiadateľ a jeho únoscovia dvakrát zmenili auto – prvýkrát niekde v blízkosti Sagarejo. Tam mu z hlavy sňali vrecko a nahradili ho lepiacou páskou omotanou okolo očí. Druhýkrát, keď zmenili vozidlo pred vstupom na hraničný priechod, pravdepodobne v oblasti Lagodekhi, bol žiadateľ preložený do akéhosi mikrobusu. Gruzínsky hovoriacich únoscov vtedy nahradili muži hovoriaci azerbajdžansky. Žalobca prekročil hranicu v mikrobuse, a keď mu z očí odstránili lepiacu pásku, ocitol sa v budove patriacej SBS. Podľa výpovede L. M. únoscovia žiadateľa v Azerbajdžane niekomu zavolali a povedali mu: “Prosím, povedzte generálovi, že privádzame mullu – môžete prísť na pohreb.” Potom mu žiadateľ dal do vrecka 10 000 EUR, ktoré sa následne našli pri tzv. osobnej prehliadke. Skoro ráno 30. mája bol sťažovateľ odvedený na breh rieky Mazimchay (na hranici medzi Gruzínskom a Azerbajdžanom), kde boli vyhotovené fotografie z jeho údajného zatknutia. L. M. tvrdil, že fotografie boli vyhotovené na účely zinscenovania údajného pokusu žalobcu o nelegálne prekročenie gruzínsko-azerbajdžanskej zelenej hranice. Vo svojom výsluchu však poznamenala, že oblečenie a obuv žiadateľa boli podivne suché. V súvislosti s mobilným telefónom žiadateľa L. M. zopakovala, že podľa správy WhatsApp bol telefón jej manžela 30. júna 2017 zapnutý približne o 1.00 hod.

57. V období od 22. júla do 2. augusta 2017 niekoľko vyšetrovateľov preskúmalo všetky zábery získané z priemyselných kamier z hraničného priechodu Tsodna. V ich správach sa bez uvedenia ďalších podrobností uvádza, že na týchto záznamoch nevideli nič zaujímavé v súvislosti s prípadom.

58. V období od 3. do 10. augusta 2017 vyšetrovatelia preskúmali zábery získané z okolia žalobcovho domu, konkrétne z hotela Astoria, talianskeho veľvyslanectva, Gruzínskej nadácie pre strategické a medzinárodné štúdie a gruzínskeho ministerstva zahraničných vecí. V príslušných správach vyšetrovatelia uviedli, že v súvislosti s prípadom nezaznamenali nič zaujímavé. Dňa 20. septembra 2017 vyšetrovateľ nariadil forenznú expertízu uvedeného záznamu. Ako sa uvádza v príslušnom príkaze vyšetrovateľa, účelom skúmania bola identifikácia evidenčných čísel vozidiel, ktoré bolo vidieť na uvedených záberoch. Zo spisu nie je jasné, aký bol výsledok forenzného skúmania (ak vôbec nejaký).

59. V auguste vyšetrovatelia preskúmali aj záznam získaný zo susedstva, kde bol žiadateľ naposledy videný 29. mája 2017. Záznam získaný zo spoločnosti GSES, ktorá sa nachádza na ulici Baratašvili 2, nebolo možné otvoriť (pozri odsek38 vyššie), zatiaľ čo analýza záznamu z predajne počítačov Alta ukázala, že žiadateľ na ulici Baratašvili nastúpil do žltého mikrobusu o 19.23 h (pozri odsek39 vyššie). Podľa vyšetrovateľa, ktorý zábery preskúmal, nebolo na videozázname vidieť v blízkosti žiadateľa žiadnu inú osobu.

60. Následne, po viacerých neúspešných pokusoch o prístup k súborom získaným z GSES, nariadil vyšetrovateľ 13. júla 2018 forenznú počítačovú expertízu s cieľom zistiť, či bol záznam z GSES poškodený (a ak áno, ako) alebo či bol poškodený samotný DVD disk (a ak áno, ako). Vyšetrovateľ tiež požiadal o získanie dostupných súborov, ak je to možné, vo formáte, ktorý by umožnil ich prečítanie bez účasti odborníka. Dňa 30. júla 2018 sa uskutočnila počítačová forenzná expertíza. Zúčastnený znalec dospel k záveru, že DVD nebolo poškodené; samotné súbory však nemohol prečítať, pretože boli poškodené alebo z dôvodu ich nekompatibility so softvérom v počítači.

61. V období od 7. augusta do 19. septembra 2017 vyšetrovatelia vypočuli jedenásť príslušníkov pohraničnej polície, ktorí boli v noci z 29. na 30. mája 2017 v službe na hraničnom priechode Tsodna. Podľa ich výpovedí bol hraničný priechod Tsodna najbližšie k azerbajdžanskému okresu Balakan a jediný v gruzínskom regióne Lagodekhi; nikto nemohol prekročiť hranicu bez toho, aby prešiel pasovou kontrolou a nechal si zaregistrovať vozidlo. Na hraničnom priechode boli tri takzvané “brány”: prvá brána bola určená na kontrolu chodcov, druhá na kontrolu vozidiel a tretia na kontrolu nákladných vozidiel. Kým za hraničný priechod Tsodna zodpovedala policajná hliadka, nákladné vozidlá prechádzajúce cez tretiu bránu kontrolovali colníci. Tí boli zodpovední aj za kontrolu pasov vodičov nákladných vozidiel. Takzvanú zelenú hranicu okolo hraničného priechodu kontrolovala hraničná polícia. Všetci z jedenástich vypočutých príslušníkov pohraničnej polície uviedli, že v noci z 29. na 30. mája 2017 sa na hraničnom priechode Tsodna nestal žiadny incident a že si nevšimli nič podozrivé. V odpovedi na konkrétnu otázku odmietli ako nereálnu pravdepodobnosť, že by niekomu umožnili prekročiť hranicu bez toho, aby mu skontrolovali pas. Všetci potvrdili, že takýto príkaz nikdy nedostali.

62. Vyšetrovatelia zároveň vypočuli jedenásť colníkov, ktorí s výnimkou jedného boli v noci z 29. na 30. mája 2017 v službe na hraničnom priechode Tsodna. Okrem toho, že poskytli všeobecný prehľad o fungovaní hraničného priechodu, všetci potvrdili, že ani jedna osoba nemohla prekročiť hranicu do Azerbajdžanu bez toho, aby prešla pasovou kontrolou. Nikto z nich si nepamätal na žiadny incident, ktorý by sa v tú noc na hraničnom priechode odohral.

63. Vyšetrovatelia získali aj informácie o vodičoch, ktorí v noci z 29. na 30. mája 2017 prekročili hranicu do Azerbajdžanu cez hraničný priechod Tsodna. Dňa 28. septembra 2017 jeden z vyšetrovateľov vypočul M. U., vodiča jediného mikrobusu, ktorý v tú noc prekročil hranicu do Azerbajdžanu. Podľa jeho výpovede bol štátnym príslušníkom Azerbajdžanu, majiteľom predmetného mikrobusu a pracoval ako súkromný taxikár, ktorý vozil ľudí z Gruzínska do Dagestanu v Ruskej federácii. Túto cestu vykonával zvyčajne dvakrát týždenne. M. U. uviedol, že ani pre neho, ani pre jeho cestujúcich nebolo možné prekročiť hranicu v oboch smeroch bez toho, aby im skontrolovali pas. Neskoro večer sa vracal do svojej rodnej dediny v Azerbajdžane cez hraničný priechod Tsodna. Keď mu ukázali fotografiu žiadateľa, povedal, že tohto muža nepozná a nikdy predtým ho nevidel. Uviedol tiež, že ho nikto nikdy nepožiadal, aby žiadateľa previezol do Azerbajdžanu. V ten istý deň ako pri výsluchu bol prehľadaný jeho mikrobus a z jeho interiéru boli odobraté biologické vzorky a mikročastice . Dňa 13. októbra 2017 bola azerbajdžanským orgánom zaslaná žiadosť o právnu pomoc s cieľom zorganizovať forenzné vyšetrenie, ktoré by mohlo preukázať, či bol sťažovateľ prepravovaný v predmetnom mikrobuse. Gruzínske vyšetrovacie orgány požiadali azerbajdžanské orgány najmä o porovnanie zaistených biologických vzoriek s DNA žalobkyne a mikročastíc s vláknami odobratými z jej oblečenia. Zo spisu vyplýva, že žiadosť gruzínskych orgánov zostala bez odpovede.

64. Dňa 17. októbra 2017 jeden z vyšetrovateľov vypočul aj M.M. (jedného z cestujúcich M.U.) v noci 29. mája 2017. M.M. potvrdila, že spolu s ďalšími cestujúcimi cestovala jeho taxíkom z Dagestanu do svojej rodnej dediny v Azerbajdžane. Uviedla, že v tú noc nedošlo na hraniciach k žiadnemu incidentu a že hranicu prekročila bez prekážok po tom, ako jej skontrolovali pas. M. M. uviedla, že o žiadateľovi nikdy nepočula a nevidela ho prekračovať hranicu.

65. Následne si vyšetrovateľ po získaní súdneho povolenia vyžiadal aj údaje týkajúce sa mobilného telefónu M. U., konkrétne informácie o uskutočnených a prijatých hovoroch v noci z 29. na 30. mája 2017 s uvedením príslušných IMEI kódov spolu so zoznamom antén, ktoré vysielali signály z telefónu M. U. Príslušný mobilný telefónny operátor listom z 12. marca 2018 vyšetrovateľovi oznámil, že z technických dôvodov nie je možné získať požadované údaje.

66. V období od 2. októbra 2017 do 16. februára 2018 vyšetrovatelia vypočuli ďalších desať osôb, ktoré prekročili gruzínsko-azerbajdžanskú štátnu hranicu cez hraničný priechod Tsodna v noci z 29. na 30. mája 2017. Všetky tieto osoby poskytli podrobné výpovede týkajúce sa okolností a motívov ich prekročenia hranice v uvedenú noc, pričom uviedli, že žiadateľa nevideli; nepočuli ani nič podozrivé alebo nezvyčajné, čo by sa v tú noc dialo na hraničnom priechode Tsodna.

67. Gruzínske orgány medzitým 31. júla a 12. decembra 2017 opätovne požiadali azerbajdžanské orgány o právnu pomoc (pozri vyššie uvedený odsek54 ); odpoveď však nenasledovala. Dňa 29. januára 2018 bola azerbajdžanským orgánom zaslaná ďalšia žiadosť o právnu pomoc. Tentoraz vyšetrovateľ zodpovedný za prípad sťažovateľa požiadal o kópiu rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorým bol sťažovateľ odsúdený za nelegálne prekročenie hranice, kladenie odporu úradnému zástupcovi a prevádzačstvo (v tejto súvislosti pozri nižšie uvedený odsek122 ). V odpovedi z 31. januára 2018 bolo požadované rozhodnutie poskytnuté.

68. Dňa 2. apríla 2018 vyšetrovateľ v reakcii na tvrdenie právneho zástupcu sťažovateľa, že niektoré zábery v spise boli zmanipulované, nariadil forenzné preskúmanie záberov získaných z hraničného priechodu Tsodna. Požiadal znalcov, aby zistili, či zábery zaznamenané na disku DVD-R boli zmanipulované. Vyšetrovateľ tiež požiadal o identifikáciu registračných čísel všetkých vozidiel, ktoré sú na zázname vidieť. Materiály k prípadu, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, neobsahujú výsledky tohto forenzného skúmania.

69. Dňa 26. júna 2018 vyšetrovateľ opätovne preskúmal informácie týkajúce sa používania mobilných telefónov žiadateľom a jeho manželkou dňa 29. mája 2017. Podľa správy, ktorú následne vypracoval, manželka sťažovateľa prijala dva hovory z mobilného telefónu D. A. – o 19.00 h a o 19.01 h. V čase oboch hovorov sa L. M. nachádzala v oblasti ulice Chitadze (v blízkosti ich domu), zatiaľ čo D. A. sa nachádzal v oblasti parku Grigola Orbelianiho (v oblasti, kde bol sťažovateľ naposledy videný).

70. Dňa 3. júla 2018 právny zástupca žalobkyne poskytol vyšetrovateľovi poverenému prípadom žalobkyne kópiu vlastnoručne napísaného vyhlásenia žalobkyne v azerbajdžanskom jazyku a jeho preklad do gruzínčiny. Právny zástupca uviedol, že toto vyhlásenie napísal žiadateľ a 14. júna 2018 ho odovzdal svojmu azerbajdžanskému právnemu zástupcovi. Vo svojom vyhlásení sťažovateľ zopakoval svoju verziu udalostí a uviedol, že tri osoby v uniformách kriminálnej polície ho napadli zozadu a začali ho biť. Nútili ho nastúpiť do vozidla, ktoré prešlo niekoľko sto metrov po ceste a potom zastavilo v blízkosti miestnej materskej školy. Tam ho opäť zbili a zviazali mu ruky za chrbtom. Žalobca podrobne opísal cestu, ktorú potom absolvoval spolu s únoscami. Najmä uviedol, že prešli okolo gruzínskeho parlamentu na Rustaveli Avenue, potom – cez Námestie slobody – odbočili smerom k mostu Baratašvili; potom prešli cez most, prešli okolo staníc metra Avlabari a 300 Aragveli a išli takzvanou “letiskovou trasou”. Uviedol, že po tom, ako vozidlo opustilo Tbilisi, mu cez hlavu prehodili vrece, avšak stále videl na cestu, keďže vrece bolo poškodené. Prvá zastávka sa uskutočnila približne po jeden a pol hodine jazdy, v blízkosti Sagareja. Tam únoscovia sňali žiadateľovi z hlavy tašku a namiesto nej mu cez hlavu pretiahli tričko. Asi po ďalších štyridsiatich minútach ho prinútili nastúpiť do iného auta. Tí istí muži ho naďalej sprevádzali. Po dvoch hodinách jazdy ho preložili do ďalšieho auta. Odtiaľ ho sprevádzali muži hovoriaci azerbajdžansky. O chvíľu ich vozidlo opäť zastavilo a niekto povedal: “Ali – poď sa pozrieť.” Potom, asi po pätnástich minútach, bol žiadateľ odvedený do budovy, kde mu stiahli košeľu z hlavy a on mohol vidieť, že sa nachádza na azerbajdžanskom hraničnom priechode. Vo svojej výpovedi žiadateľ uviedol dve osoby, ktoré ho údajne doviedli na azerbajdžanskú stranu: Taktiež tvrdil, že už pred únosom očakával, že bude zadržaný a unesený na azerbajdžanskú stranu hranice, keďže bol sledovaný a intenzívne pozorovaný. Na záver uviedol, že za jeho únos je zodpovedná gruzínska vláda, gruzínska kriminálna polícia a vedúci colného a hraničného priechodu Lagodekhi a že bol cez hraničný priechod Lagodekhi prevezený na neutrálne územie, kde bol odovzdaný azerbajdžanským orgánom.

71. Dňa 27. júla 2018 vyšetrovateľ preveril v príslušnej databáze hraničných priechodov ministerstva vnútra, či dve osoby, ktoré žiadateľ označil ako A. Sh. a J. G., prekročili v roku 2017 hranicu do Gruzínska. V systéme našiel tri osoby s menom A.Sh.; žiadna z nich však v roku 2017 neprekročila hranicu s Gruzínskom. Pokiaľ ide o J.G., vyšetrovateľ identifikoval jednu osobu s rovnakým menom, ktorá 28. mája 2017 opustila Gruzínsko cez iný hraničný priechod na hranici medzi Gruzínskom a Azerbajdžanom, Vakhtangisi, a 7. júna 2017 sa vrátila do Gruzínska cez ten istý hraničný priechod.

72. V ten istý deň vyšetrovateľ tiež preveril, či niekto s menom “Ali”, ako je uvedené vo výpovedi žiadateľa, prekročil 29. mája 2017 hranice cez hraničný priechod Tsodna. V príslušnej databáze zistil, že jeden azerbajdžanský štátny príslušník, istý A. I., skutočne prekročil hranicu v uvedený deň o 22.41 h. Podľa spisu nebol do dnešného dňa vypočutý.

D. Obvinenia zo sledovania v Gruzínsku a súvisiace vyšetrovanie

73. Dňa 7. augusta 2017 L. M. požiadala prokurátora povereného vyšetrovaním, aby prešetril aj tvrdenia, že ju a sťažovateľa sledujú a sledujú neznáme osoby. Uviedla, že ich sledovanie sa začalo niekoľko dní pred údajným únosom sťažovateľa. Na podporu svojej žiadosti L. M. predložila niekoľko fotografií zobrazujúcich štyroch rôznych mužov, ktorí ju údajne sledovali 4. augusta 2017 na Rustaveli Avenue v Tbilisi.

74. Dňa 14. augusta 2017 L. M. poskytol ďalšie tri fotografie mužov, ktorí ich údajne sledovali. V súvislosti s jednou z fotografií uviedla, že ju urobil žiadateľ niekoľko dní pred svojím únosom.

75. Dňa 24. augusta 2017 bola manželka žiadateľa vypočutá v súvislosti s obvineniami z nezákonného sledovania. Poskytla podrobné informácie o štyroch fotografiách mužov, ktoré urobila 4. augusta 2017 na Rustaveli Avenue, keď ju údajne sledovali. Taktiež si spomenula, že 3. augusta 2017 si všimla približne sedem mužov, ktorí podľa nej sledovali ju a jej dcéru v jednom z centrálnych parkov v Tbilisi. L. M. zaznamenala aj ďalší incident z 26. júna 2017, keď počas sedenia v jednej z kaviarní v Tbilisi s D. A. bola na jej sedadlo položená kabelka . Tvrdila, že v tejto kabelke bolo nahrávacie zariadenie.

76. Dňa 31. augusta 2017 Mestský súd v Tbilisi vyhovel žiadosti prokurátora o zaistenie kamerových záznamov z Rustaveli Avenue, kde L. M. údajne 4. augusta 2017 sledoval neznámy muž. Zábery boli získané zo štyroch súkromných nehnuteľností.

