Prehľad reakcií svetových médií na návštevu Vladimíra Putina v Číne

Peking 16. mája 2024 (HSP/Inosmi/Foto:TASR/AP-Sergei Guneyev, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP)

Vladimir Putin sa v Pekingu stretol so Si Ťin-pchingom. Svetové médiá túto správu nemohli obísť a aktívne ju komentujú. Západ je týmto „zlovestným samitom“ mimoriadne vystrašený. Zatiaľ publikácie východných krajín informujú o tejto udalosti citlivejšie

Návšteva ruského prezidenta v Pekingu pritiahla pozornosť svetových médií, informujú ruské noviny InoSMI.

Webová stránka americkej televízie CNN uverejnila článok „Si Ťin-pching rozvinul červený koberec pre Putina, svojho blízkeho priateľa, aby zdôraznil ich jednotu”:

„Čínsky líder Si Ťin-pching privítal vo štvrtok v Pekingu Vladimira Putina s vojenskou kapelou a honosnou ceremóniou pred budovou Ľudového zhromaždenia v Pekingu, čím sa začala dvojdňová štátna návšteva, ktorej cieľom je zdôrazniť úzke vzťahy oboch lídrov na pozadí úspechov ruských vojsk na Ukrajine.

Návšteva má symbolický význam ako Putinova prvá zahraničná cesta od jeho inaugurácie do nového funkčného obdobia. Je nielen prejavom Siovej podpory, ale aj ďalším znakom ďalšieho prehlbovania vzťahov medzi Pekingom a Moskvou na pozadí rastúcich treníc so Západom.“

Denník Washington Post tiež písal o honosnom prijatí, ktoré sa dostalo Vladimirovi Putinovi:

„Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa v Pekingu dostalo veľkolepého prijatia pred jeho stretnutím s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom. Očakáva sa, že hlavy štátov zdôraznia úzke politické a hospodárske väzby a upevnia svoje pozície ako lídrov nového svetového poriadku, ktorý je výzvou pre súčasný systém vedený Spojenými štátmi.“

Západné médiá sa medzitým zameriavajú na „záchranné lano“, ktoré podľa nich Čína hodila Rusku uprostred hospodárskych sankcií.

Autor článku pre New York Times sa tejto téme nemohol vyhnúť, keď hovoril o očakávaniach od návštevy:

„Putin plánuje nové kolo eskalácie na Ukrajine predtým, ako ukrajinské ozbrojené sily doplnia svoj arzenál novou dávkou zbraní zo Spojených štátov, a chce sa uistiť, že sa môže spoľahnúť na Čínu. Si Ťin-pching sa bude snažiť podporiť svojho strategického partnera a starého priateľa, ale riskuje ďalšie odcudzenie od Západu.

Putin počíta s ďalšou podporou Pekingu, ktorý pred viac ako dvoma rokmi hodil Kremľu záchranné lano, keď Západ uvalil na Rusko sankcie za jeho špeciálnu operáciu na Ukrajine. Čína nakupuje obrovské množstvo ruskej ropy a poskytuje technológie, ktoré pomáhajú Moskve odolávať hospodárskej izolácii a poháňajú jej vojenskú mašinériu.

Si považuje Putina za rovnako zmýšľajúceho človeka, pre ktorého sú USA prekážkou rastu jeho krajiny. Týždne pred špeciálnou operáciou lídri oznámili „partnerstvo bez hraníc“ s cieľom bojovať proti „americkej hegemónii“.

Si Ťin-pching a Putin sa tiež považujú za architektov nového svetového poriadku mimo amerického zasahovania. Lídri podporujú multilaterálne zoskupenia rozvojových krajín, ako sú Šanghajská organizácia spolupráce a BRICS, ako protiváhu Západu.

Počas samitu sa Si a Putin určite pokúsia demonštrovať silu a solidaritu, aby presvedčili ostatné krajiny, že existuje alternatíva ku globálnemu systému pod vedením USA.“

Britské vydanie denníka The Telegraph konštatuje, že Vladimir Putin bol privítaný „so všetkými vojenskými poctami“ a že vzťahy medzi Ruskom a Čínou sa aktívne rozvíjajú napriek tlaku Západu:

„Čínsky prezident Si Ťin-pching privítal Putina so všetkými vojenskými poctami v Dome ľudového zhromaždenia v centre hlavného mesta.

