Môj profil 
Predplatné
Bratislava 14. mája 2019 (HSP/Foto:HSP)
V Bratislave sa konala konferencia Hnutia za Európu národov a slobody nazvaná „Za Európu suverénnych národov“. Konferencia sa konala v Grand Hotel River Park a zúčastnili sa na nej ako hosťujúce hnutie Sme rodina Borisa Kollára, Le Rassemblement Nationale (Národné združenie) reprezentované jej predsedníčkou Marine Le Pen a tiež predstavitelia vládnucej Rakúskej strany slobody (FPO) a gréckej strany Nea Dexia (Nové právo)
Viacero strán poslalo posolstvá cez video nahrávky. Konferencia prebehla veľmi kultúrnym a slušným spôsobom. Zdôrazňovala sa najmä myšlienka upevnenia Európskej únie. Hlavne pomocou reforiem, ktoré by viedli k odstráneniu byrokratického, neefektívneho a centralizovaného riadenia z Bruselu a jeho nahradením slobodnou spoluprácou suverénnych európskych národov. Vlastne by išlo o návrat k pôvodným ideálom Európskeho hospodárskeho spoločenstva a neskôr Európskeho spoločenstva. Napriek tomu, pán Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv označil stretnutie ako neonacistický európsky klub a vyhlásil že Boris Kollár sa pridal k neonacistom.
Nuž fašisticky alebo neonacisticky sa správala v skutočnosti malá úderka tzv. aktivistov, ktorá prehlušovala priebeh stretnutia hlučnou tzv. hudbou (ťažko je nazvať hudbou to kvílenie a búšenie) pustenou cez obrovské reproduktory, ktoré by sa dali nazvať aj profesionálnou zvukovou technikou.
Najhoršie na tom ale je že toto nekultúrne a doslova primitívne správanie nielenže výrazne sťažovalo výmenu názorov na pokojnom stretnutí, ale tiež rušilo obyvateľov okolitých bytov a najmä zahraničných turistov a iných hostí luxusného hotela River Park. Toto je ten skutočný fašizmus, ktorý v poslednom období začína doslova terorizovať Slovensko.
A treba to pomenovať veľmi jasnou rečou. Takýto primitivizmus by mal byť postihovaný zákonom, a nie slobodné vyjadrovanie ústavou garantovaného práva na slobodu slova, názorov a združovania.
A pán Weisenbacher a jemu podobní by si mali uvedomiť, že ich nezodpovedné a nedemokratické vyhlásenia nielenže ohlupujú naivných mladých ľudí, ale ich aj fanatizújú. Sfrustrovaní mladí ľudia, ktorým bol ukázaný ideologický nepriateľ, ktorého treba zničiť, môžu sa skutočne vymknúť spod kontroly. Každý fanatizmus je zlý a veľakrát vedie k vraždeniu. Už sme mali dosť príkladov v histórii, v dvadsiatom storočí minimálne dvakrát. Bol tu fanatizmus rasový a národnostný a tiež fanatizmus triedny. Netreba nám ďalší fanatizmus nech sa už volá akokoľvek. Demokracia je založená na tolerancii k inému názoru. Treba asi stále opakovať slová známeho francúzskeho osvieteneckého filozofa Voltaira: „ Je ne suis pas d´accord avec ce que vous dites, mais je me battrai jusqu´a la mort que vous puissiez le dire“. „Nesúhlasím s tým čo hovoríte, ale budem bojovať až do smrti, aby ste to mohli hovoriť“.
Páni fanatici, máte plné právo mať ústa plné páčivých hesiel o európskych riešeniach, spoločnej armáde (pod velením francúzskych a nemeckých dôstojníkov), európskom superštáte, humanizme a slušnosti. Ale správajte sa vy a vaši nasledovatelia v prvom rade slušne a demokraticky.
