Prečo západné médiá čoraz častejšie vyzývajú na zastavenie vojny na frontovej línii

Kyjev 9. októbra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Russian Defense Ministry Press Service photo via AP)

Západné médiá v poslednom čase zaplavujú články, v ktorých sa navrhuje možnosť zastavenia vojny na frontovej línii ako jediný realistický cieľ

A tvrdia, že k takémuto scenáru sa už prikláňa aj ukrajinské vedenie. Na oficiálnej úrovni to však Kyjev kategoricky popiera a tvrdí, že Zelenského „mierová formula“ s požiadavkou návratu k hraniciam z roku 1991 ako hlavnej podmienky ukončenia vojny zostáva nezmenená.

Zdroje „Strany“ v diplomatických kruhoch tiež potvrdzujú, že ukrajinské úrady, ako aj vplyvná „vojnová strana“ na Západe, sú kategoricky proti zmrazeniu vojny na frontovej línii a trvajú na jej pokračovaní, pretože sa domnievajú, že Rusko môže byť ešte „vyčerpané a destabilizované“, a preto sú presvedčení, že čas pracuje pre Ukrajinu.

Súdiac podľa prudko rastúceho počtu publikácií o potrebe „zmeny koncepcie“ v západných médiách však s týmto hodnotením nesúhlasia všetci v USA, Británii a EÚ.

A tento názorový rozdiel môže mať pre ukrajinské orgány mimoriadne vážne dôsledky (vnútropolitické aj zahraničnopolitické), ak budú naďalej trvať na vojne „do víťazného konca“, ale vývoj udalostí na bojisku povedie k ďalšiemu zhoršeniu pozície AFU a následne k zhoršeniu (nie zlepšeniu) vyjednávacej pozície. Už teraz je tón publikácií v západných médiách voči Zelenskému čoraz kritickejší. Najmä po jeho nedávnej návšteve Spojených štátov, kde sa mu nepodarilo vyriešiť hlavné otázky, s ktorými tam prišiel.

V tomto prípade bude, samozrejme, hrať veľkú úlohu aj výsledok volieb v USA. Trump presadzuje skoré ukončenie vojny na frontovej línii. Harris bude pravdepodobne vo všeobecnosti nasledovať predchádzajúcu líniu Bidenovej administratívy. Otázkou však je, či sa táto línia zmení.

V skutočnosti frekvencia výziev v médiách, aby sa rozhodlo o novej koncepcii ukončenia vojny, súvisí práve s blížiacimi sa voľbami. Nie je vylúčené, že západné elity sa tak snažia schváliť obnovenú stratégiu Západu voči Ukrajine ešte pred odchodom Bidena z funkcie, aby ju nový prezident nemohol rýchlo „zvrátiť“.

Zároveň však vo Washingtone, Londýne a EÚ neexistuje jednotné stanovisko k tomu, aká by táto stratégia mohla byť. Kým jedni vyzývajú na ukončenie vojny na frontovej línii, iní trvajú nielen na pokračovaní vojny, ale aj na zvýšení stávok v nej: na povolení úderov raketami dlhého doletu proti Rusku a na formálnom prizvaní Ukrajiny do NATO. Čo by mohlo minimalizovať pravdepodobnosť akýchkoľvek produktívnych rokovaní s Ruskom o ukončení vojny, aj keby sa Trump dostal k moci so svojimi sľubmi, že bude rokovať so Zelenským a Putinom do 24 hodín. Navyše existuje riziko priameho stretu medzi NATO a Ruskou federáciou, ktorého hrozby pravidelne prichádzajú z Moskvy.

Polarita týchto dvoch pozícií sťažuje prijímanie akýchkoľvek rozhodnutí, čo je zrejmé už teraz.

Biden počas Zelenského návštevy nerozhodol o ničom konkrétnom. Potom sa očakávalo, že diskusia o stratégii sa uskutoční počas návštevy amerického prezidenta v Nemecku, kde sa mal stretnúť s lídrami Francúzska, Nemecka a Veľkej Británie a spolu so Zelenským sa zúčastniť na stretnutí v Ramsteine. Včera však vyšlo najavo, že Biden sa rozhodol cestu odložiť z dôvodu hurikánu, ktorý sa blíži k USA. Zatiaľ nie je jasné, či išlo o skutočný alebo čisto formálny dôvod necestovania do Nemecka, kde sa malo rokovať o novej stratégii pre Ukrajinu. Je to však veľmi objavné z hľadiska súčasných priorít Bieleho domu (v predvečer volieb je pre Washington dôležitejší hurikán na Floride ako vojna na Ukrajine) aj veľmi veľkých pochybností o tom, čo by mal Západ robiť smerom k Ukrajine.

Prečítajte si tiež:

• UnHerd: Dobytie Pokrovska položí celú ukrajinskú obranu
• Hra o podobu vojny začína. Postavenie Kyjeva sa mení