Socialistická totalitná ústava z roku 1960 obsahovala v prvej hlave článok 4, ktorým sa pevne stanovilo, že Komunistická strana Československa je vedúca sila v spoločnosti a štáte. Bolo to teda stanovené v ústave a nedalo sa s tým nijako pohnúť. Znamenalo to, že nik nemohol politiku komunistov kritizovať. Nik nemohol kritizovať komunistickú stranu ako celok. A nik nemohol kritizovať ani jednotlivých komunistov.
Nebolo možné kritizovať komunistov, ani keď páchali nezákonné veci. Nebolo možné kritizovať komunistickú ideológiu, aj keď bolo evidentné, že za dané problémy v spoločnosti je zodpovedná práve ona. Komunizmus bol už ústavou postavený nad zákon, mal zvláštne postavenie, nadpráva. A komunisti boli viac, ako bežní občania. To je podstata totality.
Dnes sa táto komunistická totalita zdá ako ďaleká minulosť, ktorá už nie je zaujímavá. Ale nie je to tak – práve tento týždeň schválila slovenská Národná rada prehlásenie o definícii “antisemitizmu”, ktorým zaviedla podobnú nekritizovateľnú entitu.
Podľa tejto právnej normy nie sme si už rovní pred zákonom. Jedna skupina obyvateľstva a ideológia sa stáva nekritizovateľná. Jedna skupina a ideológia ma nadpráva.
Formálne túto zákonnú definíciu predložil predseda parlamentu Andrej Danko. Ale ako sám povedal, prišiel s ňou po návšteve Izraela, kde mu priamo dali inštrukcie, ako a podľa čoho ju vytvoriť. Nakoniec ju vytvoril podľa organizácie IHRA. Táto právna norma teda pochádza priamo z centra cudzej ideologickej moci. Aby sme si uvedomili dôležitosť takéhoto postupu, predstavte si, aké pohoršenie by nastalo, ak by sa Danko po návšteve Moskvy vyjadril, že vypracuje zákon na ochranu ruskej ideológie, zakazujúci kritizovanie Ruska a Rusov, všeobecne alebo jednotlivo.
Len niekoľko ukážok. Hneď v prvom odstavci je napísané:
“Rétorické a fyzické prejavy antisemitizmu sú namierené proti židovským alebo nežidovským jednotlivcom a/alebo ich majetku, proti inštitúciám židovskej komunity a náboženským ustanovizniam.”
V texte nie je spomenuté, že váš prejav bude namierený proti daným jednotlivcom či inštitúciám pre to, že sú židovské. Antisemitom sa podľa tohto stáva každý, kto príde do sporu so židovskou inštitúciu a to aj vtedy, ak náhodou ani nevie, že je židovská.
“Bod 2. vytváranie klamlivých, dehumanizujúcich, démonizujúcich alebo stereotypných tvrdení o Židoch ako takých alebo o moci Židov ako kolektívu, akými sú napríklad – najmä, ale nie výlučne – mýtus o svetovom židovskom sprisahaní alebo o Židoch kontrolujúcich médiá, ekonomiku, vládu alebo ďalšie spoločenské inštitúcie ”
Čiže, ak poviete, že „židia ovládajú médiá“, dopúšťate sa trestného činu. Ak ale napríklad poviete, že Rusi ovplyvňujú americké voľby, nedopúšťate sa ničoho zlého.
„Bod 9. používanie symbolov alebo obrazov spájaných s klasickým antisemitizmom (napr. tvrdenia, že Židia zabili Ježiša alebo že robia rituálne popravy) na charakterizovanie Izraela alebo Izraelčanov „
Tento bod znamená, že Biblia je nelegálna kniha.
A jedno zo záverečných všeobecných poznámok:
„Antisemitské činy sú trestné činy vtedy, keď ich tak definuje zákon (napr. popieranie holokaustu alebo distribúcia antisemitských materiálov v niektorých krajinách).“
Stačí teda vyhlásiť samotný antisemitizmus za trestný čin a všetko, čo je v definíciách vymenované, je automaticky takisto trestný čin.
Takáto voľná a gumená definícia ale nie je nebezpečím len pri otázke ohľadne Izraela či židov, dá sa použiť ako bič pri politických sporoch o Amerike alebo o západnej Európe. Toto totalitné prehlásenie odhlasovalo 112 poslancov slovenskej Národnej rady, len 14 bolo proti.
Dnes sa možno mnohým zdá, že to nie je také horúce. Prebehlo už pár dní a na pretrase dňa sú iné veci. Prehlásenie o špecifickej ochrane jednej ideológie sa zdá ako nepodstatná formalita. Ale – aj keď sa dáva neskrotenému koňovi uzda, nezaťahuje sa hneď na začiatku napevno a nakrátko, necháva sa, nech si na ňu zviera zvykne. Tak aj tieto zákonné definície nebudú nejaký čas používané. Až potom jedného dňa padne žaloba na prvého človeka, na prvú obeť. A potom to už bude neustále. A potom už bude neskoro na sťažovanie.
Peter Vanád