Keď sa chcete vzdať všetkých slovenských tradícií, zvykov a tiež identity (lebo z nejakého dôvodu neznášate Slovensko a hanbíte sa za neho), to je vaše právo. Ale nemáte žiadne právo vaše „tzv. správne názory“ fanaticky nanucovať mlčiacej väčšine, zatvárať jej ústa a prikazovať čo si má myslieť. Toto je to skutočné extremistické správanie. Zatvárať ústa a prikazovať, ktorý je ten jediný správny názor, tak sa začína fašizmus v praxi.
Jedným z problémov prevládajúcej slovenskej mentality je tiež slovenská zahriaknutosť a stáročiami vypestovaná obranná reakcia typu „ ja nie som nacionalista, to Fero, Jano, Mišo je nacionalista. Moderná verzia je povedať že ja som vlastenec a nie nacionalista. Lebo v histórii nás všetci tí čo nám vládli obviňovali z nacionalizmu, aby nás lepšie ovládali a vyvolali v nás pocit viny.
My sa nemáme za čo hanbiť. Nikdy sme nikoho neutláčali, ale napriek útlaku, ponižovaniu a aj vraždeniu (napríklad počas tureckých vojen) sme prežili ako národ a aj náš jazyk slovenský prežil od čias moravských a nitrianskych Slovenov a Sloveniek až dodnes. Sme to práve my, čo sme dali slovanskému svetu takých velikánov ako Ján Herkeľ, Anton Bernolák, Pavol Jozef Šafárik, Ján Kollár, Ľudovít Štúr a Svetozár Hurban Vajanský. Kde sú starí Sumeri, Babylončania, Chetiti, Rimania, Huni, Avari, Byzantínci a iné slávne národy a dobyvatelia? Zmizli vo víre dejín.
Slovensko má množstvo problémov, vrátane korupcie, rodinkárstva a rôznych svojich a cudzích oligarchov. Ale riešením nie je sa hádať a hašteriť sa. To využívajú tí, čo nás chcú aj naďalej ovládať. „Divide et impera“, „Rozdeľuj a panuj“ hlása známy výrok, ktorý v praxi znamená, že treba protivníkov rozdeliť a medzi sebou znepriateliť a tým nadobudnúť nad nimi nadvládu. V našom slovenskom podaní analógiou môže byť známa legenda o troch Svätoplukovych synoch a troch prútoch. Každý jeden zo synov zlomil každý jeden prút. Ale nikomu sa nepodarilo zlomiť zväzok troch prútov.
My sme tu doma, nie niekto iný. Ale ponaučme sa už konečne, že v zásadne dôležitých veciach musíme držať spolu. Musíme sa dohodnúť a povýšiť národný a štátny záujem nad vlastný, egoistický alebo stranícky záujem. Nie je to ale vôbec také jednoduché. Čo tak zahryznúť si niekedy do jazyka? Predtým ako začnem urážať a nálepkovať? Čo tak vžiť sa do kože druhého? Čo nechcem aby niekto robil mne, nebudem ja robiť druhému. Nebudem všetkých poučovať ale radšej budem počúvať. Možno pochopím čo ten druhý chce alebo čo vlastne navrhuje. Čo tak presvedčiť sa že sa chcem dohodnúť a nie automaticky považovať druhého za nepriateľa, idiota, darebáka a kriminálnika?
Ale predtým urobme poriadok s fanatikmi, ktorí nás rozoštvávajú, ohlupujú a v konečnom dôsledku rozdeľujú a fanatizujú páčivými abstraktnými heslami, častokrát odtrhnutými od zdravého sedliackeho rozumu, ktorý pomohol Slovákom prežiť stáročia.
A my sa potom hádame a nenávidíme, zatiaľ čo niekto iný nám vládne a smeje sa potichučky z našej hlúposti. Toto je výzva všetkým Slovákom a Slovenkám a tiež výzva všetkým existujúcim alebo budúcim slovenským politickým stranám a hnutiam. Veľmi ťažko je si vydobyť slobodu, ale veľmi ľahko je ju stratiť.
Dezider Štefunko
.jpg)
.jpg)