77. Dňa 19. septembra 2017 usporiadala L. M. tlačovú konferenciu, na ktorej ukázala niekoľko ďalších fotografií mužov, ktorí údajne sledovali ju, žalobkyňu a ich azerbajdžanských priateľov (vrátane D. A.) v Tbilisi.

78. Po vykonaní viacerých vyšetrovacích úkonov sa podarilo zistiť totožnosť štyroch mužov z fotografií. Všetci štyria mali azerbajdžanskú štátnu príslušnosť. Prvého z nich, Š. M., vypočul jeden z vyšetrovateľov 28. septembra 2017. Uviedol, že po niekoľkých krátkych služobných cestách do Gruzínska sa 24. apríla 2017 presťahoval do Tbilisi a začal tam podnikať. Poznamenal, že žiadateľa ani jeho manželku nepozná a že o nich nikdy nepočul. Odmietol ako nepravdivé tvrdenia, že sledoval a pozoroval L. M. Pokiaľ ide o jeho fotografiu, uviedol, že ju 31. mája 2017 odfotili dvaja Azerbajdžanci a že sa na to dokonca sťažoval na polícii. Kópia jeho sťažnosti z 31. mája 2017 bola následne pripojená k spisu.

79. G.H., ďalšia z osôb identifikovaných na fotografiách, uviedol, že jeho fotografia bola vyhotovená v apríli 2016 v jednom z hotelov v Tbilisi a že ďalšou osobou na fotografii je B.M., strýko jeho bývalej manželky. Jeho verziu udalostí následne potvrdil B. M. aj majiteľ predmetného hotela, ktorých vyšetrovateľ vypočul v septembri 2017, resp. v apríli 2018. Odmietli, že by mali akýkoľvek vzťah so žiadateľom a jeho manželkou.

IV. ZATKNUTIE ŽALOBCU V AZERBAJDŽANE A ZAČATIE TRESTNÉHO KONANIA PROTI NEMU

A. Zatknutie žiadateľa

80. Azerbajdžanská vláda bola požiadaná, aby poskytla všetky dokumenty týkajúce sa zatknutia žiadateľa a ďalšie materiály týkajúce sa trestného konania, ktoré bolo proti nemu začaté. Najdôležitejšie dokumenty, ktoré vláda poskytla, sú uvedené nižšie.

81. Po zadržaní žiadateľa 30. mája 2017 pán A. O., vyšetrovateľ vojenskej jednotky č. 2007, vypracoval tento dokument:

” RECORD

administratívneho zatknutia

30. mája 2017

12.30 hod. Obec Mazimgara, okres Balakan

V súlade s článkami 27 a 28 zákona Azerbajdžanskej republiky o štátnej hranici a článkami 88.1.2 a 90 zákonníka Azerbajdžanskej republiky o správnych deliktoch [pán A.O., úradná pozícia a hodnosť] vykonal administratívne zatknutie [žalobcu] za spáchanie správneho deliktu podľa článku 570 zákonníka Azerbajdžanskej republiky o správnych deliktoch.

– Dôvod na administratívne zatknutie: Porušenie predpisov hraničného režimu.

…

Zatknutá osoba by mala byť administratívne zatknutá na dvadsaťštyri hodín a umiestnená vo vojenskej jednotke.”

82. Po uvedenom zázname nasledoval dokument potvrdzujúci, že žalobca bol poučený o svojich právach ako zatknutá osoba v rámci správneho konania.

83. Po zatknutí bola u žalobcu vykonaná prehliadka, pri ktorej boli zaistené tieto veci: mobilný telefón, 10 000 EUR, gruzínske bankové a dopravné karty a niekoľko mincí. O prehliadke bol 30. mája 2017 o 12.40 hod. spísaný protokol.

84. V ten istý deň pán A.O. vypracoval tento dokument:

” Záznam o správnom delikte

30. mája 2017

12.50 hod. Obec Mazimgara, okres Balakan

V súlade s článkom 100 Kódexu správnych deliktov Azerbajdžanskej republiky [pán A. O.] vypracoval tento záznam, pretože konanie [žiadateľa] naznačuje spáchanie tohto správneho deliktu.

Dňa 29. mája 2017 o 22.40 h [žalobca] narušil štátnu hranicu Azerbajdžanskej republiky [prechod z Gruzínska] v 45. úseku ľavého krídla zástavky č. 6 vojenskej jednotky č. 2007, ktorá je dislokovaná v obci Mazimgara, okres Balakan.

…

Vzhľadom na skutočnosť, že vyššie uvedený správny delikt je uvedený v článku 570 zákonníka Azerbajdžanskej republiky o správnych deliktoch, [žalobca] sa považuje za správne zodpovedného.

85. Dňa 30. mája 2017 vyšetrovateľ SBS vydal toto rozhodnutie:

” ROZHODNUTIE

O začatí trestného konania a zostavení vyšetrovacieho tímu

30. mája 2017 Baku

[pán A.I., úradná pozícia a hodnosť], po posúdení materiálu doručeného od vojenskej jednotky č. 2007 Štátnej pohraničnej služby,

PO ZISTENÍ, ŽE:

Z podkladov získaných od vojenského útvaru č. 2007 Štátnej hraničnej služby vyplýva, že [sťažovateľ] 29. mája 2017 o 22.40 hod. neoprávnene prekročil chránenú štátnu hranicu Azerbajdžanskej republiky mimo kontrolného stanovišťa … Konkrétne [prešiel] nezákonne z Gruzínska do Azerbajdžanskej republiky cez hranicu nachádzajúcu sa v 45. úseku stanovišťa č. 6 vojenskej jednotky č. 2007 dislokovanej v okrese Balakan a prepašoval … hotovosť vo veľkom rozsahu – [konkrétne] 10 000 eur [čo zodpovedá 19 062 [azerbajdžanským manatom (AZN)] … Následne ho zadržali príslušníci štátnej pohraničnej služby.

Počas prehliadky [osoby sťažovateľa] bola nájdená a zaistená veľká suma hotovosti – [konkrétne] 10 000 EUR, čo zodpovedá [19 062 AZN].

Vzhľadom na skutočnosť, že konanie [sťažovateľa] obsahuje znaky trestných činov uvedených v článkoch 318.1 a 206.1 Trestného zákonníka Azerbajdžanskej republiky, je potrebné začať trestné konanie podľa týchto článkov a vytvoriť vyšetrovací tím … s cieľom vyšetriť trestnú vec úplným a nestranným spôsobom.

Vzhľadom na uvedené…

ROZHODOL SA:

1. začať trestné stíhanie proti [žalobcovi] podľa článkov 318.1 a 206.1 Trestného poriadku Azerbajdžanskej republiky.

2. Zapísať prípad pod č. 172960049 …”

86. Dňa 30. mája 2017 vyšetrovateľ poverený prípadom obhliadol miesto činu. V príslušnom zázname sa uvádza:

RECORD

(po obhliadke miesta činu)

30. mája 2017 Stanovište č. 6 vojenskej jednotky č. 2007,

Obec Mazimgara, okres Balakan

…

Začala sa kontrola: 6.30 hod.

Kontrola sa skončila: 7.00 hod.

Kontrola sa vykonala za denného svetla. Počas obhliadky bolo zistené nasledovné: miesto činu sa nachádza na konci hraničného plota, 50 metrov od štyridsiateho piateho úseku ľavého krídla zástavky č. 6 vojenskej jednotky č. 2007, dislokovanej v obci Mazimgara, okres Balakan. Vo vzdialenosti 2 metre od konca hraničného plota sa nachádza úžľabina vedúca ku korytu rieky Mazimchay, v ktorej boli umiestnené suché konáre stromov. Hĺbka koryta rieky je 2,5 metra. Časť terénu vedúca od koryta rieky smerom k Azerbajdžanskej republike je rovinatá.

Počas obhliadky miesta činu [policajti G. M. a D. Kh.] uviedli, že [boli] v čase od 22.15 hod. dňa 29. mája 2017 do 01.00 hod. dňa 30. mája 2017 v 45. úseku ľavého krídla hraničného priechodu, o 10.00 hod.40.00 hod. 29. mája 2017 [žalobca] prekročil štátnu hranicu z Gruzínska do Azerbajdžanskej republiky v blízkosti stĺpika plota označeného číslom “46-45″ na konci hraničného plota v 45. úseku. Počas obhliadky miesta činu boli v uvedenej oblasti – konkrétne na brehu rieky Mazimchay, ktorá vedie smerom do Azerbajdžanskej republiky – nájdené stopy.

Počas kontroly boli vyhotovené fotografie…”

87. V bližšie neurčený deň bol vyšetrovateľom vypočutý príslušník SBS Š. Z.. Príslušné časti jeho výsluchu zneli takto:

“Od 22.15 hod. 29. mája 2017 do 1.00 hod. 30. mája 2017 som spolu s [policajtmi A. Š., J. G., G. M. a D. Kh.] vykonával [pohraničnú] službu. Počas našej služby sme o 22.40 h spozorovali jednu osobu v civilnom oblečení, ktorá prekročila štátnu hranicu Gruzínskej republiky smerom do Azerbajdžanskej republiky. Túto osobu sme upozornili, aby zastavila. Táto osoba však ignorovala upozornenie a pokúsila sa z oblasti utiecť. V dôsledku následne prijatých opatrení sme osobu, ktorá sa pokúsila narušiť štátnu hranicu, zadržali. Počas zadržania kládla uvedená osoba členovi pohraničnej hliadky odpor tým, že ho udierala päsťami, a udrela do hrude [G. M.], ktorý spadol na zem. Keď [G.M.] spadol na zem, udrel sa zadnou časťou hlavy o kameň a na chvíľu stratil vedomie. Keďže som stál vedľa [G.M.], videl som presne, čo sa stalo. Potom bola uvedená osoba spútaná … [a] odvedená na stanovište, aby sa zistila jej totožnosť. Počas prvotného vyšetrovania bola zadržaná osoba identifikovaná ako [žiadateľ].

88. G.M., ktorý bol vypočutý vyšetrovateľom, poskytol túto výpoveď:

“… 28. januára 2015 som začal vojenskú službu v štátnej pohraničnej službe a pokračujem vo vojenskej jednotke … dislokovanej v okrese Zagatala …

Dňa 29. mája 2017 som bol z dôvodu služobných potrieb vyslaný do služby na stanovište č. 6, ktoré sa nachádza v obci Mazimgara v okrese Balakan. Počas môjho vyslania som – spolu s [dôstojníkmi A. Sh., J. G., Sh. Z. a D. Kh.] – vykonával službu [pohraničnej stráže] od 22.15 h 29. mája 2017 do 1.00 h 30. mája 2017. Počas [našej hliadky] sme o 22:40 hod. spozorovali jednu osobu v civilnom oblečení, ktorá prekročila štátnu hranicu z Gruzínskej republiky smerom do Azerbajdžanskej republiky. Túto osobu sme upozornili, aby zastavila. Táto osoba však ignorovala upozornenie a pokúsila sa z oblasti utiecť. V dôsledku následne vykonaných opatrení sme osobu, ktorá sa pokúsila narušiť štátnu hranicu, zadržali. Počas zadržania kládla uvedená osoba členom pohraničnej stráže odpor tým, že im zasadila údery; udrela ma do hrude a ja som spadol na zem. Keď som spadol na zem, udrel som si zadnú časť hlavy o kameň. V tom momente sa mi zatmelo pred očami a upadol som do bezvedomia. Potom bola uvedená osoba spútaná … [a] odvedená na stanovište s cieľom zistiť jej totožnosť. Počas prvotného vyšetrovania bola zadržaná osoba identifikovaná ako [žiadateľ].

89. Vyšetrovateľ vypočul aj D.Kh., ktorý vypovedal podobne ako Sh.Z. a G.M.

90. Dňa 30. mája 2017 bol sťažovateľ vyhlásený za podozrivého v trestnom konaní a bol informovaný o svojom práve na prístup k advokátovi a o tom, že nesmie vypovedať proti sebe. Žiadateľ si zvolil advokáta, ktorého si sám zvolil, pána Elchina Sadigova. V ten istý deň o 19.40 hod. vyšetrovateľ vyhotovil záznam o zadržaní žiadateľa ako podozrivého.

91. V ten istý deň bol žalobca vypočutý ako podozrivý v prítomnosti svojho advokáta. Príslušné časti jeho výpovede zneli takto:

“Otázka: Vyzývame vás, aby ste vypovedali v súvislosti s podozrením zo spáchania trestného činu. Čo by ste mohli v tejto súvislosti uviesť?

Odpoveď: Chcel by som uviesť, že v roku 2015 som spolu so svojou rodinou pricestoval do Tbilisi v Gruzínsku cez hraničný priechod Shihli, aby som sa tam dočasne zdržiaval. Žijem tam so svojou rodinou v prenajatom byte … Svoju novinársku kariéru som začal okolo roku 2000. V tomto období som pracoval pre noviny Yeni Müsavat, Azadlig, Muhalifat, Bizim Yol a Khural a v súčasnosti spolupracujem s internetovou televíziou Meydan TV. Zároveň – od roku 2000 do roku 2010 – som bol členom strany Müsavat (politická strana) a venoval som sa politickej činnosti. Už nie som členom tejto strany a v súčasnosti pokračujem v novinárskej činnosti v Tbilisi ako nezávislý novinár.

Dňa 29. mája 2017 som si okolo 18.00 hod. kúpil chlieb v obchode na ulici Niaghvari, vedľa môjho prechodného bydliska, a keď som sa vracal, pristavilo sa auto Opel, ktoré mi zablokovalo cestu, a tri osoby ma zozadu chytili a vtlačili do auta… Mal som pocit, že tieto osoby boli štátni agenti. Odviezli auto [preč] a zastavili v neďalekom parku … Potom mi zviazali ruky za chrbtom káblom a odišli smerom k letisku. Keď som bol v aute, uvedené osoby ma zranili tak, že ma udreli do tváre a do hrudníka. V súčasnosti mám na zápästiach modriny, ktoré mi zostali po zviazaní káblom, poranenia ľavého spánku, čela, hornej časti nosa [a] pravého oka a mám tiež bolesti pod ľavou stranou hrudníka. Po prejazde okolo letiska mi uvedené osoby nasadili na hlavu vrece a zmenili smer jazdy smerom na okres Sagarejo. Po chvíli mi začalo spôsobovať bolesť [moje] srdce… Informoval som ich o tom a oni zastavili auto a tašku odstránili … V tej chvíli som videl, že auto nezastavilo na ceste, ale na poli. Keďže som sa necítil dobre, zakryli mi [len] oči, [previazali ich] páskou a vyviedli ma z auta. Po piatich-šiestich minútach čakania prišlo ďalšie auto a posadili ma do neho. Vymenili si autá, ale osoby, ktoré ma zadržali, zostali – pochopil som to z ich hlasov. Po dvoch hodinách na ceste ma vytiahli z auta a posadili ma do veľkého auta typu crossover. V tomto aute sedeli ďalšie osoby a hovorili azerbajdžansky. Po chvíli jazdy ma spomínané osoby doviedli k nejakej budove a otvorili mi oči. Potom som si uvedomil, že ma doviezli na hraničnú zástavku. Na zástavke ma začali vypočúvať a povedali mi, že som [nelegálne prekročil] štátnu hranicu. Pri prehliadke mojej osoby našli a zaistili jeden mobilný telefón, jednu [platobnú] kartu, jednu kartu na verejnú dopravu, jedno [gruzínske] lari, dve päťtolitrové mince a 10 000 EUR. Vyhlasujem, že nájdených a zaistených 10 000 EUR mi nepatrí. … Kým som mal zviazané oči a ruky, [tieto peniaze] mi vložili do vrecka osoby, ktoré boli vedľa mňa …”

92. Dňa 30. mája 2017 o 20.50 hod. bol žiadateľ prijatý do zariadenia dočasného zadržania Okresného úradu polície v Chate, kde ho vyšetril lekár. Podľa výpisov z lekárskych denníkov vedených zariadením na dočasné zadržanie neboli na tele žiadateľa zistené žiadne známky zranenia a žiadateľ v tejto súvislosti nepodal žiadnu sťažnosť.

93. Dňa 30. mája 2017 vyšetrovateľ nariadil súdnolekárske vyšetrenie G. M. Podľa súdnolekárskej správy z 31. mája 2017 utrpel G. M. opuch zadnej časti hlavy, čo malo za následok otras mozgu. Mal tiež modriny na hrudníku a predlaktí. Znalec dospel k záveru, že zranenia spôsobené G.M. mali za následok krátkodobé poškodenie jeho zdravia.

94. Dňa 31. mája 2017 vyšetrovateľ uskutočnil osobnú konfrontáciu medzi žiadateľom a G.M., ktorí trvali na svojich pôvodných tvrdeniach.

95. Dňa 31. mája 2017 bol sťažovateľ dodatočne obvinený podľa článku 315 ods. 2 Trestného poriadku (Odpor proti verejnému činiteľovi alebo násilie proti nemu, ktoré ohrozuje jeho život a zdravie) a G. M. sa pripojil k konaniu ako poškodený.

96. Z listu riaditeľa zariadenia na výkon väzby v Baku z 1. júna 2017 vyplýva, že 1. júna 2017 o 12.10 hod. bol sťažovateľ prevezený zo zariadenia na dočasné zadržanie Okresného policajného úradu v Chatai do zariadenia na výkon väzby v Baku a že pri lekárskej prehliadke vykonanej pri jeho prijatí do zariadenia na výkon väzby v Baku neboli na jeho tele zistené žiadne známky zranenia.

B. Zadržanie žalobcu vo vyšetrovacej väzbe

97. Dňa 31. mája 2017 podal prokurátor poverený prípadom na Okresný súd Sabail návrh na vzatie sťažovateľa do väzby.

98. V ten istý deň okresný súd v Sabaile rozhodol o sťažovateľovej väzbe na obdobie troch mesiacov. Súd odôvodnil zadržanie sťažovateľa poukazom na závažnosť obvinení vznesených proti nemu a na pravdepodobnosť, že v prípade prepustenia ujde a bude prekážať vyšetrovaniu.

