Brusel/Bratislava 25. februára 2022 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-John Thys, Pool Photo, Kenzo Tribouillard, Alex Brandon)
Lídri EÚ sa na štvrtkovom mimoriadnom summite dohodli, že na Rusko uvalia sankcie, ktoré budú mať “masívne následky” na jeho ekonomiku. Budú sa vzťahovať na “finančný sektor, energetiku a dopravu, tovar s dvojakým použitím, ako aj kontrolu vývozu, financovanie vývozu a vízovú politiku,” uvádza sa vo vyhlásení Európskej rady. Brusel zároveň rozšíri sankčný zoznam o mená ďalších osôb z Ruska a upraví kritéria, podľa ktorých vyhodnocuje, kto naň patrí
TASR v tejto súvislosti prináša prehľad schválených alebo aj navrhovaných sankcií proti Rusku.
Staršie sankcie EÚ
EÚ zaviedla sankcie proti Rusku v reakcii na anexiu Krymu a rozpútanie konfliktu na východe Ukrajiny v roku 2014. Konflikt si vyžiadal podľa OSN 14.000 obetí. O predĺžení doterajších sankcií do 31. júla rozhodla EÚ už 13. januára tohto roku. Dôvodom podľa EÚ bolo, že si Rusko neplní svoje záväzky voči Ukrajine vyplývajúce z mierových dohôd z Minska, a tiež už v tom čase silneli obavy, že sa Rusko chystá zaútočiť na Ukrajinu.
Sankcie sú zamerané proti ruskému finančnému, energetickému a obrannému sektoru, ako aj proti tovarom, ktoré môžu byť použité na civilné, ale aj vojenské účely.
Nové sankcie EÚ
EÚ ohlásila 21. februára, že zavedie sankcie voči jednotlivcom zapojeným do “nezákonného aktu” uznania separatistických oblastí na východe Ukrajiny – Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) zo strany Ruska za nezávislé štáty. O deň neskôr sa členské štáty EÚ jednomyseľne zhodli na prijatí sankčného balíka.
Sankcie vrátane zmrazenia majetku a zákazu udelenia víz sa budú vzťahovať i na 351 poslancov dolnej komory ruského parlamentu, ktorí podporili uznanie DĽR a LĽR. Na novom sankčnom zozname EÚ figuruje 27 jednotlivcov a právnych subjektov vrátane bánk financujúcich ruské operácie v Donbase.
Ďalší balík sankcií schválila Únia vo štvrtok bezprostredne po vypuknutí vojny.
Budú sa vzťahovať na “finančný sektor, energetiku a dopravu, tovar s dvojakým použitím, ako aj kontrolu vývozu, financovanie vývozu a vízovú politiku,” uvádza sa vo vyhlásení Európskej rady.
Brusel zároveň rozšíri sankčný zoznam o mená ďalších osôb z Ruska a upraví kritéria, podľa ktorých vyhodnocuje, kto naň patrí.
“Rada bezodkladne prijme príslušné návrhy pripravené (Európskou) komisiou a vysokým predstaviteľom (EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepom Borrellom),” pokračuje vyhlásenie.
Sankcie USA
Americký prezident Joe Biden oznámil uvalenie rozsiahlych sankcií na ruské banky a oligarchov. USA uvalili sankcie na ruský štátny dlh. “Odrezali sme ruskú vládu od západného financovania,” povedal americký prezident. Sankcie zasiahnu aj “vojenskú banku” Ruska aj jeho štátnu rozvojovú banku VEB.
Biden podpísal príkaz, ktorý Američanom zakazuje investície a obchod v separatistických republikách.
Cieľom nových sankcií sú tiež menovite šéf ruskej tajnej služby FSB Alexander Bortnikov a jeho syn Denis, námestník personálneho riaditeľa Putinovho úradu Sergej Kirijenko a jeho syn Vladimir, ktorý je riaditeľom skupiny VK Group vlastniacej sociálnu sieť VKontakte. Ďalšou osobou je výkonný riaditeľ Promsvjazbank Pjotr Fradkov.