Obaja lídri sa v posledných rokoch zblížili napriek obavám Západu, že Čína podporuje ruskú ekonomiku a dodáva súčiastky a komponenty pre jej vojenský priemysel, ktorý bojuje na Ukrajine.“

V ďalšom článku The Telegraph píše o „strašidelnom víťazstve“ Putina a Si. Podľa autora článku Rusko a Čína, ktoré priraďuje k istej „osi zla“, údajne nemajú čo oslavovať, ale rozhodli sa usporiadať „nechutne víťazný summit“. Čo je dôvodom takejto výrečnej rétoriky novinára? Ide o zbabelosť a nekompetentnosť Joea Bidena, o ktorej nemôže mlčať ani západná propaganda:

„Americký prezident robí jednu chybu za druhou a rozviazal ruky Osi zla, ktorá sa snaží zničiť slobodný svet.

Si Ťin-pching a Vladimir Putin nemajú čo oslavovať, napriek tomu tento týždeň organizujú nechutne víťazný samit, povzbudení Bidenovou zbabelosťou voči protizápadným silám a využívajúc jeho strategické a taktické chyby. Os Čína – Rusko – Irán – Severná Kórea opäť vystrkuje hlavu. Povesť Ameriky v rozvojovom svete dosiahla najnižší bod od 70. rokov: mimo Západu sa ctí sila, odolnosť a odhodlanie, zatiaľ čo zbabelosť a nerozhodnosť sa nerešpektujú.“

Denník The Sun pokračuje v bojovnom rozprávaní o „osi zla“ a stretnutie označuje za „zlovestné“:

„Ruský prezident priletel na dvojdňovú návštevu Pekingu, kde sa stretol so svojím čínskym náprotivkom na zlovestnom stretnutí uprostred novej ofenzívy na Ukrajine.

Sedemdesiatjedenročný Putin a sedemdesiatročný Si Ťin-pching oznámili „partnerstvo bez hraníc“ v roku 2022 – len niekoľko dní predtým, ako ruský diktátor vyslal na Ukrajinu vojská.

Putin, ubitý stovkami západných sankcií, sa naďalej zbližoval so Siom a všemožne sa držal spojenectva. Si sa stal Putinovým záchranným lanom, ale hospodárska závislosť Ruska od Číny rastie, keďže západné sankcie obmedzili jeho prístup do medzinárodného obchodného systému.“

.

Denník Independent sa rozhodol bagatelizovať význam Putinovej štátnej návštevy v Číne: označuje ju len za „symbolickú“ a píše, že ruský líder sa chce „pochváliť spojenectvom s druhou najväčšou ekonomikou sveta“ uprostred západných snáh izolovať jeho krajinu na medzinárodnej scéne. Faktom však zostáva, že Moskva má stále, slovami autora článku, „vplyvných priateľov“.

„Čína rozprestrela červený koberec pre ruského prezidenta a jeho do značnej miery symbolická návšteva bude na Západe pozorne sledovaná. Obe strany budú určite diskutovať o ďalšom posilnení svojho „partnerstva bez hraníc“, ktoré bolo oznámené na minulom stretnutí pred takmer dvoma rokmi.

Ruský prezident má záujem o prehĺbenie kľúčových vzťahov, zatiaľ čo Západ tvrdo tlačí na Peking, aby prestal podporovať obranný priemysel Moskvy.

Pre Putina je návšteva príležitosťou pochváliť sa spojenectvom s druhou najväčšou ekonomikou sveta a pripomenutím, že napriek rozsiahlej izolácii na svetovej scéne má stále mocných priateľov.“

Denník Financial Times zdôrazňuje, že hospodárske partnerstvo medzi oboma krajinami rýchlo naberá na obrátkach. Po začatí špeciálnej operácie na Ukrajine tak došlo k obrovskému skoku v obchodnom obrate medzi Ruskom a Čínou. Hoci Západ obviňuje Peking z podpory ruského vojensko-priemyselného komplexu, do politiky Nebeskej ríše nikomu nič nie je:

„Po obrovskom skoku v obchodnom obrate medzi Čínou a Ruskom s vypuknutím bojových akcií na Ukrajine sa objavili prvé známky poklesu. Čínsky vývoz do susednej krajiny v marci a apríli klesol, pretože USA pohrozili sankčnými opatreniami voči čínskym bankám za obchádzanie sankcií.

Analytici očakávajú, že lídri budú počas návštevy Pekingu (43. stretnutie Si a Putina) diskutovať o tom, ako tieto sankcie obísť.