99. Dňa 2. júna 2017 podal žalobca proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom tvrdil, že jeho zadržanie bolo nezákonné a neodôvodnené. Konkrétne namietal, že neexistovalo dôvodné podozrenie, že sa dopustil trestného činu, pretože neoprávnene neprekročil štátnu hranicu medzi Gruzínskom a Azerbajdžanom, ale bol unesený gruzínskymi štátnymi príslušníkmi a násilne prevezený do Azerbajdžanu. Tvrdil tiež, že hotovosť, ktorá sa u neho našla, bola podstrčená a že lekárske dôkazy týkajúce sa zranení G. M. boli sfalšované. Okrem toho požiadal odvolací súd, aby si vyžiadal a preskúmal videozáznamy z bezpečnostných kamier umiestnených na hraničnom priechode v azerbajdžanskom okrese Balakan.

100. Dňa 6. júna 2017 odvolací súd v Baku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil jeho predbežnú väzbu. S odkazom na záznam o zatknutí sťažovateľa z 30. mája 2017 súd rozhodol, že jeho zadržanie bolo založené na dôvodnom podozrení, že spáchal trestný čin. Pokiaľ ide o sťažnosť sťažovateľa v súvislosti s údajným vykonštruovaním trestného konania proti nemu, poznamenal, že vedenie predbežného vyšetrovania trestného činu a zhromažďovanie dôkazov patrí do právomoci vyšetrovacích orgánov a že sťažovateľ sa mal so svojimi sťažnosťami obrátiť na tieto orgány.

101. Dňa 13. júna 2017 podal žalobca na súd žiadosť o prepustenie na kauciu alebo o umiestnenie do domáceho väzenia. Trval na svojich tvrdeniach týkajúcich sa jeho údajného únosu a tajného prevozu z Gruzínska do Azerbajdžanu a uviedol, že neexistuje žiadny dôvod na jeho pokračovanie vo vyšetrovacej väzbe.

102. Dňa 20. júna 2017 Okresný súd v Nasimi zamietol žiadosť sťažovateľa, pričom sa odvolával najmä na charakteristiku a závažnosť obvinení vznesených proti nemu.

103. Dňa 22. júna 2017 podal žalobca proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom zopakoval svoje predchádzajúce argumenty.

104. Dňa 29. júna 2017 odvolací súd v Baku potvrdil rozhodnutie okresného súdu v Nasimi z 20. júna 2017.

105. Dňa 17. augusta 2017 Okresný súd v Nasimi predĺžil predbežnú väzbu sťažovateľa do 29. októbra 2017. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ďalší čas bol potrebný na vykonanie ďalších vyšetrovacích úkonov a že dôvody predbežnej väzby sťažovateľa sa nezmenili. Zo spisu nevyplýva, že by sa sťažovateľ proti rozhodnutiu Okresného súdu Nasimi zo 17. augusta 2017 odvolal.

106. Dňa 13. októbra 2017 Okresný súd v Nasimi s odvolaním sa na rovnaké dôvody predĺžil predbežnú väzbu sťažovateľa do 20. decembra 2017. Zo spisu nevyplýva, že by sa sťažovateľ proti rozhodnutiu Okresného súdu Nasimi z 13. októbra 2017 odvolal.

107. Okresný súd v Nasimi medzitým 27. augusta, 4. októbra a 7. novembra 2017 zamietol žiadosti sťažovateľa o prepustenie na kauciu alebo o umiestnenie do domáceho väzenia namiesto vyšetrovacej väzby.

108. V spise sa nenachádzajú žiadne ďalšie rozhodnutia o predĺžení zadržania žalobcu.

C. Konanie týkajúce sa údajnej nezákonnosti zadržania žalobcu od 29. do 31. mája 2017

109. 110. Dňa 31. mája 2017 podal sťažovateľ na Okresný súd v Sabinove sťažnosť v znení jej doplnenia zo 16. júna 2017, v ktorej žiadal, aby súd vyhlásil za nezákonné jeho pozbavenie osobnej slobody od okamihu jeho skutočného zadržania 29. mája 2017 o 22.40 hod. až do okamihu, keď Okresný súd v Sabinove rozhodol o jeho vzatí do väzby 31. mája 2017 o 17.00 hod. Na podporu svojho tvrdenia argumentoval najmä tým, že hoci bol zadržaný 29. mája 2017 o 22.40 h, záznam o jeho zadržaní ako podozrivého bol vyhotovený až 30. mája 2017, teda takmer dvadsať hodín po jeho zadržaní.

110. Dňa 16. júna 2017 Okresný súd Sabail zamietol sťažnosť sťažovateľa, pričom konštatoval, že zadržanie sťažovateľa počas predmetného obdobia bolo zákonné. Súd najmä uviedol, že záznam o administratívnom zadržaní týkajúci sa zadržania sťažovateľa za porušenie hraničného režimu bol vyhotovený 30. mája 2017 o 12.30 hod. po zadržaní sťažovateľa na štátnej hranici medzi Azerbajdžanom a Gruzínskom 29. mája 2017 o 2240 hod.

111. Dňa 19. júna 2017 sa žalobca proti tomuto rozhodnutiu odvolal a zopakoval svoje predchádzajúce sťažnosti.

112. Odvolací súd v Baku 23. júna 2017 potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu.

D. Prehľadanie obsahu mobilného telefónu žiadateľa

113. Dňa 31. mája 2017 vyšetrovateľ s odvolaním sa na článok 236 Trestného poriadku (ďalej len “TP”) vyhotovil protokol o prehliadke mobilného telefónu sťažovateľa (mobil telefona baxış keçirilməsi haqqında protokol). Podľa tohto záznamu sa prehliadka mobilného telefónu, ktorý mal žalobca pri sebe počas jeho zadržania, začala o 10.00 h a skončila o 11.00 h. V zázname sa uvádza, že medzi žalobcom a rôznymi osobami došlo k výmene viacerých správ prostredníctvom komunikačnej platformy, ale že v týchto správach sa nenašli žiadne informácie relevantné pre trestné vyšetrovanie. V zázname sa tiež uvádzalo, že v galérii mobilného telefónu bolo 604 fotografií a videí a že mobilný telefón obsahoval rôzne aplikácie sociálnych médií.

114. Dňa 14. júna 2017 vyšetrovateľ poverený prípadom nariadil forenznú technickú a jazykovú expertízu mobilného telefónu žalobcu. Vyšetrovateľ najmä požiadal znalca, aby vyextrahoval všetky informácie uložené v zariadení, poskytol vyšetrovaniu všetky SMS správy dostupné v zariadení (a ak je to možné, aj informácie dostupné na účtoch sociálnych médií žiadateľa) a zistil, či zvukové, obrazové fotografie a textové dokumenty obsahovali výzvy na nezákonné uchopenie moci a zmenu ústavného poriadku silou alebo výzvy na konanie proti územnej celistvosti Azerbajdžanskej republiky, alebo výzvy na podnecovanie k etnickej, rasovej, sociálnej alebo náboženskej nenávisti a nepriateľstvu alebo na obmedzovanie práv občanov z uvedených dôvodov.

115. V ten istý deň podal žiadateľ vyšetrovateľovi žiadosť o zrušenie uvedeného rozhodnutia z dôvodu, že jeho mobilný telefón obsahoval informácie, ktoré predstavovali súkromné rodinné informácie.

116. Dňa 19. júna 2017 vyšetrovateľ žiadosť zamietol, pričom konštatoval, že znalec je povinný nezverejňovať žiadne informácie týkajúce sa súkromného života žiadateľa a že forenzné vyšetrenie bolo nariadené vzhľadom na skutočnosť, že mobilný telefón môže obsahovať informácie dôležité pre vyšetrovanie.

117. Zo spisu vyplýva, že v bližšie neurčený deň podal sťažovateľ na Okresný súd v Nasimi sťažnosť podľa článku 449 (Postup pri preskúmaní zákonnosti procesných úkonov alebo rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní) Trestného poriadku, v ktorej sa sťažoval na nezákonnosť prehliadky obsahu jeho mobilného telefónu. Účastníci konania nepredložili Súdnemu dvoru kópiu tejto sťažnosti.

118. Dňa 6. júla 2017 okresný súd v Nasimi odmietol prijať sťažnosť sťažovateľa na preskúmanie, keďže rozhodol, že na opatrenia, ktoré sú predmetom sťažnosti, sa nevzťahuje článok 449 ods. 3 CCrP, ktorý obsahuje zoznam konkrétnych opatrení, ktoré možno napadnúť na vnútroštátnych súdoch.

119. Dňa 10. júla 2017 podal žalobca proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom najmä namietal, že prehliadka obsahu jeho mobilného telefónu bola nezákonná, keďže bola vykonaná bez súdneho rozhodnutia.

120. Dňa 14. júla 2017 odvolací súd v Baku potvrdil rozhodnutie okresného súdu v Nasimi zo 6. júla 2017.

121. Dňa 14. júla 2017 znalec vypracoval forenzný posudok č. 15634 týkajúci sa skúmania obsahu mobilného telefónu sťažovateľa v súlade s pokynmi vyšetrovateľa v jeho rozhodnutí zo 14. júna 2017.

V. ĎALŠÍ VÝVOJ PRÍPADU

A. Odsúdenie žalobcu v Azerbajdžane, jeho následné prepustenie a udelenie azylu v Nemecku

122. Dňa 12. januára 2018 bol sťažovateľ odsúdený za nelegálne prekročenie hranice, prevádzačstvo a násilný odpor voči príslušníkovi orgánov činných v trestnom konaní na šesť rokov odňatia slobody. Dňa 17. marca 2020 mu bol trest odňatia slobody nahradený peňažným trestom a bol prepustený z väzenia. V ten istý deň odišiel do Nemecka, kde mu bol udelený azyl.

B. Priebeh vyšetrovania v Gruzínsku

123. Dňa 23. marca 2020 požiadal právny zástupca žalobcu prokuratúru o zabezpečenie výsluchu žalobcu na diaľku. Keďže žiadateľ nedostal odpoveď, 23. júla 2020 svoju žiadosť zopakoval.

124. Dňa 24. júla 2020 bol žiadateľ vypočutý v Nemecku za účasti nemeckého vyšetrovateľa. Zopakoval svoje tvrdenia, že bol unesený z Gruzínska, a menovite označil päť azerbajdžanských osôb, ktoré sa údajne podieľali na jeho únose a násilnom presune do Azerbajdžanu. Ďalej uviedol, že jedna z týchto osôb mu povedala, že azerbajdžanská strana zaplatila gruzínskej strane 3 milióny amerických dolárov za zorganizovanie jeho únosu.

125. Dňa 14. januára 2021 gruzínske orgány podali azerbajdžanským orgánom žiadosť o právnu pomoc na základe Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach (1959). Žiadali o vypočutie piatich azerbajdžanských štátnych príslušníkov, ktorých žiadateľ uviedol vo svojom vyhlásení z 24. júla 2020, a o poskytnutie informácií o ich oficiálnom postavení a mieste pobytu 29. mája 2017. V tej istej žiadosti sa gruzínske orgány pýtali, či boli na azerbajdžanskej strane hraničného priechodu Tsodna nainštalované sledovacie kamery, a ak áno, či je možné získať a uložiť príslušné záznamy. V spise sa nenachádzajú žiadne ďalšie informácie o prípadnom pokroku v súvislosti s uvedenou žiadosťou.

126. Dňa 20. apríla 2021 bol tento trestný čin prekvalifikovaný z trestného činu neoprávneného pozbavenia osobnej slobody (§ 143 ods. 1 Trestného zákona) na trestný čin neoprávneného pozbavenia osobnej slobody spáchaný úmyselne skupinou (§ 143 ods. 3 písm. a)). Sťažovateľovi bolo priznané procesné postavenie poškodeného. V príslušných rozhodnutiach prokuratúry sa konštatovalo, že v spise je dostatok dôkazov na tvrdenie, že sťažovateľ bol nezákonne zbavený slobody a že mu z tohto dôvodu vznikla nemajetková ujma.

127. Podľa spisu bolo v roku 2021 vykonaných niekoľko ďalších vyšetrovacích úkonov, ako napríklad skúmanie DNA genetického kódu sťažovateľa s cieľom porovnať ho so vzorkami DNA získanými z minivanu, vypočutie niekoľkých gruzínskych policajtov a vyšetrovacia rekonštrukcia únosu sťažovateľa (za účasti sťažovateľa).

128. Dňa 26. júla 2022 bývalý zástupca šéfa Štátnej bezpečnostnej služby Gruzínska I. G., ktorý bol v danom čase vo vyšetrovacej väzbe na základe rôznych obvinení, uverejnil list, v ktorom okrem iného tvrdil, že únos a prevoz sťažovateľa z Gruzínska do Azerbajdžanu vykonali príslušníci gruzínskej bezpečnostnej služby a že videozáznam potvrdzujúci tieto tvrdenia bol vymazaný. Dňa 27. septembra 2022 v odpovedi na niekoľko opakovaných žiadostí príslušný prokurátor informoval sťažovateľa, že výsluch I. G. nebol ukončený, a preto mu informácie, ktoré poskytol, ešte nemôžu byť poskytnuté.

129. Medzitým I. G. vydal ďalšie verejné vyhlásenie, v ktorom menovite označil dve osoby, ktoré údajne na žiadosť bývalého gruzínskeho premiéra B. I. zorganizovali a vykonali únos a prevoz žalobcu z Gruzínska do Azerbajdžanu: V. G., ministra vnútra Gruzínska, ktorý bol v danom čase vedúcim Štátnej bezpečnostnej služby, a O. K., bývalého vedúceho kontrarozviedky Štátnej bezpečnostnej služby. Dňa 28. septembra 2022 žalobca požiadal o vypočutie uvedených troch osôb.

130. V komentári k ďalším informáciám poskytnutým sťažovateľom gruzínska vláda 13. septembra 2023 informovala Súd, že trestné vyšetrovanie vo veci údajného únosu sťažovateľa stále prebieha a že výsluch I. G. bol ukončený. Ďalej uviedla, že boli vypočutí štyria príslušníci kontrarozviedky a štyria príslušníci Štátnej bezpečnostnej služby (ktorých I.G. uviedol vo svojej výpovedi) a že všetci odmietli tvrdenie, že sa podieľali na únose sťažovateľa alebo na manipulácii s dôkazmi, ako nepravdivé.

PRÍSLUŠNÝ PRÁVNY RÁMEC A PRAX

I. PRÍSLUŠNÉ VNÚTROŠTÁTNE PRÁVO A PRAX V GRUZÍNSKU

131. Článok 143 § 1 Trestného zákona (1999) stanovuje trestný čin nezákonného zbavenia slobody, ktorý sa trestá odňatím slobody na dva až štyri roky. Odsek 3 písm. a) toho istého ustanovenia stanovuje trest odňatia slobody na sedem až desať rokov za ten istý trestný čin spáchaný úmyselne v skupine.

132. Podľa nariadenia ministra spravodlivosti č. 34 zo 7. júla 2013, platného v čase spáchania skutku, hoci vyšetrovanie trestných činov zvyčajne vykonávalo ministerstvo vnútra, vyšetrovanie trestného činu, do ktorého boli okrem iného zapletení policajti alebo iní príslušníci orgánov činných v trestnom konaní, malo byť zverené prokuratúre.

II. PRÍSLUŠNÉ VNÚTROŠTÁTNE PRÁVO A PRAX V AZERBAJDŽANE

133. Príslušné ustanovenia Trestného poriadku (ďalej len “TP”) týkajúce sa predbežnej väzby sú podrobne opísané v rozsudkoch Súdu vo veci Farhad Aliyev proti Azerbajdžanu (č. 37138/06, §§ 83-102, 9. novembra 2010) a Muradverdiyev proti Azerbajdžanu (č. 16966/06, §§ 35-49, 9. decembra 2010).

134. Príslušné rozhodnutia pléna najvyššieho súdu týkajúce sa vyšetrovacej väzby sú podrobne opísané v rozsudku súdu vo veci Rasul Jafarov proti Azerbajdžanu (č. 69981/14, §§ 79-80, 17. marca 2016).

135. Príslušné ustanovenia ZPP týkajúce sa inšpekcie, prehliadky a zaistenia sú podrobne opísané v rozsudkoch Súdu vo veci Avaz Zeynalov proti Azerbajdžanu (č. 37816/12 a 25260/14, § 51, 22. apríla 2021) a Azer Ahmadov proti Azerbajdžanu (č. 3409/10, § 37 a §§ 43-50, 22. júla 2021).

III. PRÍSLUŠNÉ MEDZINÁRODNÉ DOKUMENTY

A. Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach (1959)

136. Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959 (ďalej len “Dohovor o vzájomnej pomoci”) Gruzínsko ratifikovalo 13. októbra 1999 a pre Gruzínsko nadobudol platnosť 11. januára 2000. Azerbajdžan ratifikoval Dohovor o vzájomnej pomoci 4. júla 2003 a vo vzťahu k Azerbajdžanu nadobudol platnosť 2. októbra 2003. Príslušné ustanovenia tohto dohovoru znejú:

Článok 1

“1. Zmluvné strany sa zaväzujú, že si v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru poskytnú čo najširšiu vzájomnú pomoc v konaniach o trestných činoch, ktorých potrestanie v čase podania žiadosti o pomoc patrí do právomoci justičných orgánov dožadujúcej strany.

…”

Článok 2

“Pomoc môže byť odmietnutá:

(a) ak sa žiadosť týka trestného činu, ktorý dožiadaná strana považuje za politický trestný čin, trestný čin súvisiaci s politickým trestným činom alebo daňový trestný čin;

(b) ak sa dožiadaná strana domnieva, že vykonanie žiadosti by mohlo poškodiť zvrchovanosť, bezpečnosť, verejný poriadok alebo iné základné záujmy jej krajiny.”

Článok 3

“1. Dožiadaná zmluvná strana vykoná spôsobom ustanoveným v jej právnych predpisoch všetky súdne príkazy týkajúce sa trestnej veci, ktoré jej adresujú justičné orgány dožadujúcej zmluvnej strany na účely získania dôkazov alebo zaslania predmetov, ktoré sa majú predložiť ako dôkaz, záznamov alebo dokumentov.

