Predseda ÚRSO v rozhovore pre HS naznačil, aký vietor zažijú v peňaženkách domácnosti kvôli energiám

Bratislava 6. novembra 2024 (HSP/Foto:HSP)

Ako dopadne ukončenie plošných dotácií vládou na ceny energií? Čo ovplyvňuje ceny plynu, elektrickej energie, vody a tepla? Aké možnosti má Úrad koncové ceny ovplyvniť? Potrebujeme ho? Pýtali sme sa predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Ing. Jozefa Holjenčíka, PhD.

Plošné dotácie energií skončili

Ministerstvo hospodárstva v lete oznámilo, že domácnosti sa budú musieť pripraviť v budúcom roku na nárast cien zemného plynu a tepla. Potvrdila to samotná ministerka hospodárstva Denisa Saková. „Ceny oproti kompenzovaným cenám z minulého roka budú určite vyššie, čo sa týka plynu aj tepla,“ povedala pred rokovaním vlády minulý mesiac Saková.

Ministerka nechcela konkretizovať, o koľko by sa ceny plynu a tepla mohli zvýšiť. „Výsledok približne tušíme, ale samozrejme ešte cenníky nie sú vonku. Je to teraz momentálne na ÚRSO, ktorý vydá cenníky. Predpokladám, že v priebehu novembra, a budeme vedieť presné čísla,“ konštatovala Saková.

Jozef Holjenčík, šéf ÚRSO na tému štátnej pomoci občanom uviedol: „Naše rozhodnutia sú záväzné pre každého dodávateľa, ktorý dodáva tieto komodity alebo tieto tovary a služby pre občanov, pre odberateľov. Téma dotácií ktoré vláda ohlásila, plošných dotácií alebo neplošných dotácií alebo akýchkoľvek dotácií, je teda politická. Nie je to téma odborná, to znamená, že toto si musí riešiť vláda a je to mimo kompetencií úradu“.

Rovnako to platí aj pre podnikateľov. Úrad nastavuje ceny energií v súlade s očakávaniami. A jeho povinnosťou je ich nastaviť tak, aby zostali na konci dňa všetky zainteresované strany „primerane nespokojné“. Vláda by mala zasiahnuť vtedy, ak došlo k mimoriadnemu nárastu cien oproti očakávaniam.

Viac vo videu:

Stiahnite si alebo vypočujte audio záznam rozhovoru

Čo sa týka zemného plynu, ktorý sme nútení nakupovať v zahraničí a na Slovensko dovážať, Úrad očakáva zvýšenie ceny, napriek tomu, že je zemného plynu vo svete prebytok.

Podľa Jozefa Holjenčíka je za nárastom ceny politika Európskej únie a najmä sankcie voči Ruskej federácii, ktoré voči nej stupňuje EÚ od roku 2014, keď po násilnom zmene režimu v Kyjeve a jeho následnej represívnej politike voči rusky hovoriacej menšine, došlo k odtrhnutiu a následne k pripojeniu Krymu k RF.

Jedna z oblastí, ktorá sa sankciami rieši, je dlhodobý cieľ únie odstrihnúť sa od lacných energetických zdrojov Ruska. „Slovensko má podpísaný dlhodobý kontrakt s Ruskou federáciou na dodávke zemného plynu. A tento plyn je pre nás najvýhodnejší, nakoľko je cenovo prístupný a je vytvorená trasa, cez ktorú sa tento zemný plyn dostáva nielen na Slovensko, ale cez Slovensko aj do ostatných krajín EÚ. Žiaľ sankčná politika alebo postoje, postupy EÚ tomuto bránia.“, uviedol na margo dopadu sankcií na Slovensko šéf Úradu.

Sankcie uvalené na Rusko majú dve strany mince. Jedna postihuje sankciované Rusko a tá druhá tých, čo sankcie na Rusko uvalili, teda EÚ (nás). Politika sankcií v súlade so zdravým rozumom by bola taká, že sankcie by mali viac postihovať Rusko ako nás. A štáty, na ktoré by mali mať isté sankcie (napr. energetické) najväčší dopad, požadujú výnimku.

Žiaľ naše „hrdinské“ vládne reprezentácie z rokov 2020-2023 sledovali slovenské národnoštátne záujmy len málo. Dobre sú známe slová vtedajšieho premiéra Eduarda Hegera o tom ako sa my bez ruského plynu zaobídeme.