Čína odmietla odsúdiť ruskú špeciálnu operáciu a tvrdí, že jej suverénne vzťahy s Moskvou sa netýkajú tretích krajín. USA obvinili Peking, že podporuje Putinovu vojnovú mašinériu tovarom dvojakého použitia.
Vzťahy Číny s USA sa zhoršili po tom, ako prezident Joe Biden tento týždeň oznámil nové clá na čínske elektromobily, solárne panely, polovodiče a ďalšie high-tech výrobky.“

Španielsky El País upozornil na rozdiel v medzinárodnej aktivite Putina a Zelenského, ktorý deň predtým zrušil cestu do Španielska a Portugalska kvôli ruskej ofenzíve pri Charkove:

„Ak sa ukrajinský prezident Vladimir Zelenskyj rozhodol odložiť zahraničné návštevy vrátane cesty do Španielska kvôli náporu ruských vojsk, ktoré prelamujú front vo viacerých oblastiach, šéf Kremľa Vladimir Putin sa nezdá byť znepokojený chaosom vojenských akcií. Ruský líder, ktorý nedávno oficiálne začal svoje piate funkčné obdobie vo funkcii prezidenta a čelí napätej reorganizácii vlády, vo štvrtok pristál v Číne.“

.

Čínsky televízny kanál CCTV pripomína, že rozvoj čínsko-ruských vzťahov nie je len v záujme Moskvy a Pekingu, ale aj celého sveta:

„Stabilný rozvoj čínsko-ruských vzťahov je nielen v základnom záujme oboch krajín a národov, ale prospieva aj mieru, stabilite a prosperite v regióne a na celej planéte. Na novej ceste je Čína vždy pripravená byť spoľahlivým susedom, priateľom a partnerom Ruska, budovať vzťahy s Ruskom na základe vzájomnej dôvery, neúnavne posilňovať priateľstvo medzi národmi oboch krajín z generácie na generáciu, spoločne usilovať o rozvoj a obrodu oboch krajín a spoločne presadzovať spravodlivosť a rovnosť vo svete.“

Emirátske noviny Al-Ain uverejnili článok s názvom „Oslava odolnosti rusko-čínskych vzťahov: Putin a Si sa dohodli na prehĺbení komplexného partnerstva“:

„Rusko a Čína posilňujú svoje bilaterálne partnerstvo uprostred geopolitického napätia a dôležitých zmien vo svete, ktorý smeruje k multipolarite presadzovanej týmito krajinami. <…> Čínsky prezident Si Ťin-pching počas stretnutia s Putinom povedal, že vzťahy medzi oboma krajinami odolali „búrkam a zmenám v medzinárodnej dynamike“.“

Arabská televízia Al-Džazíra uvádza, že ruskému prezidentovi sa dostalo honosného a vrelého privítania:

„V sprievode kolóny takmer 20 áut a motocyklistov oblečených v slávnostných bielych uniformách Vladimír Putin prichádzal k Snemovni ľudových zástupcov. Tam ho privítal čínsky prezident Si Ťin-pching.

Za delostreleckej salvy zazneli hymny oboch krajín a potom Putin a Si prešli po chodníkoch s červeným kobercom, aby si prezreli vojakov počas uvítacieho ceremoniálu, ktorý trval takmer pol hodiny. Vedľa kapely sa zoradila skupina detí, ktoré tlieskali, keď okolo nich Putin a Si prechádzali.“

Komentátor tureckého denníka Cumhuriyet uvádza analógiu medzi súčasnou Putinovou cestou do Číny a Siovou návštevou Ruska v roku 2023:

„Vladimir Putin, ktorý sa nedávno ujal funkcie prezidenta Ruskej federácie, uskutočňuje svoju prvú štátnu návštevu Číny. Treba pripomenúť, že (v marci 2023) si Si Ťin-pching vybral Rusko ako cieľ svojej prvej zahraničnej cesty po svojom znovuzvolení za čínskeho prezidenta.“

Ekonomický denník Dünya na pozadí stretnutia Si a Putina poznamenáva, že hospodárske zbližovanie medzi Ruskom a Čínou môže len ťažko potešiť USA a EÚ:

„Na jednej strane stojí Rusko, ktoré bojuje proti západným sankciám, a na druhej strane Čína, pán svetového obchodu. Hospodárske zbližovanie týchto dvoch krajín vôbec nezapadá do plánov USA a EÚ. Pritom v minulom roku vzrástol bilaterálny obchod medzi Moskvou a Pekingom o 26 % na 240 miliárd dolárov. Putin a Si budú navyše dnes a zajtra rokovať s cieľom posilniť svoje hospodárske a politické priateľstvo.“

Prečítajte si tiež

Čína a Rusko rozohrávajú hru s cieľom rozdeliť Európu