Berlín 20. novembra 2020 (SITA/AP/HSP/Foto:TASR/AP-Matthias Schrader)
Pred 75 rokmi sa v súdnej sieni 600 v norimberskom Justičnom paláci začal proces s osobami, ktoré patrili medzi najnegatívnejšie postavy 20. storočia
Hermanna Göringa, Rudolfa Hessa, Joachima von Ribbentropa a 18 ďalších vysokopostavených nacistických pohlavárov súdili Spojenci (ZSSR, USA, Veľká Británia a Francúzsko) v súvislosti so zločinmi spáchanými počas druhej svetovej vojny, ktorá si vyžiadala milióny ľudských životov.
Práve Norimberg bol mestom, kde Adolf Hitler dohliadal na zhromaždenia nacistických prívržencov a vyhlásil tzv. rasové zákony z roku 1935, ktoré vydláždili cestu holokaustu. Justičný palác vybrali na súdne procesy skôr z pragmatického dôvodu – bol jednou z mála budov v meste, ktoré počas vojny nepoškodilo spojenecké bombardovanie.
Proces s obvinenými trval desať mesiacov
Proces s obvinenými trval desať mesiacov. Rozsudok oznámili v dňoch 30. septembra a 1. októbra 1946. Počas 218 dní procesu vypočuli stovky osôb. Bol medzi nimi aj spomenutý Rudolf Hess, veliteľ tábora smrti v Osvienčime, ktorý “reagoval na príkaz na vyvraždenie ľudí spôsobom, akoby mal dať vyrúbať stromy,” napísala americká prokurátorka Whitney R. Harrisová.
Obžalobu pôvodne vypracovali pre 24 obvinených politických, ideologických, hospodárskych a vojenských vodcov. Na súd sa nedostavil Martin Bormann a zo zdravotných dôvodov neprišiel Gustav Krupp von Bohlen und Halbach. Pred tribunál predstúpilo 21 obžalovaných. Dvanásť obžalovaných odsúdili na trest smrti obesením. Rozsudok vykonali v skorých ranných hodinách 16. októbra 1946. Pri poprave boli prítomní zástupcovia každej zo štyroch veľmocí a ôsmi novinári. Fotografovať a filmovať však bolo zakázané.
Telá popravených následne previezli do Mníchova, spálili ich v krematóriu a popol vysypali do rieky Isar. Troch z obžalovaných prepustili na slobodu, siedmich poslal súd do západoberlínskeho väzenia Spandau.
Hlavní vinníci sa pred súd nikdy nedostali. Zo strachu pred zajatím a potupou spáchal totiž nacistický vodca Adolf Hitler spolu s Evou Braunovou 30. apríla 1945 vo svojom bunkri samovraždu. Na druhý deň ho nasledoval aj ríšsky minister propagandy Joseph Goebbels s manželkou Magdou. Ešte predtým spoločne otrávili svojich šesť detí. Ríšsky vodca SS Heinrich Himmler padol koncom mája 1945 do britského zajatia a tiež si zvolil radšej smrť než skončiť na popravisku.
Deň pred svojou popravou spáchal v cele samovraždu zakladateľ Gestapa Hermann Göring. Podobný osud si zvolil aj ríšsky inšpektor zodpovedný za organizovanie nútených prác Robert Ley.