Bratislava 18. júna 2023 (HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)
Ako jeden z dôvodov odmietnutia skoršieho termínu predčasných volieb ešte pred 30. septembrom malo byť aj spoliehanie sa bývalých strán vládnej koalície na psychologický efekt „ukľudnenia” voliča počas letných dovoleniek. Úradnícka vláda mala tento efekt ešte zvýrazniť. Stiahnutie „vlády chaosu” z obehu a neskorší termín parlamentných volieb mal garantovať, aby voliča pri voľbách neovládali emócie. Z najnovšieho prieskumu však vyplýva, že voliči ako dnes, tak aj v septembri svoj názor meniť nebudú. Smer – Hlas – Republika majú najstabilnejších voličov zo všetkých politických strán
Keď sa v rámci rôznych výskumov mimovládok a (zahraničných) poradných organizácií v predvolebnom boji v roku 1998 prišlo na to, že na slovenského voliča dostatočne nezaberajú argumenty o medzinárodnej izolácii Slovenska či údajnej korupcii, ktoré mali ukončiť politické pôsobenie HZDS a Vladimíra Mečiara, „ktosi” (vraj spoza veľkej mláky) mal vtedy Dzurindovi pošepnúť zázračnú predvolebnú formulku o dvojnásobných platoch. Sľubovanú rozprávku o dvojnásobných platoch, si po nástupe „demokratov” z SDK neužil ani vodič autobusu z Prešovského kraja, ktorý na predvolebnom mítingu Mikuláša Dzurindu priamo konfrontoval so svojím platom a vynásobil ho dvoma, načo mu líder SDK blahosklonne prikývol.
Termín predčasných volieb dáva dostatočný priestor stranám na oslovenie voliča, ale aj priestor na to, aby zapôsobili aj rôzne psychologické faktory či sily alebo udalosti, na zmenu správania – nie úplne rozhodnutých voličov. Strany, ktoré majú svojich skalných fanúšikov a neodskočia v poslednej chvíli majú určitú výhodu pred stranami, ktoré nedisponujú stabilným voličským elaborátom.
Z prieskumu agentúry Focus pre TV Markíza vyplýva, že až 77% percent voličov plánuje 30. septembra v predčasných parlamentných voľbách voliť ten istý politický subjekt, ktorý by volili dnes. Ostatných 23 percent respondentov uviedlo, že svoje rozhodnutie ešte môžu zmeniť.
Najviac „skalných” voličov má podľa prieskumu strana Smer-sociálna demokracia (Smer-SD), a to 90 percent. Hlas sa umiestnil na druhom mieste – určite ho plánuje v parlamentných voľbách voliť 84 percent respondentov. Na treťom mieste sa s 83 percentami umiestnilo hnutie Republika a tak uzatvára trojicu najúspešnejších strán s najstabilnejšími voličmi, ktorí by pri vhodení hlasovacieho lístka nemali zaváhať.
Ďalším politickým subjektom, za ktorý sú ochotní voliči hlasovali dnes i v septembri je Kresťanskodemokratické hnutie s 82%. Nasleduje hnutie OĽaNO, ktoré vo voľbách plánujú naisto podporiť necelé tri štvrtiny jeho súčasných voličov. Progresívne Slovensko a strana Sloboda a Solidarita majú zhodne po 69 percent „skalných” voličov.
Z prieskumu taktiež vyplýva, že hnutie Sme rodina by v predčasných parlamentných voľbách naisto volilo iba 58 percent voličov, ktorí by ich volili i dnes, čím sa zaradilo na posledné miesto stabilného voličského elaborrátu spomedzi uvedených politických subjektov.
Napriek tomu, že politické strany, ktoré majú stabilných voličov a taktiež aj dostatočnú členskú základňu majú vždy „volebnú výhodu”, 30. september je dostatočný termín na to, aby sa určité voličské presuny a pohyby v rámci politického priestoru predsa len mohli udiať. Platí to hlavne v prípade, ak sa akoby z čistého neba (a úplne „náhodne”) objaví na Slovensku udalosť, ktorá pohne dejinami a zmení líniu predvolebných preferencií.
PREČÍTAJTE SI EŠTE
Prieskum odhalil, ktoré strany čelia fenoménu váhavého voliča
Fico: Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar bude kandidovať za Smer-SD
0.0°C
.jpg)
