Súdna rada SR sa  na základe odlišného stanoviska sudcu Najvyššieho správneho súdu SR v disciplinárnej veci JUDr. Michala Trubana, zaoberala konaním predsedu Špecializovaného trestného súdu, ktorý ešte pred podaním disciplinárneho návrhu na sudcu JUDr. Michala Trubana vykonával akési prípravné disciplinárne konanie a zháňal od polície aj operatívne informácie na predmetného sudcu, či na jeho dcéru.

Kompletné znenie odlišného stanoviska sudcu Najvyššieho správneho súdu SR možno nájsť tu:

Súdna rada SR sa teda zaoberala tým, či je možné, aby predseda súdu pri zvažovaní, či podá alebo nepodá disciplinárny návrh na sudcu mohol úkolovať políciu a vyžadovať od nej operatívne informácie na sudcov, či ich rodinných príslušníkov.

V tomto smere je nutné uviesť, že neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré by predsedovi súdu umožňovalo viesť pred podaním návrhu na disciplinárne konanie vyšetrovanie, teda akési osobitné prípravné konanie a v rámci neho žiadať políciu, aby mu poskytovala operatívne informácie, ktorými disponuje v súvislosti s vykonávaním svojim zákonných kompetencií. Na strane druhej, neexistuje ani žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by polícii umožňovalo, aby už získané operatívne informácie dala predsedovi súdu do dispozície.

Predseda Špecializovaného trestného súdu vo svojich žiadostiach polícii neuviedol žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by ho oprávňovalo na vyžiadanie operatívnych informácií od polície a ani polícia vo svojich odpovediach neuviedla žiadne zákonné ustanovenie podľa ktorého bola oprávnená na poskytnutie operatívnych informácií z trestných vecí predsedovi súdu.

Jediným ustanovením, podľa ktorého môže predseda súdu nateraz postupovať je ustanovenie § 42 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v zmysle ktorého predseda súdu je povinný dohliadať na dodržiavanie povinností ustanovených sudcom a v prípade dôvodného podozrenia z ich porušovania je povinný vykonať opatrenia nevyhnutné na zistenie skutkového stavu, odstránenie zistených nedostatkov a vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti.

Ustanovenia Trestného poriadku tu nie je možné použiť a to ani podporne, nakoľko Trestný poriadok možno podporne použiť až v začatom disciplinárnom konaní, teda až vtedy, ak už bol podaný návrh na disciplinárne konanie (§ 4 a § 13 ods. 1, ods. 2 zákona č. 432/2021 Z.z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu SR ).

Podstatným teda je zistenie, čo všetko môžu byť opatrenia predsedu súdu nevyhnutné na zistenie skutkového stavu; teda či to môže byť aj zabezpečovanie si operatívnych informácií od polície, ktoré inak ani nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu a z ktorých navyše ani nie je často jasné, kto ich polícii poskytol.

Pokiaľ by sa pripustilo, že predseda súdu môže vyžadovať operatívne informácie od polície v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 42 ods. 3 zákona o súdoch, potom by sme museli dospieť k záveru, že predseda súdu je oprávnený aj na pokynovanie polície, aby mu prípadne takéto operatívne informácie zohnala (ak ich ešte nemá), prípadne by mohol žiadať políciu, aby mu zabezpečila výsluchy konkrétnych osôb, zaistila nevyhnutné veci a podobne, teda predseda súdu by mohol pred podaním disciplinárneho návrhu fakticky viesť prípravné disciplinárne konanie, ktoré zákon nepozná a to navyše za situácie, že disciplinárne podozrivý sudca by nemal žiadny prístup do takto zabezpečených podkladov poskytnutých predsedovi súdu zo strany polície.

Súdna rada SR po rozprave dospela väčšinovo k záveru, že predseda súdu nie je vyšetrovacím orgánom v zmysle ustanovení Trestného poriadku a preto ani nemôže žiadať od polície, aby mu poskytla operatívne informácie na sudcu, či jeho rodinných príslušníkov z trestných vecí.

Predsedovia súdov pri plnení si povinnosti v zmysle ustanovenia § 42 ods. 3 zákona o súdoch preto nesmú vychádzať pri ustaľovaní skutkového stavu veci pred zvažovaním, či podajú alebo nepodajú na sudcu disciplinárny návrh, z operatívnych informácií polície, ktoré nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu a na tento účel si ich od polície zabezpečovať.

Súdna rada SR preto dňa 13.12.2023 pod č. 470/2023 prijala uznesenie v nasledujúcom znení:

Súdna rada Slovenskej republiky, plniac si svoju zákonnú kompetenciu podľa § 3a písm. a), § 3a písm. c) zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo vzťahu k predsedom súdov, ktorí zabezpečujú riadenie súdov,

konštatuje,

že súčasťou opatrení predseda súdu na zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 42 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie je získavanie informácií prostriedkami operatívno-pátracej činnosti od orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko na konanie predsedu súdu sa nevzťahuje Trestný poriadok, ani zákon č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, a to ani podporne, pretože nejde o postup v trestnom alebo disciplinárnom konaní.

Súdna rada Slovenskej republiky poveruje predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, aby prijaté stanovisko zaslal na vedomie všetkým predsedom súdov v Slovenskej republike.

JUDr. Peter Šamko
sudca Krajského súdu v Bratislave

Článok pôvodne vyšiel na pravnelisty.sk

Prečítajte si tiež:

•  Sudca Šamko pre HS: Možno to bude pre niekoho šok, ale kritizovať je možné aj prezidentku
• Sudca Šamko: Existencia ÚŠP nie je vôbec potrebná