Biely dom vo štvrtok v reakcii na inváziu ruskej armády na Ukrajinu oznámil zavedenie ďalších sankcií.
“Odrezali sme najväčšiu ruskú banku, ktorá sama vlastní viac ako tretinu ruských bankových aktív. Odrezali sme ju od finančného systému USA. A dnes blokujeme ďalšie štyri veľké banky. To znamená, že každý majetok, ktorý majú v Amerike, bude zmrazený. Zahŕňa to VTB – druhú najväčšiu banku v Rusku, ktorá má aktíva v hodnote 250 miliárd amerických dolárov,” oznámil Biden. Na sankčný zoznam pribudli “mená ruských elít a ich rodinných príslušníkov”. Biden vysvetlil, že ide o osoby, ktoré “osobne profitujú” z politiky Kremľa.
Britské sankcie
Britský premiér Boris Johnson 22. februára uviedol, že Británia uvalí sankcie na päť ruských bánk a troch miliardárov blízkych Kremľu: Gennadija Timčenka a Borisa a Igora Rotenbergovcov.
Medzi sankcionovanými finančnými inštitúciami sú Benk Rossija, IS Bank, General Bank, Promsvjazbank a Black Sea Bank.
Zmieneným podnikateľom bude zmrazený všetok majetok, ktorý majú v Spojenom kráľovstve, a budú mať zakázané tam cestovať, uviedol Johnson s tým, že ďalšie sankcie budú nasledovať. Rovnako sú cieľom britských sankcií poslanci Dumy, ktorí hlasovali za uznanie nezávislosti Donecka a Luhanska.
Johnson následne vo štvrtok avizoval, že Británia “uvalí najväčší a najprísnejší balík ekonomických sankcií, aké Rusko kedy videlo.”
Všetky veľké ruské banky budú podľa neho vylúčené z finančného systému ostrovného kráľovstva s tým, že na druhú najväčšiu ruskú banku VBT bude uvalené “úplné zmrazenie aktív”. Podľa Sky News ide v prípade VBT o sumu v objeme 154 miliárd libier.
Johnson ďalej uviedol, že suma, ktorú môžu mať Rusi na britských bankových účtoch, bude obmedzená, pričom zmrazenie aktív sa rozšíri na približne 100 ďalších ľudí – oligarchov.
Okrem toho bude mať letecká spoločnosť Aeroflot zakázané lietať do Spojeného kráľovstva.
Ostatné krajiny
Kanada zakázala obchod so separatistickými republikami aj obchod s ruským štátnym dlhom. Uvalila sankcie aj na poslancov, ktorí podporili uznanie separatistických republík. K sankciám sa pripojili aj Austrália a Japonsko.
Kanadský premiér Justin Trudeau vo štvrtok v reakcii na inváziu ruskej armády na Ukrajinu oznámil zavedenie nových sankcií voči 58 ruským jednotlivcom a inštitúciám. Sankcie Kanada sa týkajú členov ruskej elity a ich rodiny, súkromnú polovojenskú organizáciu – tzv. Wagnerovu skupinu -, ako aj na ruské banky. Kanada tiež ruší vývozné povolenia pre Rusko.
G7
Americký prezident Joe Biden vo štvrtok na Twitteri oznámil, že skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta (G7) sa zhodla na “ničivých balíkoch sankcií” voči Rusku.
“Dnes ráno (miestneho času) som sa stretol (virtuálne) s mojimi náprotivkami z G7, aby sme diskutovali o neoprávnenom útoku (ruského) prezidenta (Vladimira) Putina na Ukrajinu a dohodli sme sa, že zavedieme devastujúce balíky sankcií a ďalšie ekonomické opatrenia s cieľom vyvodiť voči Rusku zodpovednosť,” napísal šéf Bieleho domu na sociálnej sieti Twitter. “Stojíme pri statočných ľuďoch na Ukrajine,” dodal.
Skupina G7, do ktorej patria okrem Spojených štátov aj Británia, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko a Taliansko, už predtým v spoločnom vyhlásení odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu s tým, že ide o vážne ohrozenie medzinárodného poriadku.
