Roku 1947 sa povojnová ekonomika dostala do krízy. Zasiahnuté bola napr. Taliansko a Británia. Počas vojny vzrástla prestíž komunistov (vďaka úspešnému protinacistickému odboju), dialo sa tak v spomínaných krajinách, ale aj vo Francúzsku či Grécku atď. Mienili preto USA svoju pomoc Európe vo forme Marshallovho plánu altruisticky, alebo sa ponukou na obnovu Európy snažili zastaviť proces, kedy hrozilo, že v niektorých štátoch mocensky posilnia práve komunisti?

Tomáš Krystlík: Obe platia. Spojené štáty mali tovaru na rozdávanie (vojna nezasiahla USA, výroba bežala na plné obrátky, pozn. aut.). Sami by to nespotrebovali. Spojené štáty v rámci Trumanovej doktríny (od 12. 3. 1947 koncepcia zahraničnej politiky USA spočívajúca v zadržiavaní sovietskeho boľševizmu, pričom všade na svete) poskytli najskôr hospodársku pomoc Turecku a Grécku.

Na jar 1947 boli komunisti vytlačení z francúzskej a talianskej vlády a USA ohlásili Marshallov plán hospodárskej pomoci európskym krajinám. (Pozn.: prof. Ivo Budil Sputniku telefonicky oznámil, že USA mali skutočne vďaka vojne taký ekonomický prebytok, že hrozilo “prehriatie” ekonomiky. Využiť tovar v rámci Marshallovho plánu sa teda hodilo, a tiež Európe pomohlo. Zaujímavé, že kvôli štrukturálnym záležitostiam Británia, ktorá dostala najväčší krajec, možnosti Plánu celkom nevyužila…).

Potom, že USA do chodu cudzích krajín nezasahujú. Prečo rástla prestíž komunistov, dokonca na pôde USA? Nemala Amerika svoju pomoc začať oveľa skôr, nejakým spôsobom ešte za vojny? Ako významné boli dodávky UNRRA?

Tomáš Krystlík: Socializmy všetkého druhu – teda aj sovietsky boľševizmus a najmä nacizmus – boli všade medzi vojnami v obľube; sám prezident USA F. D. Roosevelt bol radikálny socialista. USA nemohli počas vojny do obsadených krajín nacistami predsa nič dodávať (iný názor pozri kniha Dušana Rovenského Zákulisí veľké vojny, pozn. Aut.).

Ekonomicky vzaté: v roku 1945 predstavovali dodávky UNRRA do Československa trojnásobok všetkého vývozu z ČSR. To všetko pri zmodernizovanom a prakticky neporušenom československom priemysle. Ešte v roku 1947 tieto dodávky predstavovali 70% celkového dovozu. V podstate to ukazuje na neefektivitu československého hospodárstva…

Obával sa ZSSR oprávnene, že ho USA chceli pripraviť o reparácie? Nebol to totiž ZSSR, kto trval na rozbití Nemecka… Jan Masaryk by plán obnovy uvítal v prípade, ak by dotyčná pomoc politicky nerozdelila Európu, takisto si neprial pošramotiť vzťahy so ZSSR…

V Európe mala Červená armáda dvojnásobnú prevahu nad angloamerickými vojskami. Ako by Amerika mala pripraviť ZSSR o reparácie? Ak by sa Nemecko rozdrobilo, nebol by nástupnícky štát (ako že nakoniec nebol), a teda žiadne reparácie pre ZSSR…

Stalin nechcel rozbitie Nemecka na menšie útvary, než boli okupačné zóny, pretože sa nevzdal plánu, že v západnej Európe nastolí Červená armáda – niekedy v budúcnosti – boľševizmus. A k tomu potreboval aspoň formálne celý nemecký štát. Marshallov plán nerozdeľovali Európu, to Sovietsky zväz svojou nevôľou voči nemu Európu rozdelil.

Kde USA získali tak ohromné ​​prostriedky, aby mohli začať Európe pomáhať finančne?

Zbrane sú spotrebný tovar (ničia sa vojnou, morálne zastarávajú), nemajú dlhú životnosť, takže štát, ktorý zbrojí (vyrába prevažne “spotrebný” tovar), ekonomicky silnie. Z tohto titulu si nemyslím, že mal pravdu Che Guevara, keď hovoril: “Ešte viac Vietnamov (vojen vo Vietname) a USA sa ekonomicky zničí.”

V Prahe sa o Marshallov pláne hovorilo, pre jeden americký dokumentárny film doktor Antonín Sum, vtedajší pracovník Ministerstva zahraničných vecí ČSR, pripomenul, že 1/3 vlády boli komunisti, vraj sa vyjadrovali k veci najprv pozitívne. V iných zdrojoch čítame, že v roku 1947 štátny tajomník Clementis chcel počkať na vyjadrenie Sovietov… Neskôr si Stalin zavolal na koberček vtedajšieho premiéra Klementa Gottwalda…

V Marshallovom pláne, týkajúceho sa povojnovej obnovy, videla Moskva potvrdenie, že sa USA bude aj naďalej angažovať v Európe a zaplní mocenské vákuum vzniknuté oslabením Veľkej Británie a Francúzska, kam Moskva chcela sama svojím vplyvom expandovať. Bolo však tiež jasné, že v západnej Európe podľahne Spojeným štátom, pretože nie je schopná podobnú hospodársku pomoc poskytnúť.

Pomoc by sa mohla vzťahovať aj na ZSSR (bolo mu to ponúknuté, za vojny ZSSR čerpal tovar z Lend Lease, pozn. Aut.), Pretože Marshall vyhlásil, že plán zahŕňa celú Európu, resp. západne od Ázie, teda vrátane ZSSR. (Podľa prof. Iva Budila, ako povedal Sputniku, Marshallov plán nebol ponúknutý Španielsku, pozn.). V júli 1947 Stalin československej vládnej delegácii v Moskve však načrtol, že Marshallov plán môže znamenať “pokus o izoláciu ZSSR“, takže československú účasť v projekte považuje za čin namierený proti ZSSR… Sovietsky vodca dal najavo, že na prijatí alebo odmietnutí Marshallovho plánu “závisí sovietsko – československé priateľstvo“.

Účasť Československa na konferencii o Marshallovom pláne v Paríži by sa Sovietom priečilo. Podľa svedectva člena delegácie, generálneho tajomníka ministerstva zahraničia Arnošta Heidricha:

“Stalin označil za cieľ terajšej sovietskej politiky dostať Američanov z Európy a Ázie… Marshallov plán je pre Spojené štáty len prostriedkom, ako upevniť svoj politický a hospodársky vplyv v Európe…”

Z toho by vyplývalo, že Československo sa na samom úsvite moci komunistov rozhodlo, že americkým záujmom naproti nepôjde. Sovietsky zväz počítal s tým, že keby moc Američanov v povojnovej Európe poľavila, Francúzsko i Británia by sa ocitli v určitej osamelosti, čo by naopak konvenovalo zámerom Sovietskeho zväzu, ktorý v tých časoch usiloval o projekciu svojho vplyvu aj smerom západným.

Ponúkol nakoniec Sovietsky zväz Československu nejakú alternatívu Marshallovho plánu?

Nie. Neponúkol.