Môj profil 
Predplatné
Aby bolo jasné: v tomto komentári vôbec nejde o predsedu parlamentu a SNS Andreja Danka. Aký je, taký je: je iba vecou občanov, aké hodnotenie si vo voľbách od nich vyslúži on a jeho strana za štvorročné pôsobenie v tejto vláde a za správu zverených rezortov. Tu treba napísať o niečom inom: o morálke tých „najslušnejších zo slušných“, stranách tzv. „demokratickej opozície“, ktorú prejavili pri pokuse SNS pred voľbami doraziť spôsobom, ktorý je už naozaj za čiarou slušnosti a zdravého rozumu.
Dve strany z mimoparlamentnej opozície, ktoré sa hlásia k demokracii, slušnosti a liberálnym hodnotám ako je právo, spravodlivosť, tolerancia, rešpekt a individuálne práva jednotlivcov (aj tých s opačným názorom) vyzvali svojho politického protivníka, aby odstúpil z funkcie. Prečo vlastne? Pozrime sa reálne na to, aká absurdná je zámienka, ktorú si pre toto svoje počínanie v štýle „Kartágo treba aj tak zničiť“ zvolili.
Bolo to pred peknými pár rokmi. Alena Zsuzsová bola vtedy krásna mladá žena, ktorá sa vedela príjemne líškať mužom. Azda nebude politicky nekorektné povedať, že každému chlapovi by to robilo dobre. Ona to vedela, a vedel to aj jej šéf, s ktorým rozbehla zaujímavý projekt: nadviazať osobné kontakty úplne s každým, kto na Slovensku niečo znamená. A tieto kontakty a informácie potom využiť.
Bol to dobre vymyslený projekt. Kočner & spol. boli vlastne určitým druhom špecializovanej informačnej agentúry a Zsuzsová v nej fungovala ako klasická spravodajská volavka. Kto to mohol tušiť? Politici nikdy nemôžu vedieť, kto z toho množstva ľudí, ktorí ich oslovujú, je úprimný priaznivec, a kto je otrávená návnada. Zsuzsovej naleteli úplne všetci, od Lipšica až po Kollára – a naivný by bol ten, kto by si myslel, že sa tomu dalo nejako zabrániť.
Slušný človek na milú esemesku odpíše, ona napíše znovu… kto by sa do tej pavučinky aspoň trochu nezamotal? Rozdiel je však v tom, kto ako so situáciou napokon naloží: niekto podľahne pokušeniu, niekto nie.
Danko, nech už je akýkoľvek, ale zdá sa, že v tomto prípade pokušeniu nepodľahol. Napriek tomu, že bol v tom čase nezadaný, so slečnou si párkrát telefonicky pohovoril, a tým sa to podľa všetkého skončilo.
Vrah, predtým ako sa stane vrahom, je takým istým človekom, ako všetci ostatní. V tom čase Kočner ani Zsuzsová neboli obžalovanými v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ale počestnými občanmi, rovnakými ako my všetci ostatní. Kto mohol tušiť, čo sa stane o niekoľko rokov neskôr, v roku 2018?
Máme pred voľbami, je rok 2020. Slovenská národná strana sa potáca v prieskumoch nebezpečne blízko piatim percentám. A máme tu strany „slušnej“ opozície, ktoré vedia, že keby sa im podarilo nejakým spôsobom ju „skopnúť zo schodov“, cestu k vytúženej moci by už konečne asi mali voľnú.
Títo kresťania a vyznávači slušnosti, pravdy a lásky, ktorí sa už dohodli, že sa po voľbách spoja s tými, ktorí s Kočnerom dlhé hodiny vysedávali na kávičke, či riešili voľbu generálneho prokurátora, chcú odvolať svojho politického protivníka za to, že mu kedysi dávno párkrát telefonovala pekná (a vtedy ešte trestnoprávne nevinná) mladá žena a on neodmietol sa s ňou porozprávať.
Aj vy vidíte absurditu a odpudivosť tejto cynickej zákernosti? Jednofarebné masmédiá ju totiž nevidia… Ešte raz si zopakujme: je úplne nepodstatné, či je cieľom tohto hyenizmu Andrej Danko alebo ktokoľvek iný, ide tu o pravú tvár našich liberálnych demokratov a kresťanov v politike.
Vidíme, že za rečami o slušnosti a zmene k lepšiemu z ich medom pomazaných politických úst je obyčajná prízemná bezcharakterná snaha o drzý a hrubo nekultúrny politický lynč, pokus zlikvidovať politického protivníka spôsobom, pri ktorom vôbec nezáleží na tom, aká stupídna je zámienka – hlavne aby fungovala.
Najbližší mesiac si zrejme podobnej zábavy ešte užijeme…
Ivan Lehotský
.jpg)
.jpg)