Hoci má Slovensko dlhodobý kontrakt s RF a naťahané plynovody najkratšou trasou cez Ukrajinu až na Slovensko, plyn touto cestou už odoberať nebude môcť, nakoľko Ukrajina nehodlá predĺžiť tranzitnú zmluvu s Ruskom po roku 2024. Pričom aj pre Ukrajinu je plyn prichádzajúci z RF ten najlacnejší.

A tak aj Slovensko si muselo hľadať iné, drahšie trasy, ako plyn na Slovensko dopraviť. „V roku 2018, 2019, 2020, keď sa plyn dovážal z Ruskej federácie a tranzitoval z východu na západ cez Ukrajinu, cena zemného plynu bola zhruba na úrovni 18 eur za megawatt hodinu. V súčasnosti keď teda využívame iných kamarátov a iné trasy, tak cena zemného plynu podľa mňa na burze stojí okolo 40 eur za megawattom. Čiže skoro trojnásobok“, uviedol v súvislosti s dopadom zmeny tranzitných trás šéf Úradu.

Ceny plynu pre domácnosti v roku 2025

„Pre skupiny odberateľov, ktorí sú v tarife D1, čo sú klasickí panelákoví odberatelia, ktorí na plyne len varia, je predpoklad nárastu v roku 2025, voči tomu čo platia teraz, zhruba 1 euro za mesiac,“ začal k rastu cien plynu Jozef Holjenčík. A pokračoval s rastom cien pre domácnosti, ktoré zemným plynom navyše ohrievajú vodu. „Tam sa predpokladá, že to bude asi niekde na úrovni 18 eur s DPH na mesiac. A pre plne plynofikované domácnosti, ktoré zemným plynom vykurujú, chladia, varia a ohrievajú vodu, tak tam sa nárast predpokladá okolo 300 až 400 eur za rok“, dokončil svoj výpočet cien šéf Úradu. Výsledná cena samozrejme bude rôzna podľa samotnej spotreby domácnosti.

Tranzit s Ruska cez Ukrajinu by mohol nahradiť re-export

Ukrajinský portál RBC-UKRAINE informoval o tom, že napriek rozhodnutiu Ukrajiny kontrakt o tranzite plynu z RF nepredĺžiť, stále je možnosť, že by z Ruska, či Azerbajdžanu plyn na Slovensko tiekol cez Ukrajinu aj po decembri 2024.

Ukrajinská strana prišla s alternatívou, keď už nehovorí o tranzite , ale o re-exporte. Ponúkla Slovensku a Azerbajdžanu možnosť uskladniť v ukrajinských podzemných zásobníkoch plyn nakúpený v Rusku alebo od Azerbajdžanu a potom ho použiť podľa vlastného uváženia.

Ak by Slovensko súhlasilo, mohlo by nakupovať plyn na ukrajinsko-ruskej hranici alebo v mieste, kde azerbajdžanský plyn vstupuje do Ruska, skladovať ho v ukrajinských zariadeniach a potom ho využívať alebo predávať tretím krajinám.

Baku ani Bratislava zatiaľ na návrh definitívne neodpovedali. Jedna kľúčová podmienka však zostáva: každá strana musí vyriešiť bezpečnostné otázky s Ruskom. Inými slovami, budú musieť rokovať o tom, aby zabezpečili, že ukrajinská plynová infraštruktúra nebude terčom útokov.

Podľa Jozefa Holjenčíka by sa do ceny v takom prípade premietla cena za uskladnenie plynu v zásobníkoch, ktorá sa tiež riadi trhom. Navyše sú zásobníky tej ktorej krajiny dimenzované na spotrebu danej krajiny.

Slovensko nie je aj vďaka dlhodobému kontraktu s RF bezbranná voči neviditeľnej ruke trhu

Slovensko ako členská krajina musí rešpektovať pravidlá jednotného trhu únie, ktorý zaručuje obchodovateľnosť všetkých tovarov a služieb na voľnom trhu a rovnaký prístup každého k ním. „Našťastie existujú smernice, ktoré hovoria aj o tom, že určitú časť týchto tovarov môžeme chrániť a môžeme ponúknuť cenu inú ako je na burze. Čo tým chcem povedať, že koncová cena zemného plynu pre koncových odberateľov sa reguluje iba v niektorých krajinách. Slovensko prijalo úpravu Smernice, kde niektorých zákazníkov chráni. To znamená že im stanovuje maximálnu cenu“, uviedol v súvislosti s tým aké možnosti má Slovensko brániť sa zlyhaniam energetického trhu šéf Úradu.

Dlhodobý kontrakt s RF nám práve pomáha nárasty burzových cien mierniť, lebo je v nich stanovená nižšia cena, výhodnejšia pre Slovensko. Z toho titulu je pre Slovensko rozumné usilovať sa o jeho predĺženie.