2. Ak si dožadujúca strana želá, aby svedkovia alebo znalci vypovedali pod prísahou, výslovne o to požiada a dožiadaná strana tejto žiadosti vyhovie, ak to právne predpisy jej krajiny nezakazujú.

3. Dožiadaná strana môže zaslať overené kópie alebo overené fotokópie požadovaných záznamov alebo dokumentov, pokiaľ dožadujúca strana výslovne nepožiada o zaslanie originálov; v takom prípade dožiadaná strana vynaloží všetko úsilie, aby žiadosti vyhovela.”

Článok 6

“1. Dožiadaná strana môže odložiť odovzdanie akéhokoľvek požadovaného majetku, záznamov alebo dokumentov, ak uvedený majetok, záznamy alebo dokumenty potrebuje v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním.

…”

Článok 15

“1. Súdne príkazy uvedené v článkoch 3, 4 a 5, ako aj žiadosti uvedené v článku 11 adresuje ministerstvo spravodlivosti dožadujúcej strany ministerstvu spravodlivosti dožiadanej strany a vrátia sa rovnakou cestou.

2. V naliehavých prípadoch môžu súdne orgány dožadujúcej zmluvnej strany zaslať súdnym orgánom dožiadanej zmluvnej strany súdne príkazy priamo. Vrátia sa spolu s príslušnými dokumentmi prostredníctvom kanálov uvedených v odseku 1 tohto článku.

…

7. Ustanoveniami tohto článku nie sú dotknuté ustanovenia dvojstranných dohôd alebo dojednaní platných medzi zmluvnými stranami, ktoré stanovujú priame zasielanie žiadostí o pomoc medzi ich príslušnými orgánmi.”

Článok 19

“Každé odmietnutie vzájomnej pomoci sa musí odôvodniť.”

B. Dohovor o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach z roku 1993 (“Minský dohovor z roku 1993”)

137. Minský dohovor z roku 1993, ktorého zmluvnými stranami sú Azerbajdžan aj Gruzínsko, bol podpísaný 22. januára 1993 v Minsku. Pre obe krajiny nadobudol platnosť 11. júla 1996. Oddiel II Minského dohovoru upravuje otázky týkajúce sa spolupráce v trestných veciach.

C. Zmluva o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach medzi Azerbajdžanom a Gruzínskom

138. Zmluva o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach bola podpísaná 8. marca 1996 v Tbilisi medzi Azerbajdžanom a Gruzínskom a ratifikačné listiny si zmluvné strany vymenili 20. januára 1997. Príslušné ustanovenia tejto zmluvy znejú:

Článok 5 – rozsah právnej pomoci

“1. Zmluvné strany si navzájom poskytujú právnu pomoc pri vykonávaní procesných a iných úkonov […] najmä vo forme vyhotovenia a zaslania písomnosti, vykonania prehliadky, zaistenia, zaslania dôkazných prostriedkov, vykonania znaleckého skúmania, výpovede strán, obvinených, odsúdených, svedkov, znalcov…”

Článok 17 – odmietnutie poskytnúť právnu pomoc

“Právna pomoc sa neposkytne, ak sa dožiadaný štát, zmluvná strana, domnieva, že [vykonanie žiadosti] poškodzuje jeho zvrchovanosť a bezpečnosť alebo porušuje základné zásady jeho právnych predpisov.”

D. Ďalšie príslušné dokumenty

139. Príslušné výňatky z rezolúcie 2184 (2017) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy “Fungovanie demokratických inštitúcií v Azerbajdžane”, prijatej 11. októbra 2017, sú v tomto znení:

“… 6. Zhromaždenie je znepokojené zaznamenaným problémom svojvoľného uplatňovania trestnoprávnych predpisov s cieľom obmedziť slobodu prejavu, na ktorý upozornil Výbor ministrov v rámci dohľadu nad rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva. Od roku 2013 bolo niekoľko novinárov a blogerov zatknutých na základe obvinení z trestných činov (obchodovanie s drogami alebo chuligánstvo). Existujú skupiny takzvaných “väzňov Facebooku”, mladých ľudí, ktorí idú do väzenia za kritiku politiky orgánov na Facebooku …

8. Zhromaždenie je znepokojené represívnymi opatreniami proti nezávislým médiám a zástancom slobody prejavu v Azerbajdžane. Tieto opatrenia poškodzujú účinnú slobodu médií a slobodu prejavu, podkopávajú bezpečnosť novinárov a vytvárajú atmosféru násilia voči tým, ktorí vyjadrujú odlišné názory …

16. Vzhľadom na všetky tieto obavy a vývoj situácie zhromaždenie vyzýva azerbajdžanské orgány, aby:

16.1. Ukončiť systémové represie voči obhajcom ľudských práv, médiám a osobám kritickým voči vláde vrátane politicky motivovaného stíhania …

16.3. preskúmať prípady takzvaných “politických väzňov”/”väzňov svedomia” zadržiavaných na základe trestných obvinení po procesoch, ktorých súlad s normami v oblasti ľudských práv spochybnil Európsky súd pre ľudské práva, občianska spoločnosť a medzinárodné spoločenstvo, a využiť všetky možné prostriedky na prepustenie tých väzňov, ktorých zadržiavanie vyvoláva oprávnené pochybnosti a legitímne obavy, najmä, ale nie výlučne, … Afgan Mukhtarli …”

140. Európsky parlament vo svojom uznesení (2017/2722(RSP)) z 15. júna 2017 o prípade azerbajdžanského novinára Afgana Muchtarliho uviedol nasledovné:

“…1. dôrazne odsudzuje únos Afgana Muchtarliho v Tbilisi a jeho následné svojvoľné zadržiavanie v Baku; považuje to za vážne porušenie ľudských práv a odsudzuje tento závažný čin porušenia práva;

2. Naliehavo vyzýva gruzínske orgány, aby zabezpečili rýchle, dôkladné, transparentné a účinné vyšetrenie násilného zmiznutia Afgan Mukhtarliho v Gruzínsku a jeho nezákonného prevozu do Azerbajdžanu a aby páchateľov postavili pred súd;

3. Považuje za mimoriadne dôležité, aby gruzínske orgány vyvinuli maximálne úsilie na nepochybné objasnenie všetkých podozrení týkajúcich sa účasti gruzínskych štátnych agentov na násilnom zmiznutí;

4. pripomína, že je povinnosťou gruzínskych orgánov poskytnúť ochranu všetkým štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí žijú v Gruzínsku alebo žiadajú o politický azyl a ktorým v krajine pôvodu hrozia vážne súdne dôsledky za porušovanie ľudských práv alebo politickú činnosť; v tejto súvislosti pripomína článok 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorého zmluvnou stranou je Gruzínsko;

5. Dôrazne odsudzuje stíhanie Afgana Muchtarliho na základe falošných obvinení a opakuje, že je stíhaný za svoju prácu nezávislého novinára…”

PRÁVO

I. SŤAŽNOSTI PROTI GRUZÍNSKU

A. Údajné porušenie článkov 3 a 5 dohovoru

141. Sťažovateľ sa sťažoval, že bol 29. mája 2017 unesený v Tbilisi, zle s ním zaobchádzali a násilne ho previezli do Azerbajdžanu za účasti alebo tichého súhlasu gruzínskych orgánov a že vyšetrovanie týchto udalostí bolo neúčinné. Tvrdil porušenie článkov 3 a 5 dohovoru, ktoré v relevantnom rozsahu znejú:

Článok 3

“Nikto nesmie byť vystavený mučeniu alebo neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.”

Článok 5

“1. Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikto nesmie byť pozbavený slobody okrem nasledujúcich prípadov a v súlade s postupom ustanoveným zákonom:

(a) zákonné zadržanie osoby po odsúdení príslušným súdom;

(b) zákonné zatknutie alebo zadržanie osoby z dôvodu nesplnenia zákonného príkazu súdu alebo na zabezpečenie splnenia akejkoľvek povinnosti stanovenej zákonom;

(c) zákonné zatknutie alebo zadržanie osoby vykonané na účely jej predvedenia pred príslušný orgán na základe dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu alebo ak sa to odôvodnene považuje za nevyhnutné na zabránenie spáchaniu trestného činu alebo úteku po jeho spáchaní;

…”

1. Prípustnosť

(a) Vyjadrenia strán

142. Gruzínska vláda uviedla, že sťažnosti sťažovateľa proti Gruzínsku sú zjavne nepodložené, prípadne neprípustné z dôvodu nevyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy. Podľa nich v spise neboli žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že gruzínske orgány sa aktívne alebo pasívne podieľali na údajnom únose a násilnom premiestnení sťažovateľa do Azerbajdžanu, alebo že by gruzínska vláda nesplnila svoju pozitívnu povinnosť chrániť sťažovateľa. Po vykonaní rozsiahleho vyšetrovania vláda v skutočnosti uviedla, že nebolo možné preukázať, že sťažovateľ bol skutočne unesený z centra Tbilisi a násilne premiestnený do Azerbajdžanu. Subsidiárne uviedla, že trestné konanie v súvislosti s údajným únosom ešte nebolo ukončené, a preto bola žiadosť predčasná.

143. V odpovedi žalobca tvrdil, že cieľom vyšetrovania jeho údajného únosu bolo len vytvoriť ilúziu vyšetrovania. Vzhľadom na plynutie času a množstvo závažných nedostatkov a chýb tvrdil, že je zbytočné, aby čakal na ukončenie tohto konania.

(b) Posúdenie Súdneho dvora

144. Súd poznamenáva, že hlavný dôvod neprípustnosti, ktorý uvádza gruzínska vláda, vychádza z predpokladu, že tvrdenie, že sťažovateľ bol unesený z Tbilisi a násilne premiestnený do Azerbajdžanu za účasti alebo s tichým súhlasom gruzínskych orgánov, nemožno považovať za preukázané. Domnieva sa, že toto tvrdenie svojou povahou spadá pod preskúmanie podstaty sťažnosti sťažovateľa podľa článkov 3 a 5 dohovoru.

145. Pokiaľ ide o námietku vlády týkajúcu sa nevyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy a predčasnej povahy žiadosti z dôvodu prebiehajúceho trestného vyšetrovania, Súd pripúšťa, že v čase podania žiadosti mohlo byť príliš skoro na vyvodenie záverov o hmotnoprávnych a procesných záväzkoch štátu podľa článkov 3 a 5 Dohovoru a najmä o účinnosti trestného vyšetrovania. Súd však dôsledne zastáva názor, že pri skúmaní sťažnosti môže zohľadniť skutočnosti, ktoré nastali po podaní sťažnosti, ale priamo súvisia so skutočnosťami, ktorých sa sťažnosť týka (pozri, Shmorgunov a ďalší proti Ukrajine, č. 15367/14 a 13 ďalších, § 302, 21. január 2021). V tomto prípade strany predložili podrobné vyjadrenia, ktoré sa týkali vývoja od podania žiadosti, a vláda sa opierala o dokumenty a informácie týkajúce sa prebiehajúceho vyšetrovania, ktoré sa začalo pred viac ako siedmimi rokmi. Súdu preto nič nebráni preskúmať sťažnosti s odkazom na udalosti, ktoré nastali po podaní sťažnosti (pozri Tsaava a ďalší proti Gruzínsku, č. 13186/20 a 4 ďalšie, § 184, 7. máj 2024 [zatiaľ neukončené]). Vzhľadom na konkrétne okolnosti, berúc do úvahy aj dĺžku prebiehajúceho trestného konania na vnútroštátnej úrovni a povahu sťažností sťažovateľa týkajúcich sa práve tohto konania, Súd námietku vlády zamieta.

146. Súd preto konštatuje, že sťažnosti podľa článkov 3 a 5 Dohovoru vznesené proti Gruzínsku nie sú zjavne nepodložené v zmysle článku 35 ods. 3 Dohovoru ani neprijateľné z iných dôvodov. Preto sa majú vyhlásiť za prijateľné.

2. Zásluhy

(a) Vyjadrenia strán

147. Žiadateľ tvrdil, že 29. mája 2017 bol unesený štyrmi neznámymi osobami (tri z nich mali údajne na sebe uniformy gruzínskej kriminálnej polície) a že bol nezákonne prevezený cez gruzínsko-azerbajdžanskú hranicu a odvedený do vojenskej jednotky SBS v okrese Balakan. Poprel tvrdenie, že z Gruzínska do Azerbajdžanu odišiel sám, a poukázal na to, že k jeho “zmiznutiu” došlo v čase, keď sa jeho manželka s dcérou zdržiavala v Gruzínsku, a bez toho, aby mal pri sebe medzinárodný pas alebo iné osobné veci.

148. Pokiaľ ide o vyšetrovanie, žalobca uviedol, že trestné konanie vo veci jeho údajného únosu vytvorilo len ilúziu vyšetrovania. Tvrdil, že: zaistené záznamy z priemyselných kamier boli neúplné a že nebol vykonaný žiadny seriózny pokus o zaistenie potenciálne relevantných záznamov z priemyselných kamier; prinajmenšom časť záznamov bola zmanipulovaná; a nebolo vykonaných niekoľko dôležitých vyšetrovacích úkonov. Kritizoval tiež skutočnosť, že sa počas vyšetrovania nepodarilo identifikovať vodiča mikrobusu, ktorý odviezol sťažovateľa z ulice Baratašvili na ulicu Čonkadze, a skutočnosť, že počiatočnú fázu vyšetrovania viedla polícia – napriek jeho tvrdeniam o účasti polície na jeho únose. Žalobca tiež vyjadril poľutovanie nad nepresnou právnou kvalifikáciou údajného trestného činu, v súvislosti s ktorým sa viedlo vyšetrovanie počas niekoľkých prvých rokov, a nad obmedzeným prístupom k spisovému materiálu, ktorý bol poskytnutý jeho právnemu zástupcovi. V tejto súvislosti odsúdil skutočnosť, že mu v prebiehajúcom konaní nebolo bezodkladne priznané procesné postavenie poškodeného.

149. Vláda zasa tvrdila, že neexistujú dôkazy o tom, že by bol sťažovateľ unesený a násilne premiestnený z Gruzínska do Azerbajdžanu. Ďalej uviedla, že vyšetrovanie sťažovateľových tvrdení bolo vo všetkých ohľadoch v súlade s procesnými požiadavkami podľa Dohovoru. Začalo sa okamžite po podaní sťažnosti sťažovateľovej manželky, t. j. deň po údajnom zmiznutí sťažovateľa. Trvali na tom, že konanie bolo vedené nestranne, dôkladne a účinne a že boli prijaté všetky možné opatrenia na objasnenie okolností údajného únosu sťažovateľa. Bolo vypočutých viac ako 375 potenciálnych svedkov a bol zaistený a preskúmaný rozsiahly kamerový záznam vrátane záznamu z hraničného priechodu Tsodna. Skutočnosť, že žiadna z uvedených vyšetrovacích činností nepriniesla jasné výsledky, podľa názoru vlády nespôsobila, že vyšetrovanie bolo neúčinné. Manželke sťažovateľa a ich právnikovi bol v počiatočnej fáze konania pravidelne umožnený prístup k vyšetrovaciemu spisu. Vláda osobitne zdôraznila skutočnosť, že v priebehu konania bola L. M. osemkrát vypočutá, že sa dôkladne zaoberala verziou, ktorú predložila ona a právny zástupca sťažovateľa, a že dostali odôvodnené odpovede.

150. Pokiaľ ide o tvrdenia o manipulácii s videozáznamom, vláda vysvetlila, že pôvodná žiadosť o poskytnutie záznamu z priemyselných kamier na hraničnom priechode Tsodna bola zamietnutá, pretože záznamy nebolo možné z technických dôvodov získať. Pokiaľ ide o nefunkčnosť priemyselných kamier, ktoré má k dispozícii ministerstvo vnútra, vláda sa domnieva, že vysvetlenia, ktoré v tejto súvislosti poskytli dvaja zodpovední policajti, neboli neobvyklé. V každom prípade podľa vlády boli kamerové záznamy získané z najstrategickejších oblastí pre vyšetrovanie, ako je napríklad okolie, odkiaľ bol sťažovateľ údajne unesený, a hraničný priechod, cez ktorý bol údajne prevezený do Azerbajdžanu. Analýza zaistených záznamov neodhalila žiadne informácie, ktoré by boli pre vyšetrovanie zaujímavé.

(b) Vedľajší účastníci – tretie strany

151. Tretie strany vyjadrili svoje obavy z pokračujúceho prenasledovania azerbajdžanských novinárov a obhajcov ľudských práv v Gruzínsku z dôvodu ich disidentskej činnosti; ďalej s odkazom na niekoľko ďalších prípadov tvrdili, že únos sťažovateľa z Tbilisi zapadá do širšieho rámca prenasledovania azerbajdžanských disidentov v krajine, ktoré tolerujú gruzínske orgány. Zopakovali – okrem iného s odkazom na judikatúru Súdneho dvora a Výboru OSN pre ľudské práva – že členské štáty majú povinnosť zabezpečiť každému, kto je pod ich účinnou kontrolou, jeho práva a slobody a že táto povinnosť sa vzťahuje nielen na ochranu pred zneužívaním zo strany ich vlastných zástupcov, ale aj pred zneužívaním páchaným tretími osobami.

152. Súd najprv preskúma sťažnosť sťažovateľa podľa procesnej časti článkov 3 a 5 Dohovoru týkajúcu sa nedostatočne účinného a primeraného vyšetrovania jeho tvrdení o únose, zlom zaobchádzaní a násilnom premiestnení do Azerbajdžanu (pozri okrem mnohých iných aj rozsudok El-Masri proti Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko [GC], č. 39630/09, § 181, ECHR 2012; Al Nashiri proti Poľsku , č. 28761/11, § 462, 24. júla 2014; a Husayn (Abu Zubaydah) proti Poľsku , č. 7511/13, § 459, 24. júla 2014). Následne bude pokračovať v skúmaní podľa hmotnoprávnej časti článkov 3 a 5 dohovoru tým, že zistí, či bol sťažovateľ unesený z Tbilisi a následne násilne premiestnený do Azerbajdžanu, a ak to tak skutočne bolo , či sa gruzínske orgány nejakým spôsobom podieľali na únose a premiestnení sťažovateľa.

