Washington 28. novembra 2024 (HSP/Foto:Screenshot Youtube)
Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu má „takmer nesplniteľnú úlohu“ – nájsť dohodu, ktorá by ukončila vojnu a zároveň bola aspoň čiastočne prijateľná pre jej účastníkov, píše Der Spiegel
Publikácia pripomína jeho plán na urovnanie vojny, ktorý predstavil ešte v apríli spolu s Fredom Fleitzom, šéfom štábu Rady pre národnú bezpečnosť v prvej Trumpovej administratíve.
Navrhuje pokračovať v dodávkach zbraní Ukrajine, ale len ak bude pripravená sadnúť si za rokovací stôl s Ruskom a ukončiť vojnu.
Kellogg navrhol, aby sa vojna zastavila pozdĺž frontovej línie bez toho, aby Rusko formálne uznalo územia, ktorých sa zmocnilo. A vytvoriť bezpečnostný mechanizmus, aby Putinovi nenapadlo znovu zaútočiť na Ukrajinu.
Kellogg zároveň navrhol, aby Ukrajina nevstúpila do NATO, aby bol Putin motivovaný začať rokovania. Takisto by sa podľa neho mala Rusku ponúknuť perspektíva zrušenia sankcií.
Ak Rusko nebude súhlasiť s rokovaniami, navrhuje zvýšiť vojenskú pomoc Ukrajine.
Der Spiegel pripomína, že Trump počas predvolebnej kampane na jednej strane sľuboval zastavenie pomoci Ukrajine a na druhej strane podľa publikácie nebude chcieť vyzerať ako prezident, ktorý hodil Ukrajinu pod „Putinov autobus“. Za takýchto okolností, píše Spiegel, bude Kellogg čeliť „takmer nemožnej misii“.
Článok o Keithovi Kelloggovi uverejnil aj denník Washington Post. Publikácia píše, že by mohol zohrať kľúčovú úlohu pri ukončení vojny.
Budúci Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť, člen Snemovne reprezentantov Michael Walz, už Kellogga pochválil na svojom profile na X, keď povedal, že je „odhodlaný dosiahnuť mierové riešenie na Ukrajine“. Samotný Kellogg na sociálnych sieťach uviedol, že sa teší na „neúnavnú prácu na zabezpečení‚ mieru prostredníctvom sily‘ a presadzovaní amerických záujmov“.
Čo vypovedá vymenovanie Kellogga o Trupových predstavách o vojne na Ukrajine
Nominácia generála Keitha Kellogga za osobitného vyslanca pre Ukrajinu je zrejme najjasnejším Trumpovým signálom od volieb o tom, ako vníma svoju politiku v otázke vojny.
Kellogg, ako sme už písali, je známy tým, že navrhuje ukončiť vojnu na frontovej línii tým, že prinúti Kyjev a Moskvu rokovať, ako aj tým, že v najbližšom čase stiahne z programu rokovania členstvo Ukrajiny v NATO.
A Kelloggova nominácia naznačuje, že v tomto duchu uvažuje aj samotný Trump.
Prirodzene, do inaugurácie zostávajú ešte takmer dva mesiace a za ten čas sa môže stať veľa vecí. A Trumpov postoj sa môže tiež zmeniť. Najmä preto, že v samotnej Republikánskej strane je veľa zástancov iného prístupu – pokračovať v podpore Ukrajiny v rovnakom režime alebo ju dokonca zvýšiť, a nie tlačiť Kyjev k rýchlemu ukončeniu vojny.
Čas, ktorý uplynul od amerických volieb, však ukazuje, že Trump sa priaznivcom tohto názoru vzďaľuje. Napríklad výslovne vyhlásil, že bývalý minister zahraničných vecí Mike Pompeo (jeden z predstaviteľov „vojnových jastrabov“ medzi republikánmi, na ktorého Bankovová osobitne vsadila) nebude v jeho tíme. Nenaplnili sa ani očakávania Kyjeva, že Pompeov spolupracovník Hook bude vymenovaný za osobitného vyslanca pre Ukrajinu.
Ako vidíme, v súčasnosti Trump na kľúčové pozície, ktoré budú tak či onak určovať politiku voči Ukrajine, nominuje zástancov rýchleho zastavenia vojny.
A to vytvára pre ukrajinské orgány ťažkú dilemu, akú stratégiu zvoliť, ak nakoniec Trump navrhne práve takúto možnosť (ukončenie vojny na fronte a moratórium na vstup Ukrajiny do NATO).
Exminister zahraničných vecí Kuleba dnes uviedol, že Zelenskyj nebude súhlasiť s ukončením vojny na frontovej línii, čím by v skutočnosti ponechal Rusku územia, ktoré obsadilo, a to ani v prípade, že USA pohrozia prerušením pomoci (čo by podľa exministrovho odhadu mohlo viesť k zrúteniu frontovej línie, ako to predtým uviedol aj ukrajinský prezident).
Takáto interpretácia však vyzerá zvláštne. Podľa Kulebovej logiky sa zdá, že Zelenskyj by uprednostnil „zrútenie frontu“, ktoré povedie k ešte väčším stratám územia, pred možnosťou ukončenia vojny pozdĺž frontovej línie, v ktorej prípade budú straty územia oveľa menšie ako v prípade pokračovania vojny v podmienkach zastavenia americkej pomoci.
Nie je celkom jasné, prečo by ukrajinské orgány niečo také robili, keď obyvateľstvo, súdiac podľa posledných prieskumov verejnej mienky, je čoraz viac naklonené rokovaniam a dokonca územným ústupkom v záujme zastavenia vojny. A je nepravdepodobné, že by sa ponáhľali „zvrhnúť“ prezidenta, ak by takúto možnosť schválil.
Okrem toho, ak Trump naozaj postaví otázku ako otázku – buď rokovania o zastavení vojny, alebo zastavenie pomoci – Zelenského manévrovací priestor sa môže stať pomerne malým, pretože v prípade absencie americkej pomoci budú podmienky na ukončenie vojny pre Kyjev oveľa horšie ako prímerie na frontovej línii.
Preto nie je zďaleka isté, že Zelenskyj bude túto možnosť tvrdo odmietať, než by súhlasil s Trumpovým návrhom.
Pravda, ďalšou dôležitou otázkou je, či Kremeľ, ktorého oficiálne stanovené podmienky ukončenia vojny, podobne ako oficiálne ukrajinské podmienky, neznamenajú ukončenie vojny pozdĺž frontovej línie (Putin, treba pripomenúť, požaduje, aby mu bolo odovzdané celé územie štyroch ukrajinských oblastí – Doneckej, Luganskej, Záporožskej a Chersonskej), bude s týmto návrhom súhlasiť.
Aká presne bude reakcia Kremľa na Trumpove návrhy na ukončenie vojny, ak vôbec nejaká bude, však bude závisieť od mnohých faktorov. Medzi nimi je aj postoj partnerov Ruska z globálneho Juhu (väčšina z nich podporuje skoré ukončenie vojny), ako aj situácia na bojisku v čase inaugurácie amerického prezidenta.
Tá prirodzene ovplyvní aj postoj Kyjeva.
Prečítajte si tiež:
0.0°C
.jpg)