V prípade, že by sme pristúpili na to, že by sme plyn nakupovali naozaj niekde v Amerike, tento tankermi vozili do Európy a odtiaľ ho plynovodmi dostávali na Slovensko, tak by tá cena bola ďaleko vyššia.

Absurdné je, že Amerika vedie zástupnú vojnu na Ukrajine s Ruskom. EÚ (teda aj my) sme na RF uvalili energetické sankcie. „Začiatkom tohto roka sa priemerná cena zemného plynu, v tom istom plynnom stave ako ho máme my, sa pohybovala okolo 6 dolárov za megawatt hodinu. A u nás na burze bola táto okolo 40 dolárov za megawatt hodinu“, uviedol Holjenčík ohľadom „rovnosti“.

Zhodli sme sa, že je preprava plynu plynovodom nielen najlacnejšia, čo má dopad na konkurencieschopnosť nášho priemyslu, ale zároveň aj najekologickejšia, keďže na jeho prepravu nie sú potrené zástupy tankerov a nie je potrebná energia na jeho skvapalnenie a naopak. Čo by malo oslovovať „zelených záchrancov planéty“.

Elektrickej energie máme dosť, dokonca ju môžeme vyvážať

Skutočnosť, že sme vo výrobe el. energie sebestační má za následok, že Úrad neočakáva žiaden nárast priemernej ceny pre malé podniky domácnosti oproti roku 2024.

„A to aj vďaka tomu že úrad hneď na začiatku roku rokoval zo slovenskými elektrárňami ohľadne dodávok elektriny pre tuzemský trh, kde sa podarilo dohodnúť cenu na úrovni 61 eur za megawatt hodinu pre zraniteľných odberateľov. To znamená pre domácnosti a malé podniky takú cenu, aby ju boli schopní zaplatiť. Z toho titulu môžem povedať že cena elektriny ostane u nás nezmenená a naďalej bude jedna z najnižších v rámci Európskej únie“, uviedol ohľadom aktívneho prístupu úradu jeho šéf.

Za nízku cenu vďačíme tomu, že máme vlastného výrobcu el. energie z jadra, ktorá je najlacnejším zdrojom vôbec.

Ostatní priemyselní odberatelia si môžu nakúpiť el. energiu kedykoľvek na trhu za najvýhodnejšiu cenu, ktorú podľa Holjenčíka deformuje Green Deal a s ním spojené zelené energie.

Na ceny majú dopad minulé zlé rozhodnutia politikov EÚ

Čo sa týka rastu cien energií zhodli sme sa na tom, že nás (EÚ) dobiehajú zlé rozhodnutia z minulosti. Medzi ktoré patrí rozhodnutie odstrihnúť sa od lacných energetických zdrojov z Ruska ešte v roku 2006 s tým, že tieto nahradíme výrobou z obnoviteľných zdrojov. Ako aj prudký nárast investícií do fotovoltaiky v rokoch 2010-2012.

Energetický mix ma Slovensko veľmi dobre vyskladaný

„Zhruba 67 % elektriny vyprodukujeme z jadrových zdrojov tzn. z jadrových elektrární a zvyšná časť je pomerne rozdelená medzi elektrinou vyrobenou z vodných zdrojov a elektrinou vyrobenou z fosílnych palív. To znamená z paroplynových cyklov a z obnoviteľných zdrojov. Myslí sa tým štiepka, biomasa a iné zdroje“, definoval štruktúru slovenského energetického mixu šéf regulačného úradu. Mix dopĺňa energia vyrobená z fotovoltaiky a z vetra.

Svoje záväzky na % zastúpenie energie z obnoviteľných zdrojov plníme. Na margo toho Jozef Holjenčík poznamenal: „Je veľmi dôležité podotknúť, že aj Európska únia sa spamätala a už zahrnula jadrové zdroje síce nie medzi obnoviteľné zdroje, ale medzi zdroje, ktoré sú uhlíkovo-neutrálne to znamená, že neprodukujú CO2.“

Nemci, ktorí si vďaka zelenému ošiaľu jadrové elektrárne odstavili dnes obnovujú výrobu z uhoľných elektrární, nakoľko veterníkmi a solárami nevedia získať stabilné celoročné dodavky. A vydupali si výnimku na ich používanie až do roku 2050. „To je také zelené“.