(i) či bolo vyšetrovanie tvrdení žiadateľa primerané a účinné

(α) Všeobecné zásady

153. Súd poznamenáva, že právo na slobodu a osobnú bezpečnosť zakotvené v článku 5 Dohovoru je – spolu s právami zakotvenými v článkoch 2, 3 a 4 – na prvom mieste medzi základnými právami, ktoré chránia fyzickú bezpečnosť jednotlivca; jeho význam je preto prvoradý. Jeho kľúčovým účelom je zabrániť svojvoľnému alebo neodôvodnenému zbaveniu slobody (pozri napríklad Assanidze proti Gruzínsku [GC], č. 71503/01, § 171, ECHR 2004-II; Ilaşcu a iní proti Moldavsku a Rusku [GC], č. 48787/99, § 461, ECHR 2004-VII; a Buzadji proti Moldavskej republike [GC], č. 23755/07, § 84, 5. júla 2016). Okrem toho v prípadoch údajného únosu spojeného so zlým zaobchádzaním Súd usúdil, že povaha a rozsah procesnej povinnosti štátu vyšetriť údajný únos sú rovnaké s ohľadom na článok 3 aj článok 5 Dohovoru (pozri El-Masri, už citovaný, § 242; Razvozzhayev v. Rusko a Ukrajina a Udaltsov proti Rusku , č. 75734/12 a 2 ďalšie, § 173; a mutatis mutandis Medova proti Rusku , č. 25385/04, § 123, 15. január 2009).

154. Všeobecné zásady týkajúce sa procesných povinností zmluvných štátov podľa článku 3 dohovoru boli zhrnuté v rozsudku Bouyid proti Belgicku [GC], č. 23380/09, §§ 114-123, ECHR 2015). V tejto súvislosti Súd opakuje, že vyšetrovanie musí byť účinné v tom zmysle, že je schopné viesť k identifikácii a prípadne potrestaniu zodpovedných osôb. Zároveň procesná povinnosť podľa článku 3 dohovoru nie je povinnosťou výsledku, ale prostriedkov. Nesmie sa tiež vykladať tak, že ukladá orgánom nemožné alebo neprimerané bremeno (pozri J. a ostatní proti Rakúsku, č. 58216/12, § 107, 17. január 2017). Okrem toho, hoci požiadavka rýchlosti a primeraného urýchlenia je v tomto kontexte implicitná, treba akceptovať, že v konkrétnej situácii môžu existovať prekážky alebo ťažkosti, ktoré bránia pokroku vo vyšetrovaní.

155. Požiadavka účinnosti vyšetrovania trestného činu môže za určitých okolností zahŕňať povinnosť vyšetrovacích orgánov spolupracovať s orgánmi iného štátu, čo znamená povinnosť požiadať o pomoc alebo poskytnúť pomoc. Povaha a rozsah týchto povinností bude nevyhnutne závisieť od okolností každého konkrétneho prípadu – napríklad od toho, či sa hlavné dôkazy nachádzajú na území zmluvného štátu alebo či tam podozrivé osoby utiekli (z hľadiska článku 2 dohovoru pozri Güzelyurtlu a iní proti Cypru a Turecku [GC], č. 36925/07, §§ 222 – 236, 29. januára 2019). To znamená, že dotknuté štáty musia prijať všetky primerané opatrenia na vzájomnú spoluprácu a v dobrej viere vyčerpať možnosti, ktoré majú k dispozícii podľa platných medzinárodných nástrojov o vzájomnej právnej pomoci a spolupráci v trestných veciach. Hoci Súd nie je oprávnený dohliadať na dodržiavanie iných medzinárodných zmlúv alebo záväzkov ako dohovoru, v tejto súvislosti zvyčajne overuje, či žalovaný štát využil možnosti, ktoré mu tieto nástroje poskytujú (tamže, § 235, a tam citované odkazy; pozri tiež Nasr a Ghali proti Taliansku, č. 44883/09, § 270 a 272, 23. februára 2016, vo vzťahu k povinnosti spolupracovať podľa procesnej časti článku 3, a X a ďalší proti Bulharsku [GC], č. 22457/16, § 191, 2. februára 2021).

156. Napokon, kritériá, ktoré musí vyšetrovanie spĺňať na účely procesných povinností podľa dohovoru, sú vzájomne prepojené a každé z nich, posudzované samostatne, nepredstavuje cieľ sám osebe, ako je to v prípade požiadaviek na spravodlivý proces podľa článku 6. Sú to kritériá, ktoré spoločne umožňujú posúdiť stupeň účinnosti vyšetrovania. Práve vo vzťahu k tomuto účelu účinného vyšetrovania sa musia posudzovať všetky otázky (pozri Mustafa Tunç a Fecire Tunç proti Turecku [GC], č. 24014/05, § 225, 14. apríla 2015; Nicolae Virgiliu Tănase proti Rumunsku [GC], č. 41720/13, § 171, 25. júna 2019; a Tsaava and Others, citované vyššie, § 211;).

(β) Uplatnenie uvedených zásad na okolnosti tohto prípadu

157. Súd začína konštatovaním, že sťažovateľ svojimi konzistentnými a podrobnými výpoveďami predložil prima facie prípad svojho únosu, pravdepodobne spojeného so zlým zaobchádzaním, ktorý si zaslúžil rýchlu reakciu gruzínskych orgánov vo forme primeraného vyšetrovania (pozri Razvozzhayev, citované vyššie, § 173 a 175-76).

158. Súd ďalej poznamenáva, že sťažovateľ bol údajne unesený 29. mája 2017. Trestné vyšetrovanie jeho údajného únosu a prevozu do Azerbajdžanu sa začalo 30. mája 2017 a odvtedy prebieha. V tomto prípade ide teda o urýchlene začaté vyšetrovanie, ktoré trvá už niečo vyše sedem rokov. Počas tohto obdobia vyšetrovatelia vypočuli stovky potenciálnych svedkov, ktorí sa mohli nachádzať v oblasti, kde bol sťažovateľ naposledy videný, a tiež v okolí, z ktorého bol údajne unesený. Vypočuli aj potenciálnych svedkov v blízkosti príslušného úseku hranice vrátane všetkých príslušníkov pohraničnej stráže a colníkov, ktorí mohli mať do činenia so žiadateľom. Gruzínske orgány tiež podali niekoľko žiadostí o právnu spoluprácu s azerbajdžanskými orgánmi, preskúmali verziu sťažovateľa o udalostiach súvisiacich s jeho prevozom cez hraničný priechod Tsodna, lokalizovali všetky osoby, ktoré v ten deň prekročili hranicu, a vykonali ďalšie vyšetrovacie úkony, ako napríklad zaistenie a preskúmanie početných kamerových záznamov (pozri odseky -1972 vyššie). Zo spisu vyplýva, že sťažovateľ zo svojej strany – v nádeji na urýchlenie vyšetrovania a uspokojivý výsledok – udržiaval pravidelný kontakt s orgánmi prokuratúry, podával rôzne procesné žiadosti zamerané na získanie nových dôkazov a žiadal informácie o priebehu vyšetrovania.

159. Pokiaľ ide o podstatu vyšetrovania, Súd poznamenáva, že gruzínske vyšetrovacie orgány boli konfrontované s dvoma alternatívnymi verziami toho, ako sťažovateľ zmizol z Gruzínska a objavil sa v Azerbajdžane: po prvé, s oficiálnou verziou azerbajdžanských orgánov, podľa ktorej nezákonne prekročil “zelenú hranicu” medzi Gruzínskom a Azerbajdžanom, a po druhé, s verziou sťažovateľa, podľa ktorej bol unesený a násilne prevezený autom do Azerbajdžanu cez hraničný priechod Tsodna. Vzhľadom na to, že neexistuje žiadne iné vysvetlenie toho, prečo sa sťažovateľ objavil v Azerbajdžane po tom, ako ho niekoľko hodín predtým videli v Tbilisi, Súd sa domnieva, že gruzínske orgány mali dôkladne a starostlivo preskúmať obe verzie udalostí, aby mohli dospieť k záverom o ich hodnovernosti (pozri vyššie uvedený odsek13 ).

160. V tejto súvislosti Súdny dvor začína konštatovaním, že nebolo vynaložené žiadne úsilie, aby sa na mieste z gruzínskej strany príslušného úseku hranice overilo, či k nezákonnému prekročeniu “zelenej hranice” medzi Gruzínskom a Azerbajdžanom skutočne došlo. Nebolo teda vykonané žiadne opatrenie na overenie existencie akýchkoľvek stôp alebo stôp osoby alebo vozidla v príslušnej oblasti alebo akýchkoľvek iných fyzických dôkazov o prekročení hranice. Nebolo zorganizované žiadne vyšetrovanie na mieste s cieľom zistiť, či bolo skutočne fyzicky možné, aby osoba a/alebo vozidlo prekročili “zelenú hranicu” v tejto konkrétnej oblasti. Takéto opatrenia boli potrebné nielen na overenie hodnovernosti azerbajdžanskej verzie udalostí, ale aj na overenie, či sa žalobca tým, že opustil Gruzínsko pešo alebo vozidlom, nedopustil trestného činu, akým je nezákonné prekročenie hranice podľa gruzínskeho práva. Súd sa domnieva, že neskorší oneskorený pokus prokuratúry preskúmať túto líniu vyšetrovania vypočutím príslušníkov pohraničnej stráže (všetkých sedemdesiattri z nich jednomyseľne uviedlo, že v daný deň nedošlo k žiadnemu incidentu v úsekoch “zelenej hranice”, ktoré hliadkovali (pozri odseky -3536 vyššie)), nemohol kompenzovať zlyhanie polície pri získavaní takýchto dôležitých objektívnych dôkazov.

161. Pokiaľ ide o verziu udalostí, ktorú uviedol žalobca, Súdny dvor sa domnieva, že jedným z hlavných nedostatkov vyšetrovania v tomto ohľade sa javí zhromažďovanie a skúmanie dôležitých videozáznamov. Na začiatok treba uviesť, že 5. júna 2017 bolo vznesené tvrdenie o presune sťažovateľa do Azerbajdžanu cez hraničný priechod Tsodna v oblasti Lagodekhi (pozri vyššie uvedený odsek45 ). Prvotná žiadosť o poskytnutie záznamu z priemyselných kamier z uvedeného hraničného priechodu však bola podaná až 14. júna 2017 – teda s deväťdňovým oneskorením. Okrem toho bola žiadosť najprv zamietnutá, pretože, ako sa uvádza v príslušnom liste, záznam nebolo možné získať z dôvodu nefunkčnosti záznamového systému kamerového systému (pozri vyššie uvedený odsek42 ). Nakoniec, po opakovanej žiadosti, bol 2. júla 2017 záznam poskytnutý, ale Štátnou bezpečnostnou službou (údajne zapojenou do únosu sťažovateľa), a nie Spoločným operačným centrom ministerstva vnútra, ktorému bola adresovaná pôvodná žiadosť (tamže). Vysvetlenie vlády týkajúce sa uvedených nezrovnalostí sa nezdá byť presvedčivé (pozri odseky42 a150 vyššie). Sťažovateľ medzitým tvrdil, že s nahrávkami bolo manipulované, avšak bez toho, aby predložil akékoľvek dôkazy. Dňa 2. apríla 2018 bola nariadená forenzná expertíza záznamov s cieľom zistiť, či s nimi nebolo manipulované; po viac ako šiestich rokoch však vyšetrovací spis neobsahuje žiadne výsledky tejto expertízy (pozri vyššie uvedený odsek68 ).

162. Súd ďalej poznamenáva, že v správach o preskúmaní záznamov z hraničného priechodu Tsodna sa bez uvedenia akýchkoľvek podrobností uvádza len to, že osoby, ktoré záznamy preskúmali, “na nich nevideli nič, čo by bolo zaujímavé v súvislosti s prípadom”. (pozri odsek57 vyššie). Presná metóda použitá na preskúmanie záznamov je nejasná (pozri v tejto súvislosti Merabishvili proti Gruzínsku [GC], č. 72508/13, § 345, 28. november 2017). Forenzné preskúmanie uvedeného záznamu bolo nariadené 2. apríla 2018 na účely identifikácie evidenčných čísel všetkých vozidiel, ktoré sú na zázname vidieť (pozri vyššie uvedený odsek68 ); vyšetrovací spis však opäť neobsahuje žiadne výsledky tohto preskúmania. Súd konštatuje presne rovnaký problém v prípade záberov zaistených na predpokladanom mieste únosu sťažovateľa (pozri vyššie uvedený bod58 ). Dňa 20. septembra 2017 bola nariadená forenzná analýza tohto záznamu na účely identifikácie evidenčných čísel vozidiel, ktoré sú na zázname vidieť; vyšetrovací spis však neobsahuje ani výsledky tohto skúmania (tamže).

163. V tej istej súvislosti je potrebné uviesť, že jediný záznam získaný z GSES, na ktorom advokát žalobcu tvrdil, že videl osobu v čiernom obleku, ktorá sledovala žalobcu nastupujúceho do mikrobusu, sa stal v počiatočnom štádiu vyšetrovania neprístupným (pozri body38 a59 vyššie) a nebola vyvinutá žiadna reálna snaha o obnovenie prístupu k tomuto záznamu s cieľom identifikovať napadnutú osobu (pozri bod60 vyššie). Podobne zostáva neoverené vysvetlenie vlády, prečo v deň údajného únosu sťažovateľa nefungovalo toľko dopravných kamier (pozri odsek41 vyššie). Pripomínajúc, že zábery z kamerového systému môžu predstavovať dôkaz, ktorý je rozhodujúci pre zistenie okolností relevantných udalostí (pozri M.H. a ďalší proti Chorvátsku, č. 15670/18 a 43115/18, § 271, 18. november 2021, s ďalšími odkazmi), a berúc na vedomie tvrdenie sťažovateľa, že potenciálne dôležité videodôkazy boli v počiatočnej fáze vyšetrovania zmanipulované, posilnené výpoveďou I.G., bývalého zástupcu riaditeľa štátnej bezpečnostnej služby (pozri vyššie uvedený odsek128 ), Súd sa vzhľadom na uvedené okolnosti kumulatívne domnieva, že spôsob, akým bol v tomto prípade zhromaždený a analyzovaný videozáznam, je prinajmenšom neuspokojivý a spochybňuje spoľahlivosť získaných dôkazov.

164. Hoci vyššie uvedené nedostatky môžu postačovať na konštatovanie, že vyšetrovacie orgány nepodnikli všetky primerané kroky na dôkladné zabezpečenie dôkazov týkajúcich sa tvrdení sťažovateľa, Súd považuje za vhodné zaoberať sa aj niekoľkými ďalšími údajnými nedostatkami vyšetrovania.

165. Na úvod I. G. (bývalý zástupca riaditeľa Štátnej bezpečnostnej služby Gruzínska) tvrdil, že do organizácie únosu sťažovateľa sa na žiadosť bývalého gruzínskeho premiéra B. I. zapojilo niekoľko príslušníkov Štátnej bezpečnostnej služby (pozri vyššie uvedený odsek128 ). Hoci okolnosti, za ktorých I.G. poskytol vyššie uvedenú výpoveď, neboli jednoznačné (pozri tamtiež), Súd sa domnieva, že táto línia vyšetrovania si zaslúžila ďalšie preskúmanie. Vláda Súdnemu dvoru uviedla, že výpoveď I.G. nepotvrdili osoby, ktoré označil vo svojich výpovediach (pozri vyššie uvedený odsek130 ). Neposkytla Súdu kópie príslušných spisových materiálov – vrátane kópie výpovede I.G. (tamtiež); zdá sa tiež, že sťažovateľovi bol znemožnený prístup k dôkazom (pozri odsek128 vyššie). Za týchto okolností – berúc do úvahy najmä mimoriadnu politickú citlivosť sťažovateľovho prípadu (ktorý sa vyvinul okolo možnej úlohy bývalých a/alebo pôsobiacich najvyšších štátnych úradníkov pri “zmiznutí” sťažovateľa z Gruzínska) a vzhľadom na neochotu vlády podeliť sa o výsledky tejto špecifickej línie vyšetrovania – Súd nemôže dospieť k záveru, že bolo vykonané svedomitým a uspokojivým spôsobom.

166. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku sťažovateľa týkajúcu sa nedostatočného úsilia gruzínskych orgánov o získanie právnej pomoci od ich azerbajdžanských partnerov, Súd opakuje, že procesná povinnosť spolupráce bude porušená len vo vzťahu k štátu, ktorý je povinný požiadať o spoluprácu, ak nevyužil riadne mechanizmy spolupráce podľa príslušných medzinárodných zmlúv (pozri Güzelyurtlu a iní, citované vyššie, § 236). Gruzínske orgány v tomto prípade využili dostupné mechanizmy spolupráce vo veľkej miere, aj keď neúspešne (pozri body 54, 63, 67 a 125 vyššie). Keďže v tomto ohľade nebola podaná žiadna sťažnosť proti Azerbajdžanu, Súdnemu dvoru neprináleží posudzovať, či azerbajdžanské orgány splnili povinnosť spolupracovať so svojimi gruzínskymi partnermi (oproti tomu Güzelyurtlu a ostatní, citované vyššie, § 241). Zo spisu je však zrejmé, že neúčinnosť mechanizmu spolupráce v tomto prípade bola spôsobená predovšetkým tým, že azerbajdžanské orgány nevyhoveli žiadostiam gruzínskych orgánov o právnu pomoc. Hoci sa zdá, že na niekoľkokrát gruzínske orgány nepredložili azerbajdžanským orgánom následné žiadosti o právnu pomoc prostredníctvom súdnych listov, Súd nevidí dôvod na záver, že v prípade nereagovania azerbajdžanských orgánov by gruzínske orgány mali byť zodpovedné za to, že od svojich azerbajdžanských partnerov nezískali dôkazy, ktoré by boli rozhodujúce pre zistenie skutkového stavu veci.