Rada Európy
Rada Európy (RE) vo štvrtok oznámila, že zváži uvalenie sankcií na Rusko za jeho útok na susednú Ukrajinu. Stáli predstavitelia 47 členských štátov tejto medzivládnej organizácie so sídlom v Štrasburgu, medzi ktoré patrí Ukrajina aj Rusko, sa v piatok stretnú, aby zvážili možné prijatie opatrení voči Kremľu, uviedla Rada. Členské krajiny budú diskutovať konkrétne o možnom pozastavení ruského členstva, priblížila RE. To by mohlo v konečnom dôsledku viesť k jeho úplnému vylúčeniu, komentuje AFP.
Nord stream
Nemecký kancelár Olaf Scholz oznámil 22. februára, že Nemecko až do odvolania zastavuje schvaľovací proces plynovodu Nord Stream 2. Nemecký kancelár zároveň uviedol, že ide o odpoveď na rozhodnutie Ruska uznať separatistické ukrajinské oblasti. Zároveň varoval, že pozastavenie projektu Nord Stream 2 je len prvým “konkrétnym” krokom, za ktorým môže nasledovať aj zavedenie ďalších sankcií proti Rusku.
O deň neskôr aj americký prezident Joe Biden povedal, že jeho administratíva uvalí sankcie na spoločnosť Nord Stream 2 AG zodpovednú za výstavbu kontroverzného ruského plynovodu.
SWIFT
Jednou z navrhovaných sankcií bolo aj odpojenie Ruska od medzinárodného bankového systému SWIFT – USA ani EÚ však tento krok zatiaľ nespravili. Odrezanie Ruska od tohto systému bolo predmetom diskusií aj v roku 2014 po ruskej anexii Krymu. Kremeľ vtedy vyhlásil, že takýto krok bude považovať za vyhlásenie vojny.
Sankcie na Putina
Európske sankcie proti Rusku by sa mali zamerať priamo na ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho administratívu, uviedol vo štvrtok holandský premiér Mark Rutte.
Leyenová: Sankcie EÚ zasiahnu 70 percent ruského bankového trhu
Európska únia sa dohodla na sankciách, ktoré zasiahnu 70 percent ruského bankového trhu a kľúčové ruské štátne spoločnosti. Oznámila to v noci na piatok predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na sociálnej sieti Twitter, z ktorej TASR túto informáciu získala.
“Balík silných a cielených sankcií schválených dnes v noci ukazuje ako veľmi je Európska únia zjednotená” uviedla von der Leyenová na Twitteri.
Predsedníčka Európskej komisie ďalej spresnila, že tento balík sankcií zasiahne prevažnú väčšinu ruského bankového trhu a je mierený tiež na kľúčové ruské štátne spoločnosti.
“Po druhé sme sa zamerali na energetický sektor – na kľúčovú ekonomickú oblasť, z ktorej predovšetkým Rusko profituje. Náš zákaz vývozu zasiahne ropný sektor tým, že Rusku znemožní modernizáciu jeho rafinérií,” uvádza Leyenová.
Sankcie EÚ mierené proti Rusku ďalej zakazujú predávať ruským aerolíniám lietadlá a vybavenie. Európska únia plánuje tiež Rusku obmedziť prístup ku “kľúčovým technológiám” akými sú napríklad polovodiče.
Na záver predsedníčka Európskej komisie uviedla, že európske sankcie zasiahnu aj ruských diplomatov, či podnikateľov, ktorí “už viac nebudú mať privilégium vstúpiť do Európskej únie”.
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok v skorých ranných hodinách oznámil, že spúšťa rozsiahlu vojenskú operáciu na Ukrajine. Ruské jednotky zaútočili na viacerých miestach na ukrajinskom území.
Prezidenti a predsedovia vlád EÚ sa vo štvrtok zhodli, že na Rusko uvalia v tejto súvislosti sankcie, ktoré budú mať “masívne následky” pre jeho sektory energetiky, financií aj dopravy.