Teplo

Úrad reguluje aj ceny tepla. Teplo má regionálny charakter a jeho regulácia je komplikovanejšia. „Na Slovensku máme veľmi veľa zdrojov rôzneho typu. Niektoré teplárne sú na plyn, niektoré na štiepku. Niektoré teplárne berú teplo napríklad z chladenia jadrových elektrární, máme už aj teplárne, ktoré berú teplo zo zeme, to znamená teplé čerpadla. Ale máme aj geotermálne zdroje a podobne. Takže tá škála je veľmi široká“, rozhovoril sa na tému regulácie ceny tepla šéf Úradu.

Pri regulácii ceny tepla vychádza úrad z ročných nákladov na vykúrenie priemerného bytu (70 m2 alebo 200 m3 vykurovacej plochy). Úrad odhaduje navýšenie nákladov na teplo zabezpečované teplárenskými spoločnosťami do 10 % v porovnaní s minulým obdobím.

Voda

Straty pri dodávkach vody vodárenskými spoločnosťami vyčíslené NKÚ na úrovni 30 % nie sú pre Úrad novinkou, poznamenal Jozef Holjenčík. Sám úrad s nimi počíta a dokonca ich povolené maximá vo svojich vyhláškach stanovuje. Ak vodárne tieto limity prekročia musia ich znášať zo svojho zisku. Takže by nadmerné straty koncový odberateľ sanovať nemal.

Úrad môže pôsobiť pre cenotvorbe aktívne alebo pasívne

ÚRSO je na vláde nezávislým regulačným orgánom. Podmienky na jeho prácu vytvárajú politici.

„Nám politici vytvorili teraz také podmienky, že sme nezávislí. A tú nezávislosť v plnom rozsahu využívame na konanie v prospech občanov a v prospech aj podnikateľských subjektov.“, zhodnotil podmienky, aké Úradu pod jeho vedením vytvorila Ficova vláda, jeho terajší šéf.

A na margo práce Úradu pod jeho predošlým vedením za vlád Matoviča, Hegera, či Ódora uviedol: „Nebudem to hodnotiť. Ani nemám dostatok informácií, čo sa robilo pretože som nebol pri zdroji informácií, na základe čoho moji predchodcovia rozhodovali. Preto ich nebudem ani odsudzovať ani haniť. Ja by som niektoré veci bol urobil inak. Faktom je, že Úrad sa za predchádzajúcich vedení dostával do zjavnej pasivity, čiže nevyužíval všetky nástroje na reguláciu, ktoré mohol. Spomínam si, že keď vznikla veľká energetická kríza, tak Úrad mohol hneď naštartovať inštitút mimoriadnej regulácie a začať chrániť dôslednejšieho odberateľov aj v priemysle pred vysokými cenami. Niekoľkokrát som na to v médiách upozornil, že nechápem, prečo sa tento inštitút nevyužil.“

Holjenčíkovo prvé rozhodnutie po nástupe do Úradu bolo zavedenie mimoriadnej regulácie, aby „aby sa otvoril alebo zúžil priestor pre špekulácie, aby sa ľudia mohli nadýchnuť a aby sa ceny naozaj znížili a vytvorili podmienky pre rozvoj. A pre to, aby ľudia a odberateľa mohli za energie platiť bez obáv, že nebudú mať zajtra za čo kúpiť napr. chlieb“, dodal súčasný predseda regulačného úradu.

V prípade, že by niekomu napadlo tento úrad zrušiť a všetko nechať na riadenie trhom, stali by sme sa hračkou energetického trhu, ktorý už niekoľkokrát dokázal zlyhať. Výsledkom by bola katastrofa. Jozef Holjenčík tento experiment neodporúča.

„Neviditeľná ruka trhu zlyhala niekoľkokrát. A sme presvedčený aj teraz. Za minulej vlády alebo za minulého vedenia, že známe vyjadrenie pána Sulíka, že trh vyrieši všetko, jednoducho sa minuli účinkom, resp. nie sú pravdivé a sme si to sami odžili.“

„Práve preto je tu regulačný úrad a preto je regulačný úrad zriadený v každom členskom štáte Európskej únie. Úrad sa riadi určitými pravidlami, ktoré prijala konzistentne celá Európska únia tak, aby jednoducho mohol fungovať a plnil svoje účely ako nezávislý dozorca a tvorca cien“, zakončil náš rozhovor Jozef Holjenčík, predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na Slovensku.

Prečítajte si tiež

• Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozhodol o zvýšení cien plynu. Saková: Rozhodnutie je škandalózne!
• Rezort hospodárstva: Vyššie ceny plynu sa dotknú časti domácností
• “Nikto na faktúre neuvidí nárast cien za energie.” Saková a Pellegrini vysvetľujú