167. Napokon Súd pri predchádzajúcich príležitostiach zdôraznil, že hoci v konkrétnej situácii môžu existovať prekážky alebo ťažkosti, ktoré bránia pokroku vo vyšetrovaní, rýchlu reakciu orgánov pri vyšetrovaní závažných obvinení z porušovania ľudských práv – vrátane obvinení, aké boli vznesené v tomto prípade – možno vo všeobecnosti považovať za nevyhnutnú na udržanie dôvery verejnosti v dodržiavanie zásad právneho štátu a na zabránenie akémukoľvek dojmu spolčenia sa s nezákonnými činmi alebo ich tolerovania (pozri okrem mnohých iných prípadov Gongadze proti Ukrajine, č. 34056/02, § 177, ECHR 2005-XI; pozri tiež Mikeladze a iní proti Gruzínsku , č. 54217/16, § 68, 16. novembra 2021, s ďalšími odkazmi ). Bez toho, aby sa Súd zaoberal podstatou každého vyšetrovacieho opatrenia, ktoré vykonali gruzínske vyšetrovacie orgány – a bez toho, aby prehliadol úlohu, ktorú mali zohrať ich azerbajdžanské náprotivky v procese vyšetrovania sťažovateľových tvrdení – Súd konštatuje nasledovné: po viac ako siedmich rokoch vyšetrovania príslušné gruzínske orgány neposkytli hodnoverné vysvetlenie okolností, za ktorých sa sťažovateľ dostal 29. mája 2017 z Tbilisi do Azerbajdžanu. Zdá sa, že medzi júlom 2018 a júlom 2020 nastalo obdobie nečinnosti vo vyšetrovaní a vláda v tejto súvislosti neposkytla žiadne vysvetlenie. Súd sa domnieva, že tvrdenia sťažovateľa o jeho únose, zlom zaobchádzaní a násilnom premiestnení do Azerbajdžanu a o tom, že súviseli s jeho činnosťou ako novinára, boli hodnoverné; preto sa od gruzínskych orgánov očakávalo, že budú pri vyšetrovaní týchto tvrdení konať s osobitnou starostlivosťou a urýchlene (pozri mutatis mutandis Huseynova proti Azerbajdžanu, č. 10653/10, § 115, 13. apríl 2017; Uzeyir Jafarov proti Azerbajdžanu, č. 54204/08, § 52, 29. januára 2015; Mazepa and Others v. Russia, č. 15086/07, § 73, 17. júla 2018; a Khadija Ismayilova v. Azerbaijan (č. 3), č. 35283/14, §§ 119-20, 7. mája 2020).

168. Na záver, so zreteľom na vyššie uvedené nedostatky konania, a najmä na narušenú integritu vyšetrovania, okrem iného vzhľadom na zlé zaobchádzanie s dôkazmi z priemyselných kamier a nedostatok skutočnej snahy overiť hodnovernosť verzie azerbajdžanskej vlády o udalostiach, sa Súd domnieva, že gruzínske orgány nesplnili požiadavky na účinné a dôkladné vyšetrenie okolností údajného únosu sťažovateľa z Gruzínska, zlého zaobchádzania a násilného prevozu do Azerbajdžanu.

169. Súd preto konštatuje porušenie článkov 3 a 5 Dohovoru, pokiaľ ide o pozitívne záväzky gruzínskej vlády viesť účinné vyšetrovanie.

(ii) Či bol žalobca unesený a prevezený do Azerbajdžanu za účasti alebo s tichým súhlasom gruzínskych orgánov

(α) Všeobecné zásady týkajúce sa zisťovania skutočností

170. Pre zhrnutie príslušných všeobecných zásad týkajúcich sa zisťovania skutkového stavu v prípadoch, keď sú skutočnosti sporné medzi stranami, pozri vyššie citovaný rozsudok El-Masri, §§ 151-53, ECHR 2012).

171. Súdny dvor pripomína, že si uvedomuje subsidiárnu povahu svojej úlohy a uznáva, že musí byť opatrný pri preberaní úlohy prvostupňového súdu pre skutkové okolnosti, ak to nie je nevyhnutné vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu (pozri vec Imakayeva v. Rusko, č. 7615/02, § 113, ECHR 2006-XIII (výňatky); Aslakhanova a iní proti Rusku, č. 2944/06, 8300/07 , 50184/07, 332/08 a 42509/10, § 96, 18. december 2012; pozri tiež El-Masri, § 154, a Al Nashiri, § 393, obe citované vyššie). Napriek tomu v prípadoch, v ktorých existujú protichodné výpovede o udalostiach, preskúmanie súdu nevyhnutne zahŕňa úlohu zistiť skutočnosti, na ktorých sa strany nezhodnú. V takýchto situáciách je Súd pri zisťovaní skutkového stavu nevyhnutne konfrontovaný s rovnakými ťažkosťami, s akými sa stretáva každý prvostupňový súd (pozri Al Nashiri proti Rumunsku, č. 33234/12, § 490, 31. mája 2018, s ďalšími odkazmi).

172. Pri hodnotení dôkazov Súdny dvor prijíma dôkazný štandard “bez dôvodných pochybností”. Jeho cieľom však nikdy nebolo prevziať prístup vnútroštátnych právnych systémov, ktoré tento štandard používajú. Jeho úlohou nie je rozhodovať o trestnej vine alebo občianskoprávnej zodpovednosti, ale o zodpovednosti zmluvných štátov podľa dohovoru. Špecifickosť jeho úlohy podľa článku 19 dohovoru – zabezpečiť dodržiavanie záväzku zmluvných štátov zabezpečiť základné práva zakotvené v dohovore – podmieňuje jeho prístup k otázkam dôkazov a dokazovania. V konaní pred Súdom neexistujú žiadne procesné prekážky prípustnosti dôkazov ani vopred stanovené vzorce ich hodnotenia. Súd prijíma závery, ktoré sú podľa jeho názoru podložené voľným hodnotením všetkých dôkazov vrátane takých záverov, ktoré môžu vyplývať zo skutočností a tvrdení strán. Podľa jeho ustálenej judikatúry môže dôkaz vyplynúť z koexistencie dostatočne silných, jasných a zhodných záverov alebo podobných nevyvrátiteľných skutkových domnienok. Okrem toho úroveň presvedčivosti potrebná na dosiahnutie určitého záveru a v tejto súvislosti rozloženie dôkazného bremena sú neoddeliteľne spojené so špecifickosťou skutočností, povahou vzneseného tvrdenia a dotknutým právom vyplývajúcim z dohovoru. Súd tiež dbá na vážnosť, ktorú prikladá rozhodnutiu, že zmluvný štát porušil základné práva (pozri tamtiež § 491 s ďalšími odkazmi).

173. Súd tiež uznal, že konanie podľa dohovoru nie je vo všetkých prípadoch vhodné na dôsledné uplatňovanie zásady affirmanti incumbit probatio (ten, kto niečo tvrdí, musí toto tvrdenie dokázať). Za určitých okolností, keď sporné udalosti ležia úplne alebo z veľkej časti vo výlučnej vedomosti orgánov, možno považovať dôkazné bremeno za spočívajúce na orgánoch, ktoré musia poskytnúť uspokojivé a presvedčivé vysvetlenie (pozri okrem iného Salman proti Turecku [GC], č. 21986/93, § 100, ECHR 2000-VII). Ak strana nepredloží dôkazy alebo neposkytne informácie požadované Súdom alebo nezverejní relevantné informácie z vlastnej iniciatívy, alebo sa inak účinne nezúčastní na konaní, Súd môže vyvodiť závery, ktoré považuje za vhodné (pozri Abu Zubaydah proti Litve, č. 46454/11, § 482, 31. máj 2018).

(β) Uplatnenie uvedených zásad na okolnosti tohto prípadu

174. Súd na úvod poznamenáva, že výpoveď sťažovateľa o jeho údajnom únose, zlom zaobchádzaní a prevoze do Azerbajdžanu bola podrobná a konkrétna a zostala konzistentná počas celého vyšetrovania, ako aj v konaní pred Súdom. Napriek určitým nezrovnalostiam od začiatku tvrdil, že ho uniesli štyria muži, z ktorých traja mali na sebe uniformy gruzínskej kriminálnej polície a hovorili gruzínsky; že bol unesený na ulici Niaghvari, v bezprostrednej blízkosti jeho bytu v Tbilisi; a že bol unesený smerom na Sagarejo a potom na Lagodekhi a že dvakrát zmenil vozidlo pred prekročením štátnej hranice medzi Gruzínskom a Azerbajdžanom (pozri odseky – ,782356 ,a124 vyššie). Súd považuje za vierohodné stanovisko žiadateľa, podľa ktorého by do Azerbajdžanu dobrovoľne necestoval. Toto stanovisko je okrem iného podporené skutočnosťou, že žalobca a jeho manželka podali žiadosť o azyl v Gruzínsku, o ktorej sa v rozhodnom čase ešte nerozhodlo (pozri vyššie uvedený odsek6 ).

175. Súd ďalej poznamenáva, že medzi stranami nie je sporné, že žalobca bol naposledy videný 29. mája 2017 približne o 19.25 h, keď nastúpil do minibusu č. 4 na ulici Baratašvili. Po tomto okamihu sa stopa žalobcu stratila až do jeho opätovného objavenia sa v Azerbajdžane. S výnimkou nepriamych prvkov uvedených v nasledujúcom odseku nebol do dnešného dňa zistený ani jeden presvedčivý dôkaz, ktorý by potvrdzoval skutočnosť únosu žiadateľa a jeho následného násilného prevozu do Azerbajdžanu za účasti gruzínskych štátnych agentov.

176. Jedným z nepriamych prvkov, ktorý má tendenciu potvrdzovať jeho tvrdenie, je vyhlásenie poslanca azerbajdžanského parlamentu, ktorý uviedol, že zatknutie sťažovateľa bolo výsledkom spoločného úsilia gruzínskych a azerbajdžanských spravodajských služieb, pričom toto vyhlásenie bolo 13. júna 2017 generálnou prokuratúrou vyhlásené za nepravdivé (pozri body15 a16 vyššie). Ďalším dôkazom na podporu výpovede sťažovateľa je vyhlásenie I. G., bývalého zástupcu vedúceho Štátnej bezpečnostnej služby Gruzínska (pozri odsek128 vyššie). Hoci je tento dôkaz mimoriadne zaujímavý, Súdny dvor sa naň nemôže spoľahnúť. Dôveryhodnosť I. G. oslabuje skutočnosť, že k jeho odhaleniu došlo až po jeho zatknutí gruzínskymi orgánmi na základe viacerých obvinení týkajúcich sa zneužitia funkcie (ibid.). Ďalej berie na vedomie argument vlády, že presnosť výpovede I. G. nemohla byť potvrdená výpoveďami osôb, ktoré označil ako osoby zapojené do únosu sťažovateľa, ani žiadnym iným objektívnym prvkom.

177. Súd ďalej poznamenáva, že tento prípad sa líši od skupiny prípadov posudzovaných Súdom, v ktorých Súd konštatoval, že “unesení” sťažovatelia, ktorí boli násilne premiestnení do tretích krajín lietadlom, nemohli prejsť pasovou a colnou kontrolou na letisku a nastúpiť do lietadla bez vedomia a pasívnej alebo aktívnej účasti príslušných orgánov (pozri okrem mnohých iných Iskandarov proti Rusko, č. 17185/05, §§ 113 – 15, 23. september 2010; Abdulkhakov proti Rusku, č. 14743/11, § 125 október 2012; Savriddin Dzhurayev proti Rusku , č. 71386/10, §§ 201 – 02, ECHR 2013 (výňatky); Kasymakhunov proti Rusku, č. 29604/12, §§ 109 – 110, 14. november 2013; Belozorov proti Rusku a Ukrajine, č. 43611/02, § 107, 15. októbra 2015, a Khamidkariyev proti Rusku, č. 42332/14, § 123, 26. januára 2017). V predmetnom prípade azerbajdžanská vláda tvrdí, že sťažovateľ nezákonne prekročil štátnu hranicu cez tzv. zelenú hranicu (pozri vyššie uvedený odsek10 ).

178. Súd tiež poznamenáva, že v spise nie je žiadny dôkaz, ktorý by naznačoval, že v období pred údajným únosom sťažovateľa gruzínske orgány prejavili akýkoľvek náznak záujmu o osobnosť sťažovateľa alebo jeho profesionálne aktivity (porovnaj Gongadze, už citovaný, § 167 a 170 ; porovnaj tiež Huseynova, už citovaný, § 100-101, a Tagiyeva proti Azerbajdžanu, č. 72611/14, § 65, 7. júla 2022). V žiadnom okamihu nebol sťažovateľ videný v rukách gruzínskych orgánov alebo inak pod ich právomocou (porovnaj Belozorov, už citovaný, §§ 104 – 110; pozri tiež Rantsev proti Cypru a Rusku, č. 25965/04, § 320, ECHR 2010 (výňatky); pozri tiež mutatis mutandis Gaysanova proti Rusku, č. 62235/09, §§ 113 – 14, 12. mája 2016).

179. Súd sa tiež domnieva, že skutočnosť, že niekoľko dní pred údajným únosom sťažovateľ verejne zverejnil na svojom účte na sociálnych sieťach tvrdenie, že bol sledovaný (pozri odsek18 vyššie), nemôže slúžiť ako dostatočný dôkaz na podporu jeho verzie udalostí.

180. Za týchto okolností Súd po preskúmaní dostupného spisového materiálu považuje za nemožné s dostatočnou istotou určiť skutočné udalosti, ktoré viedli k zmiznutiu sťažovateľa z Tbilisi a jeho opätovnému objaveniu sa v Azerbajdžane. Táto ťažkosť vyplýva najmä z toho, že príslušné gruzínske orgány nevykonali účinné a dôsledné vyšetrovanie (pozri vyššie uvedené odseky -157169 ). Vzhľadom na uvedené skutočnosti Súd nemôže dospieť k záveru “bez dôvodných pochybností”, že sťažovateľ bol unesený, zle s ním bolo zaobchádzané a bol násilne premiestnený do Azerbajdžanu za účasti (aktívnej alebo pasívnej) alebo s tichým súhlasom gruzínskych orgánov.

181. Preto nezistil žiadne podstatné porušenie článkov 3 a 5 Dohovoru zo strany gruzínskych orgánov.

B. Ďalšie údajné porušenia dohovoru zo strany Gruzínska

182. Sťažovateľ tiež namietal porušenie článkov 8, 10 a 13 Dohovoru, článku 2 Protokolu č. 4 a článku 1 Protokolu č. 7 zo strany Gruzínska z dôvodu jeho údajného únosu a násilného prevozu do Azerbajdžanu. Taktiež namietal porušenie článku 10 Dohovoru a článku 18 v spojení s jeho sťažnosťou podľa článku 5. So zreteľom na svoje zistenia podľa článkov 3 a 5 Dohovoru (pozri vyššie uvedené odseky -157169 a -174181 ) a na vyjadrenia strán Súd nepovažuje za potrebné osobitne skúmať prijateľnosť a podstatu týchto sťažností (porovnaj Centrum pre právne zdroje v mene Valentina Câmpeanu proti Rumunsku [GC], č. 47848/08, § 156, ECHR 2014).

II. SŤAŽNOSTI PROTI AZERBAJDŽANU

A. Údajné porušenie článku 5 ods. 1 dohovoru

183. Žalobca namietal, že jeho zatknutie a zadržanie neboli založené na dôvodnom podozrení, že spáchal trestný čin, a že jeho pozbavenie slobody v období od 29. do 31. mája 2017 bolo nezákonné. Príslušná časť článku 5 ods. 1 Dohovoru znie: “V prípade, že sa sťažovateľ dopustil trestného činu, ktorý mu bol uložený, je potrebné, aby sa naňho vzťahovala sankcia:

“1. Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikto nesmie byť pozbavený slobody okrem nasledujúcich prípadov a v súlade s postupom ustanoveným zákonom:

…

1. Prípustnosť

184. Súd poznamenáva, že tieto sťažnosti nie sú zjavne nepodložené ani neprijateľné z iných dôvodov uvedených v článku 35 Dohovoru. Preto musia byť vyhlásené za prijateľné.

2. Zásluhy

(a) Dôvodné podozrenie

185. Žalobca tvrdil, že neexistovalo dôvodné podozrenie, že spáchal trestný čin, a že trestné konanie proti nemu bolo vykonštruované.

186. Azerbajdžanská vláda uviedla, že sťažovateľ bol zatknutý a zadržaný na základe dôvodného podozrenia, že spáchal trestný čin. Toto podozrenie bolo založené na skutočnosti, že sťažovateľ bol zadržaný agentmi SBS pri porušení režimu štátnej hranice, na rôznych výpovediach poskytnutých v priebehu trestného konania a na ďalších dôkazoch.

187. Súd odkazuje na všeobecné zásady stanovené v jeho judikatúre a uvedené vo veci Selahattin Demirtaş proti Turecku (č. 2) ([GC], č. 14305/17, §§ 311-321, 22. decembra 2020), ktoré sú rovnako relevantné pre tento prípad.

188. Súd tiež považuje za potrebné zopakovať, že na to, aby bolo zatknutie na základe dôvodného podozrenia oprávnené podľa článku 5 ods. 1 písm. c), nie je potrebné, aby polícia získala dostatočné dôkazy na vznesenie obvinenia, a to ani v okamihu zatknutia, ani počas zadržania sťažovateľa (pozri Brogan a ďalší proti Spojenému kráľovstvu, 29. novembra 1988, § 53, séria A č. 145-B, a Erdagöz proti Turecku, 22. októbra 1997, § 51, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VI). Nie je ani potrebné, aby zadržaná osoba bola nakoniec obvinená alebo predvedená pred súd. Cieľom zadržania na účely výsluchu je pokračovať v trestnom vyšetrovaní potvrdením alebo vyvrátením podozrení, ktoré sú dôvodom na zadržanie. Preto skutočnosti, ktoré vyvolávajú podozrenie, nemusia byť na rovnakej úrovni ako skutočnosti potrebné na odôvodnenie odsúdenia alebo dokonca vznesenia obvinenia, ktoré prichádza v ďalšej fáze procesu trestného vyšetrovania (pozri Murray proti Spojenému kráľovstvu, 28. októbra 1994, § 55, séria A č. 300-A, a Merabishvili, už citovaný, § 184). Avšak požiadavka , že podozrenie musí byť založené na rozumných dôvodoch, tvorí podstatnú časť záruky proti svojvoľnému zatknutiu a zadržaniu. Skutočnosť, že podozrenie je udržiavané v dobrej viere, nestačí. Slová “dôvodné podozrenie” znamenajú existenciu skutočností alebo informácií, ktoré by objektívneho pozorovateľa presvedčili, že dotknutá osoba mohla spáchať trestný čin (pozri Fox, Campbell a Hartley proti Spojenému kráľovstvu, 30. august 1990, § 32, séria A č. 182, a Cebotari proti Moldavsku, č. 35615/06, § 48, 13. novembra 2007).

189. Súd poznamenáva, že táto sťažnosť je neoddeliteľne spojená so sťažnosťou sťažovateľa proti Gruzínsku týkajúcou sa jeho údajného únosu, zlého zaobchádzania a násilného prevozu do Azerbajdžanu. V tejto súvislosti Súd konštatoval, že gruzínske orgány nesplnili požiadavky na účinné a dôkladné vyšetrenie okolností súvisiacich s údajným únosom sťažovateľa z Gruzínska, zlým zaobchádzaním a násilným prevozom do Azerbajdžanu (pozri vyššie uvedený odsek169 ), Súd tiež vzhľadom na dôkazy v spise usúdil, že nebol schopný s dostatočnou istotou určiť skutočné udalosti, ktoré viedli k zmiznutiu sťažovateľa z Tbilisi a jeho opätovnému objaveniu sa v Azerbajdžane (pozri odsek180 vyššie).

190. Súd ďalej poznamenáva, že v Azerbajdžane bol sťažovateľ podozrivý z trestných činov nedovoleného prekročenia hraníc krajiny a prevádzačstva a odporu proti verejnému činiteľovi alebo násilia proti nemu. Prvotné podozrenie voči nemu vychádzalo zo záznamov o jeho zadržaní a osobnej prehliadke, z výpovedí agentov SBS, ktorí ho zadržali, zo záznamu o osobnej konfrontácii, ktorá sa uskutočnila medzi sťažovateľom a G. M., a zo súdnoznaleckého posudku z 31. mája 2017, ktorým sa zistila existencia rôznych zranení na tele G. M. Súd sa domnieva, že uvedené dôkazy mohli byť dostatočné na vytvorenie “dôvodného podozrenia” voči nemu už v prvej fáze vyšetrovania (pozri všeobecné zásady uvedené v bodoch -187188 vyššie).

191. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a berúc do úvahy najmä svoje skutkové zistenia podľa hmotnoprávnej časti článkov 3 a 5 Dohovoru vo vzťahu ku Gruzínsku, Súd sa domnieva, že vzhľadom na predložené dôkazy nemôže úplne vylúčiť, že mohlo existovať dôvodné podozrenie, že sťažovateľ spáchal trestný čin, ako to vyžaduje článok 5 ods. 1 Dohovoru. Za týchto okolností Súd nemôže inak, ako konštatovať, že v tomto ohľade nedošlo k porušeniu článku 5 ods. 1 Dohovoru.

(b) Zákonnosť prvého zadržania žalobcu pred jeho predvedením pred sudcu

192. Sťažovateľ trval na svojej sťažnosti a vo všeobecnosti tvrdil, že jeho zadržanie v období od 29. do 31. mája 2017 bolo nezákonné.

193. Azerbajdžanská vláda uviedla, že pôvodné zadržanie sťažovateľa bolo zákonné a vykonané v súlade s vnútroštátnym právom. Sťažovateľ bol 29. mája 2017 o 22.40 hod. zadržaný príslušníkmi SBS a bol odvedený na hraničný priechod, kde bol spísaný záznam o jeho administratívnom zadržaní. Následne bol prevezený do Baku, kde bol 30. mája 2017 o 19.40 hod. zadržaný ako podozrivý a vyšetrovateľ spísal záznam o jeho zadržaní.

194. Súd odkazuje na všeobecné zásady stanovené v jeho judikatúre uvedenej v rozsudku Nagiyev proti Azerbajdžanu (č. 16499/09, §§ 54-57, 23. apríla 2015), ktoré sú rovnako relevantné pre tento prípad.

195. Súd poznamenáva, že sťažovateľ sa sťažoval pred vnútroštátnymi súdmi, pričom namietal najmä to, že jeho pozbavenie slobody od momentu jeho skutočného zadržania 29. mája 2017 o 22.40 hod. až do momentu jeho vzatia do väzby nariadenej Okresným súdom Sabinov o 17.00 hod.o 19.40 hod. dňa 31. mája 2017 bolo nezákonné z dôvodu, že hoci bol zadržaný 29. mája 2017 o 22.40 hod., záznam o jeho zadržaní ako podozrivého bol vyhotovený až 30. mája 2017 o 19.40 hod. (pozri vyššie uvedený bod90 ).

196. Z dokumentov v spise však vyplýva, že po zadržaní žalobcu 29. mája 2017 o 22.40 hod. príslušníkmi SBS bol žalobca prevezený na hraničný priechod, kde bol 30. mája 2017 o 12.30 hod. spísaný záznam o administratívnom zadržaní žalobcu (pozri vyššie uvedený odsek81 ). V zázname bolo jasne uvedené, že sťažovateľovi bolo uložené administratívne zaistenie na obdobie dvadsiatich štyroch hodín z dôvodu, že porušil predpisy o hraničnom režime podľa článku 570 zákona o správnych deliktoch (pozri tamtiež). V ten istý deň o 12.50 hod. bol spísaný aj záznam o jeho správnom delikte (pozri vyššie uvedený odsek84 ). Po začatí trestného konania proti sťažovateľovi vyšetrovateľ poverený vedením trestného konania 30. mája 2017 o 19.40 hod. vyhotovil záznam o zadržaní sťažovateľa ako podozrivého a 31. mája 2017 o 17.00 hod. okresný súd v Sabinove rozhodol o predbežnej väzbe sťažovateľa.

197. Za týchto okolností Súd nemôže akceptovať tvrdenia sťažovateľa, že jeho pozbavenie slobody v období od 29. do 31. mája 2017 bolo nezákonné, keďže jeho pozbavenie slobody od momentu jeho zadržania 29. mája 2017 o 22.40 hod. až do momentu, keď bolo 31. mája 2017 o 17.00 hod. vydané rozhodnutie Okresného súdu Sabinov o jeho vzatí do väzby, bolo riadne zdokumentované a vykonané v súlade s príslušným vnútroštátnym právom.

198. Vzhľadom na vyššie uvedené Súd nezistil žiadne porušenie článku 5 ods. 1 Dohovoru v súvislosti so sťažnosťou sťažovateľa, že jeho zadržanie v období od 29. do 31. mája 2017 bolo nezákonné.

B. Údajné porušenie článku 5 ods. 3 dohovoru

199. Sťažovateľ sa podľa článku 5 ods. 3 Dohovoru sťažoval, že vnútroštátne súdy neodôvodnili potrebu jeho predbežnej väzby a neposkytli dôvody pre jeho ďalšie zadržiavanie. Článok 5 ods. 3 Dohovoru znie:

“2. Každý, kto je zatknutý alebo zadržaný v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť bezodkladne predvedený pred sudcu alebo iného úradníka oprávneného podľa zákona vykonávať súdnu moc a má právo na súdne konanie v primeranej lehote alebo na prepustenie až do súdneho konania. Prepustenie môže byť podmienené zárukami, že sa dostaví na súd.”

1. Prípustnosť

200. Súd poznamenáva, že táto sťažnosť nie je zjavne nepodložená ani neprijateľná z iných dôvodov uvedených v článku 35 Dohovoru. Musí byť preto vyhlásená za prijateľnú.

2. Zásluhy

(a) Vyjadrenia strán

201. Žalobca na svojej sťažnosti trval.

202. Azerbajdžanská vláda uviedla, že vnútroštátne súdy dostatočne a relevantne odôvodnili predbežnú väzbu sťažovateľa. Konkrétne uviedli, že existovali dostatočné dôvody domnievať sa, že v prípade prepustenia by sa sťažovateľ mohol vyhnúť vyšetrovaniu tým, že by sa pokúsil opustiť krajinu alebo iným spôsobom.

(b) Posúdenie Súdneho dvora

203. Súd odkazuje na všeobecné zásady stanovené v jeho judikatúre a uvedené v rozsudku Súdu vo veci Buzadji (citované vyššie, §§ 84-91), ktoré sú rovnako relevantné pre tento prípad.

204. Pokiaľ ide o obdobie, ktoré sa má zohľadniť na účely článku 5 ods. 3, Súd poznamenáva, že toto obdobie začalo 29. mája 2017 (keď bol sťažovateľ zatknutý) a skončilo 12. januára 2018 (keď ho prvostupňový súd odsúdil). Sťažovateľ bol teda vo vyšetrovacej väzbe celkovo sedem mesiacov a štrnásť dní.

205. Súd konštatuje, že vnútroštátne súdy vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa zadržania sťažovateľa použili štandardnú šablónu a obmedzili sa na abstraktné a stereotypné zopakovanie niekoľkých dôvodov zadržania bez toho, aby uviedli dôvody, prečo považujú tieto dôvody za relevantné pre prípad sťažovateľa. Taktiež neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti týkajúce sa týchto dôvodov a neodôvodnili ich relevantným a dostatočným spôsobom. Súd opakovane zistil porušenie článku 5 ods. 3 v predchádzajúcich prípadoch proti Azerbajdžanu, v ktorých boli zaznamenané a podrobne analyzované podobné nedostatky (pozri Farhad Aliyev, už citovaný, § 191 – 94; Muradverdiyev, už citovaný, § 87 – 91; Zayidov proti Azerbajdžanu , č. 11948/08, § 64 – 69, 20. februára 2014; a Mammadov a iní proti Azerbajdžanu, č. 35432/07, §§ 97-100, 21. februára 2019).

206. Vzhľadom na uvedené úvahy Súd konštatuje, že už (v iných prípadoch) preskúmal a rozhodol o právnej otázke nastolenej v tomto prípade podľa článku 5 ods. 3 Dohovoru a nevidí žiadnu skutočnosť alebo argument, ktorý by ho mohol presvedčiť, aby dospel k inému záveru (pozri Avaz Zeynalov proti Azerbajdžanu, č. 37816/12 a 25260/14, §§ 61-62, 22. apríla 2021). Súd sa preto domnieva, že orgány neuviedli “relevantné” a “dostatočné” dôvody na odôvodnenie potreby predbežného zadržania sťažovateľa.

207. Preto došlo k porušeniu článku 5 ods. 3 Dohovoru.

C. Údajné porušenie článku 8 dohovoru

208. Sťažovateľ sa sťažoval, že prehliadka obsahu jeho mobilného telefónu vyšetrovacími orgánmi predstavovala porušenie práv chránených článkom 8 Dohovoru, ktorý znie:

“1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

2. Orgán verejnej moci nesmie zasahovať do výkonu tohto práva s výnimkou zásahov, ktoré sú v súlade so zákonom a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti alebo hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.”

1. Prípustnosť

209. Súd poznamenáva, že táto sťažnosť nie je zjavne nepodložená ani neprijateľná z iných dôvodov uvedených v článku 35 Dohovoru. Musí byť preto vyhlásená za prijateľnú.

2. Zásluhy

(a) Vyjadrenia strán

210. Sťažovateľ tvrdil, že prehliadka obsahu jeho mobilného telefónu predstavovala zásah do jeho práva na rešpektovanie súkromného života a nebola v súlade so zákonom ani nevyhnutná v zmysle článku 8 ods. 2 Dohovoru. Namietal proti tvrdeniam azerbajdžanskej vlády a poukázal na to, že prehliadka obsahu jeho mobilného telefónu sa neobmedzila len na zoznam hovorov a kontaktov, ale vzťahovala sa aj na fotografie, videá a dokumenty obsiahnuté v jeho mobilnom telefóne, ako aj na materiály zo sociálnych sietí a korešpondenciu s inými osobami.

211. Azerbajdžanská vláda uviedla, že preskúmanie obsahu mobilného telefónu sťažovateľa bolo vykonané v súlade s článkom 92 ZPP a článkami 207 ods. 4 a 246 ods. 2 ZPP, sledovalo legitímny cieľ predchádzať výtržnostiam alebo trestnej činnosti a bolo v demokratickej spoločnosti absolútne nevyhnutné. Tvrdili, že keďže žalobca bol zadržaný v okamihu, keď sa dopustil trestných činov prevádzačstva a nedovoleného prekročenia hraníc, bolo nevyhnutné vykonať tieto úkony, aby sa zistilo, či žalobca konal sám alebo mal spolupáchateľov. Okrem toho je potrebné venovať pozornosť skutočnosti, že orgány prehľadali výpis hovorov a kontakty žalobcu, ale nezistili, či zo svojho mobilného telefónu odoslal nejaké správy prostredníctvom niektorej zo sociálnych sietí.

(b) Posúdenie Súdneho dvora

(i) Či došlo k nejakému zásahu

212. Súd opakuje, že akékoľvek opatrenie – ak sa spôsobom vykonania a praktickými účinkami nelíši od prehliadky – predstavuje (bez ohľadu na jeho charakteristiku podľa vnútroštátneho práva) zásah do práv sťažovateľa podľa článku 8 Dohovoru (pozri Avanesyan proti Rusku, č. 41152/06, § 39, 18. septembra 2014, a Kruglov a ďalší proti Rusku, č. 11264/04 a 15 ďalších, § 123, 4. februára 2020). Súd poznamenáva, že v tomto prípade vyšetrovacie orgány 31. mája 2017 vykonali “prehliadku” obsahu mobilného telefónu sťažovateľa, ktorý bol následne 14. júna 2017 podrobený “forenznému skúmaniu”. Hoci azerbajdžanská vláda uviedla, že orgány prehľadali výpis hovorov a kontakty sťažovateľa, ale že nezistili, či zo svojho mobilného telefónu odoslal nejaké správy prostredníctvom niektorej zo sietí sociálnych správ, z dokumentov v spise je zrejmé, že vyšetrovacie orgány prehľadali celý digitálny obsah mobilného telefónu sťažovateľa – vrátane SMS správ odoslaných a prijatých sťažovateľom a výmeny správ medzi sťažovateľom a rôznymi osobami prostredníctvom sietí sociálnych správ (pozri body -113114 vyššie). Súd preto konštatuje, že prehliadka obsahu mobilného telefónu sťažovateľa vyšetrovacími orgánmi predstavovala zásah do výkonu práva sťažovateľa na rešpektovanie jeho súkromného života a korešpondencie v zmysle článku 8 ods. 1 Dohovoru (porovnaj Trabajo Rueda proti Španielsku, č. 32600/12, § 32, 30. máj 2017, a Saber proti Nórsku, č. 459/18, § 48, 17. december 2020).

(ii) Či bol zásah oprávnený

213. Takýto zásah bude v rozpore s článkom 8 dohovoru, pokiaľ ho nemožno odôvodniť podľa odseku 2 článku 8 ako “v súlade so zákonom”, sledujúci jeden alebo viacero legitímnych cieľov uvedených v tomto odseku a “nevyhnutný v demokratickej spoločnosti” na dosiahnutie príslušného cieľa alebo cieľov.

214. Súd poznamenáva, že hoci azerbajdžanská vláda vo svojich podaniach pred Súdom uviedla článok 92 CAO a články 207.4 a 246.2 CCrP ako právny základ pre prehliadku obsahu mobilného telefónu sťažovateľa (pozri vyššie uvedený odsek135 ), vyšetrovacie orgány sa na uvedené ustanovenia vnútroštátneho práva neodvolávali. Konkrétne v zázname o prehliadke mobilného telefónu sťažovateľa sa ako právny základ pre vykonanie prehliadky obsahu mobilného telefónu uvádza článok 236 CCrP (pozri vyššie uvedený odsek113 ).

215. Súd opakuje, že podľa jeho ustálenej judikatúry si formulácia “v súlade so zákonom” vyžaduje, aby napadnuté opatrenie malo určitý základ vo vnútroštátnom práve a – ako sa výslovne uvádza v preambule dohovoru a ako to vyplýva z predmetu a účelu článku 8 – aby bolo zlučiteľné s právnym štátom. Právo teda musí spĺňať kvalitatívne požiadavky: musí byť prístupné dotknutej osobe a predvídateľné, pokiaľ ide o jeho účinky (pozri Azer Ahmadov proti Azerbajdžanu, č. 3409/10, § 63, 22. júla 2021).

216. V kontexte prehliadok a zaistení musí vnútroštátne právo poskytovať jednotlivcovi určitú ochranu pred svojvoľným zasahovaním do práv podľa článku 8. Vnútroštátne právo teda musí byť dostatočne jasné, pokiaľ ide o jeho podmienky, aby občanom poskytlo primerané informácie o okolnostiach a podmienkach, za ktorých sú orgány verejnej moci oprávnené použiť akékoľvek takéto opatrenia (pozri Särgava proti Estónsku, č. 698/19, § 87, 16. novembra 2021). Okrem toho opatrenie prehliadky a zaistenia predstavuje závažný zásah do súkromného života, obydlia a korešpondencie, a preto musí byť založené na “zákone”, ktorý je obzvlášť presný. Je nevyhnutné mať jasné a podrobné pravidlá v tejto oblasti (pozri vyššie citovaný rozsudok Saber, § 50).

217. V tejto súvislosti môže byť existencia dostatočných procesných záruk obzvlášť relevantná vzhľadom na – aspoň do určitej miery a okrem iných faktorov – povahu a rozsah predmetného zásahu. V rámci rôznych súvislostí týkajúcich sa článku 8 dohovoru Súd zdôraznil, že opatrenia, ktoré sa dotýkajú ľudských práv, musia byť predmetom určitej formy kontradiktórneho konania pred nezávislým orgánom, ktorý je oprávnený včas preskúmať dôvody rozhodnutia a relevantné dôkazy (pozri Ivaščenko proti Rusku, č. 61064/10, § 74, 13. februára 2018). Bez ohľadu na priestor na voľnú úvahu, ktorý Súd uznáva, že zmluvné štáty v tejto oblasti majú, musí byť obzvlášť ostražitý v prípadoch, keď sú orgány podľa vnútroštátneho práva oprávnené nariadiť a vykonať prehliadku bez súdneho príkazu. Ak majú byť jednotlivci chránení pred svojvoľnými zásahmi orgánov do práv zaručených článkom 8, vyžaduje sa právny rámec a veľmi prísne obmedzenia takýchto právomocí (pozri Brazzi proti Taliansku, č. 57278/11, § 41, 27. septembra 2018).

218. Pokiaľ ide o okolnosti tohto prípadu, Súdny dvor poznamenáva, že hoci vnútroštátne právo neobsahuje výslovné ustanovenia týkajúce sa prehliadky digitálneho obsahu mobilného telefónu, všeobecné ustanovenia vnútroštátneho práva týkajúce sa prehliadky a zaistenia stanovujú, že každá prehliadka alebo zaistenie musia byť spravidla najprv povolené rozhodnutím súdu (článok 243 ods. 1 Trestného poriadku). Okrem toho článok 177 ods. 3 bod 5 CCrP tiež stanovuje, že zaistenie údajov prenášaných prostredníctvom telefónu a iných komunikačných prostriedkov sa spravidla musí vykonať na základe súdneho rozhodnutia (pozri bod135 vyššie).

219. Ako však bolo uvedené vyššie, v tomto prípade bola prehliadka obsahu mobilného telefónu sťažovateľa vykonaná ako “inšpekcia” na základe článku 236 Trestného poriadku, ktorý na rozdiel od všeobecných ustanovení vnútroštátneho práva týkajúcich sa prehliadky a zaistenia (ktoré stanovujú predchádzajúce vydanie súdneho príkazu) umožňuje vyšetrovateľovi okrem iného prehliadku dokumentov a vecí relevantných pre prípad bez súdneho príkazu. Súd považuje za potrebné zopakovať, že prehliadka obsahu mobilného telefónu – ktorá predstavuje opatrenie vážne zasahujúce do súkromného života a korešpondencie osoby – nemôže byť v súlade s článkom 8 Dohovoru, ak je ponechaná na neobmedzenú voľnú úvahu vyšetrovateľa; článok 8 vyžaduje vydanie príkazu nezávislým orgánom, ak ide o zásah do súkromia osoby (pozri Dumitru Popescu proti Rumunsko (č. 2), č. 71525/01, § 71, 26. apríla 2007, a Trabajo Rueda, už citovaný, § 35).

220. V tejto súvislosti Súd síce pripúšťa, že niektoré okolnosti môžu odôvodňovať prijatie naliehavých opatrení zo strany vyšetrovacích orgánov v prípade absencie súdneho rozhodnutia, ale poznamenáva, že v tomto prípade vláda nepredložila žiadny presvedčivý argument na preukázanie existencie takýchto okolností (porovnaj Cacuci a S.C. Virra & Cont Pad S.R.L. proti Rumunsku, č. 27153/07, § 78, 17. januára 2017). Súd v každom prípade nevidí, ako by takéto okolnosti mohli existovať v tomto prípade, keďže prehliadka obsahu mobilného telefónu sťažovateľa bola vykonaná dva dni po jeho zatknutí, čo poskytlo vyšetrovacím orgánom dostatok času na získanie predchádzajúceho súdneho povolenia.

221. Súdny dvor ďalej poznamenáva, že už rozhodol, že absencia predchádzajúceho súdneho príkazu môže byť vyvážená dostupnosťou súdneho preskúmania ex post factum zákonnosti aj nevyhnutnosti predmetného opatrenia. Najmä preskúmanie opatrenia porušujúceho článok 8 vnútroštátnymi súdmi poskytuje dotknutej osobe primeraný prostriedok nápravy za predpokladu, že sudca účinne preskúma zákonnosť a opodstatnenosť napadnutého opatrenia a prípadne vylúči z trestného konania zhromaždené dôkazy (pozri rozsudok Brazzi, už citovaný, § 44 – 45).

222. V tomto prípade však nedošlo k preskúmaniu postupu vyšetrovacích orgánov vnútroštátnymi súdmi, ktoré odmietli preskúmať sťažnosť sťažovateľa týkajúcu sa zákonnosti a nevyhnutnosti prehliadky obsahu jeho mobilného telefónu (pozri odsek118 vyššie). Vláda tiež neposkytla žiadne vysvetlenie, prečo vnútroštátne súdy odmietli vykonať takéto preskúmanie.

223. V dôsledku toho Súd nemôže dospieť k inému záveru, než že zásah do práva sťažovateľa na rešpektovanie jeho súkromného života a korešpondencie z dôvodu prehliadky obsahu jeho mobilného telefónu nebol “v súlade so zákonom” v zmysle článku 8 ods. 2. Nie je preto potrebné skúmať, či zásah sledoval legitímny cieľ a bol primeraný.

224. Došlo teda k porušeniu článku 8 dohovoru.

D. Ďalšie údajné porušenia dohovoru zo strany Azerbajdžanu

225. Na základe článkov 5 ods. 4, 10 a 18 Dohovoru sa sťažovateľ sťažoval na porušenie svojich práv podľa Dohovoru.

226. So zreteľom na závery, ku ktorým dospel vyššie podľa článkov 5 ods. 3 a 8 Dohovoru (pozri vyššie uvedené odseky207 a224 ), na vyjadrenia strán a okrem toho na svoje vyššie uvedené zistenie, že na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené, nemôže dospieť k záveru, že existovali dostatočné prvky, ktoré bez akýchkoľvek pochybností preukazovali, že sťažovateľ bol unesený a dopravený do Azerbajdžanu (pozri vyššie uvedený odsek 196), sa Súd domnieva, že v tomto prípade nie je potrebné vydať samostatné rozhodnutie o prijateľnosti a podstate týchto sťažností (porovnaj rozsudok Centrum pre právne zdroje v mene Valentina Câmpeanu, už citovaný, § 156; pozri tiež rozsudok vo veci Khadija Ismayilova, citovaný vyššie, § 87; a rozsudok vo veci Farzaliyev v. Azerbajdžan, č. 29620/07, § 73, 28. mája 2020).

III. UPLATŇOVANIE ČLÁNKU 41 DOHOVORU

227. Článok 41 dohovoru stanovuje:

“Ak Súd zistí, že došlo k porušeniu Dohovoru alebo jeho protokolov, a ak vnútorné právo dotknutej Vysokej zmluvnej strany umožňuje len čiastočné odškodnenie, Súd v prípade potreby poskytne poškodenej strane spravodlivé zadosťučinenie.”

A. Poškodenie

1. Pokiaľ ide o Gruzínsko

228. Žalobca požadoval 83 000 EUR z titulu nemajetkovej ujmy.

229. Vláda uviedla, že táto suma je prehnaná.

230. Súd sa domnieva, že v dôsledku porušenia jeho práva na účinné vyšetrovanie podľa článkov 3 a 5 Dohovoru sťažovateľ utrpel nemajetkovú ujmu, ktorú nemožno kompenzovať len zistením porušení, a preto by sa mu mala priznať náhrada. Pri posudzovaní na základe spravodlivosti, ako to vyžaduje článok 41 Dohovoru, Súd priznal sťažovateľovi 10 000 EUR z titulu nemajetkovej ujmy plus prípadnú daň.

2. Pokiaľ ide o Azerbajdžan

231. Žalobca požadoval 83 000 EUR z titulu nemajetkovej ujmy.

232. Vláda napadla požadovanú sumu ako neopodstatnenú a nadmernú.

233. Súd sa domnieva, že v dôsledku porušenia jeho práv podľa článku 5 ods. 3 a článku 8 Dohovoru utrpel sťažovateľ nemajetkovú ujmu, ktorú nemožno nahradiť len konštatovaním porušení, a preto by sa mu mala priznať náhrada. Pri posudzovaní na základe spravodlivosti, ako to vyžaduje článok 41 Dohovoru, Súd priznal sťažovateľovi v rámci tejto položky sumu 6 000 EUR plus akúkoľvek daň, ktorá môže byť z tejto sumy účtovaná.

B. Náklady a výdavky

234. Žiadateľ si od gruzínskej vlády nárokoval túto sumu: EUR ako náhradu nákladov a výdavkov vynaložených pred Súdnym dvorom, ktoré pozostávali z 5 650 EUR za právne služby vynaložené pánom N. Legashvilim a 5 000 EUR pánom A. Chopikashvilim. Od azerbajdžanskej vlády požadoval aj tieto sumy: EUR za právne služby pána E. Sadigova; 13 650 EUR za právne služby pani Z. Sadigovej; 16 950 EUR za právne služby pána N. Kerimliho; a 6 650 EUR za právne služby pána N. Legashviliho.

235. Azerbajdžanská vláda uviedla, že žalobca nepreukázal, že náklady a výdavky boli skutočne a nevyhnutne vynaložené a boli primerané, pokiaľ ide o ich výšku. Poznamenala, že vzhľadom na dôkazy predložené žiadateľom by akceptovala tieto maximálne odmeny za právne služby na jedného advokáta: E. Sadigov – 1 050 eur, Z. Sadigova – 500 eur, N. Legashvili – 200 eur a N. Kerimli – 450 eur. Gruzínska vláda zasa uviedla, že pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia dvoch gruzínskych advokátov, o ktoré požiadala Gruzínsko, táto suma je neprimeraná a neprimeraná.

236. Podľa judikatúry Súdneho dvora má žalobca nárok na náhradu nákladov a výdavkov len vtedy, ak sa preukáže, že boli skutočne a nevyhnutne vynaložené a sú primerané čo do výšky. Súdny dvor poznamenáva, že 16 950 EUR z požadovaných trov právneho zastúpenia sa týkalo pána N. Kerimliho, ktorého písomné splnomocnenie sa v spise nenachádzalo (pozri vyššie uvedený bod2 ). Táto časť nároku by sa preto mala zamietnuť. Pokiaľ ide o zvyšnú časť nároku na náhradu nákladov a výdavkov, Súdny dvor vzhľadom na povahu tohto prípadu uznáva potrebu zastúpenia gruzínskymi a azerbajdžanskými právnikmi. Napriek tomu sa domnieva, že celková požadovaná suma je neprimerane vysoká. Vzhľadom na dokumenty, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, a na vyššie uvedené kritériá považuje za primerané priznať 2 000 eur za služby pána N. Legashviliho a 1 000 eur za služby pána A. Chopikashviliho, pána E. Sadigova a pani Z. Sadigovej (spolu 5 000 eur). Vzhľadom na zodpovednosť za rôzne porušenia Dohovoru, ktoré Súd zistil, Gruzínsko a Azerbajdžan zaplatia každý polovicu tejto sumy.

Z TÝCHTO DÔVODOV SÚD JEDNOMYSEĽNE,

1. Vyhlasuje sťažnosť sťažovateľa podľa článkov 3 a 5 Dohovoru týkajúcu sa jeho údajného únosu, zlého zaobchádzania a nezákonného premiestnenia do Azerbajdžanu vo vzťahu ku Gruzínsku za prijateľnú;

2. Konštatuje, že došlo k porušeniu článkov 3 a 5 Dohovoru zo strany Gruzínska z dôvodu neuskutočnenia účinného vyšetrovania sťažovateľových obvinení z únosu, zlého zaobchádzania a nezákonného prevozu do Azerbajdžanu;

3. Konštatuje, že Gruzínsko neporušilo články 3 a 5 dohovoru;

4. Nie je potrebné osobitne skúmať prípustnosť a opodstatnenosť ostatných sťažností žalobcu vo vzťahu ku Gruzínsku;

5. Vyhlasuje sťažnosti podľa článkov 5 ods. 1 a 3 a 8 Dohovoru vo vzťahu k Azerbajdžanu za prijateľné;

6. Konštatuje, že Azerbajdžan neporušil článok 5 ods. 1 dohovoru;

7. Konštatuje, Azerbajdžan porušil článok 5 ods. 3 dohovoru;

8. Konštatuje, že Azerbajdžan porušil článok 8 dohovoru;

9. Nie je potrebné osobitne skúmať prípustnosť a podstatu zvyšných sťažností žalobcu vo vzťahu k Azerbajdžanu;

10. Podrží

(a) že žalované štáty sú povinné zaplatiť sťažovateľovi do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v súlade s článkom 44 ods. 2 dohovoru tieto sumy:

(i) gruzínska vláda je povinná zaplatiť žalobcovi 10 000 EUR (desaťtisíc eur) plus prípadnú daň za nemajetkovú ujmu;

(ii) azerbajdžanská vláda je povinná zaplatiť žalobcovi 6 000 EUR (šesťtisíc eur) plus prípadnú daň za nemajetkovú ujmu;

(iii) gruzínska vláda je povinná zaplatiť žalobcovi 2 500 EUR (dvetisícpäťsto eur) plus akúkoľvek daň, ktorá môže byť žalobcovi uložená, ako náhradu trov konania;

(iv) azerbajdžanská vláda je povinná zaplatiť žalobcovi 2 500 EUR (dvetisícpäťsto eur) plus akúkoľvek daň, ktorá môže byť žalobcovi uložená, ako náhradu trov konania.

(b) že od uplynutia uvedených troch mesiacov až do vyrovnania sa z uvedených súm platí jednoduchý úrok vo výške hraničnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky počas obdobia omeškania plus tri percentuálne body;

11. Vo zvyšnej časti sa návrh žalobkyne na spravodlivé zadosťučinenie zamieta.

Vyhotovené v anglickom jazyku a písomne oznámené 5. septembra 2024 v súlade s pravidlom 77 §§ 2 a 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

Victor Soloveytchik Mattias Guyomar
Registrátor Prezident

V súlade s článkom 45 ods. 2 Dohovoru a pravidlom 74 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu je k tomuto rozsudku pripojené samostatné stanovisko sudkyne Šimáčkovej, ku ktorému sa pripojil sudca Elósegui.

SPOLOČNÉ SÚHLASNÉ STANOVISKO
SUDCOV ŠIMÁČKOVEJ A ELÓSEGUIHO

1. Plne sa stotožňujeme s rozhodnutím komory konštatovať porušenie práv sťažovateľa. Vzhľadom na súčasný stav dôkazov vo veci musíme súhlasiť aj so záverom, že nedošlo k podstatnému porušeniu článkov 3 a 5 Dohovoru zo strany Gruzínska a že nedošlo k porušeniu článku 5 ods. 1 Dohovoru zo strany Azerbajdžanu.

2. Je nám však ľúto, že komora nevenovala dostatočnú pozornosť dôležitému aspektu vyšetrovania v Gruzínsku, a to jeho nedostatočnej nezávislosti vyplývajúcej z okamžitých verejných reakcií viacerých vysokopostavených predstaviteľov Gruzínska (pozri najmä body 12 až 14 rozsudku). Nebol zohľadnený ani aspekt nedostatočnej dôveryhodnosti a presvedčivosti obvinení vznesených proti žalobcovi v súvislosti s činmi, ktorých sa údajne dopustil na území Azerbajdžanu.

3. Súd vo všeobecnosti kladie veľký dôraz na to, aby politické vyhlásenia najvyšších štátnych predstaviteľov neovplyvňovali súdne konanie, či už z hľadiska prezumpcie neviny (pozri Bavčar proti Slovinsku, č. 17053/20, 7. septembra 2023, a tam citované prípady) alebo celkovej spravodlivosti konania (pozri Kinsky proti Českej republike, č. 42856/06, 9. februára 2012). V takýchto prípadoch však majú sudcovia a súdny systém ako celok rôzne iné záruky nezávislosti, ako napríklad nemožnosť odvolania sudcov z funkcie alebo záruky právneho štátu.

4. Policajti a ich kariéra sú oveľa menej chránení pred vplyvom politikov ako sudcovia. Ak policajti dostanú na začiatku vyšetrovania od najvyšších politických predstaviteľov jasný pokyn, že musia dokázať, že sa na trestnom čine nepodieľal žiadny policajt, podľa nášho názoru nemožno konštatovať, že vyšetrovanie bolo nezávislé. To platí o to viac, že existujú určité náznaky a podozrenia, že do celej záležitosti mohli byť zapojení niektorí policajti alebo štátni agenti (gruzínski alebo azerbajdžanskí). Práve tieto vyjadrenia politikov v kombinácii s niektorými ďalšími aspektmi vyšetrovania môžu vzbudzovať podozrenie z neuzavretosti vyšetrovania. Aj podozrenia, ktoré voči žalobcovi vyslovili azerbajdžanské orgány a ktoré viedli k jeho zadržaniu, sa v tomto svetle nemusia javiť ako veľmi dôveryhodné.

JUDr. Peter Šamko,

sudca Krajského súdu v Bratislave

Článok pôvodne vyšiel portáli pravnelisty.sk

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Skupina poslancov Národnej rady (NR) SR odložila z bezpečnostných dôvodov plánovanú cestu na Ukrajinu. Urobila tak na základe oficiálneho stanoviska ukrajinskej strany.

Čítať viac | 17:38

Objem obchodu medzi Čínou a Ruskom v roku 2024 dosiahol rekordnú úroveň, píše agentúra Reuters.

Hodnota čínskeho dovozu a vývozu do Ruska dosiahla v roku 2024 1,74 bilióna jüanov, čo je rekordná hodnota.

V dolárovom vyjadrení dosiahla hodnota bilaterálneho obchodu medzi Čínou a Ruskom 244,8 mld. dolárov, čo je viac ako 240,1 mld. dolárov v roku 2023, ukázali čínske colné údaje.

17:37

Hovorca ruského prezidenta Peskov nepotvrdil prípravu kontaktov medzi Putinom a Trumpom, ako to včera uviedol Waltz.

Podľa Putinovho hovorcu zatiaľ neprebiehajú žiadne podstatné prípravy na stretnutie medzi Putinom a Trumpom.

„Bude možné o tom hovoriť po 20. januári,“ dodal.

Peskov tiež uviedol, že zatiaľ neexistujú predpoklady na obnovenie rozhovorov o Ukrajine.