Prečo USA čoraz bezostyšnejšie podporujú Ukrajinu

Bratislava 5. septembra 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Pablo Martinez Monsivais)

Americké noviny The Hill so sídlom vo Washingtone, D.C., píšu, že Bidenova administratíva vyzbrojuje Ukrajinu zbraňami, ktoré môžu spôsobiť vážne škody ruským silám, a na rozdiel od začiatku vojny sa americkí predstavitelia neobávajú reakcie Moskvy. V posledných mesiacoch Washington podrobne opísal dodávky nových bezpilotných lietadiel, ťažšie zasahujúcich rakiet a smrtiacich raketových systémov ako súčasť miliárd dolárov prisľúbených bývalej sovietskej krajine

Táto jasná podpora je na míle vzdialená od prvých dní vojny, keď sa vláda USA zdala byť váhavá pri uvádzaní presného zoznamu toho, čo sa posiela na Ukrajinu, aby sa neznepáčila alebo nevyvolala hnev Moskvy. Podľa washingtonských novín sa to však zmenilo vďaka bojujúcemu Kremľu, ktorý nedokázal dodržať svoje hrozby.

“Postupom času administratíva uznala, že môže Ukrajincom poskytnúť väčšie, schopnejšie, ťažšie zbrane na dlhšie vzdialenosti a Rusi na to nereagovali,” povedal pre The Hill bývalý veľvyslanec USA na Ukrajine William Taylor. “Rusi tak trochu blafovali a chvastali sa, ale nenechali sa vyprovokovať. A v administratíve boli na začiatku obavy (z toho) – do istej miery stále sú – ale strach z vyprovokovania Rusov sa znížil,” dodal Taylor, ktorý teraz pracuje pre Americký mierový inštitút.

Keď Rusko 24. februára prvýkrát zaútočilo na Ukrajinu, prezident Vladimir Putin dal jasne najavo, že každá západná krajina, ktorá poskytne Ukrajine určité zbrane vrátane lietadiel a systémov protiraketovej obrany, by mohla byť považovaná za vstup do konfliktu. Hoci Spojené štáty rýchlo poskytli Ukrajine pomoc a za posledných šesť mesiacov dodali do krajiny zbrane v hodnote viac ako 10 miliárd dolárov, v prvých dňoch vojny sa zdalo, že Washington postupuje opatrne a niekedy odmieta uviesť podrobnosti o konkrétnych systémoch a delostrelectve, ktoré posiela na podporu Kyjeva.

“Na operačnej bezpečnosti záleží Ukrajincom práve teraz,” povedal v marci novinárom vtedajší tlačový tajomník Pentagónu John Kirby. “Bojujú za svoju krajinu a Pentagón nebude verejne uvádzať podrobnosti o nástrojoch, ktorými to robia.” Najmä administratíva odolávala výzvam Kyjeva, aby krajine dodala stíhačky – začiatkom marca odmietla plán, ktorý by zahŕňal presun stíhačiek MiG-29 z Poľska na Ukrajinu – z obavy, že by to viedlo k eskalácii napätia s Ruskom.

Opatrnosť sa vzťahovala aj na verejnú rétoriku. Prezident Biden údajne v apríli povedal ministrovi obrany Lloydovi Austinovi a ministrovi zahraničných vecí Antonymu Blinkenovi, aby sa zmiernili po tom, ako šéf Pentagónu povedal, že USA chcú oslabené Rusko, ktoré by nemohlo podniknúť ďalší útok.

“Spočiatku sme boli trochu opatrnejší… nevedeli sme, či Putin nájde a zaútočí na zásobovacie línie a konvoje, neboli sme si istí, či bude eskalovať, a tiež sme si neboli istí, či Ukrajina dokáže použiť to, čo máme, alebo či sa dokáže dlho udržať proti Rusku,” povedal Michael O’Hanlon, vojenský analytik washingtonského think tanku Brookings Institution.

Okrem toho sa americká armáda snažila vyhnúť rozruchu s Ruskom tým, že v marci a v apríli odložila test medzikontinentálnej balistickej rakety Minuteman III, aby sa vyhla “nesprávnej interpretácii”. Aj v marci predstavitelia ministerstva obrany dva týždne tajili úspešný test hypersonickej rakety.

Prestrihnite to na august, pokračuje The Hill, keď predstavitelia obrany uviedli, že Spojené štáty po prvýkrát pošlú na Ukrajinu pozorovacie drony ScanEagle, ťažko obrnené vozidlá MaxxPro odolné proti mínam a riadené protitankové raketové systémy TOW, ako aj rôznu novú muníciu a strelivo. Stalo sa tak po tom, čo administratíva tiež odhalila, že Ukrajine poslala vysokorýchlostné protiraketové strely AGM-88.

A od júna USA postupne zvyšujú počet vysoko mobilných delostreleckých raketových systémov pre túto krajinu, ktoré americkí príslušníci v dávkach cvičia ukrajinských vojakov používať.

Podľa The Hill, z hľadiska budúcnosti viaceré správy naznačujú, že USA plánujú čoskoro poslať presne navádzanú delostreleckú muníciu Excalibur – zbrane, ktoré dokážu prekonať vzdialenosť až 70 km a pomohli by Ukrajincom zamerať sa na zakopané ruské pozície a veliteľské stanovištia.

Podľa Nathana Salesa, bývalého úradníka ministerstva zahraničných vecí, ktorý naposledy pôsobil ako zastupujúci námestník ministra pre civilnú bezpečnosť, demokraciu a ľudské práva, možno časť zmeny v komunikácii pripísať skutočnosti, že Kyjev sa vzoprel medzinárodným očakávaniam a rýchlo nepadol, keď Rusko zaútočilo po prvýkrát.

“Myslím si, že komunikácia administratívy o podpore, ktorú poskytuje, sa mení, pretože sa mení povaha vojny,” povedal Sales, ktorý teraz pôsobí v Soufan Group, poradenskej spoločnosti v oblasti spravodajstva a bezpečnosti.

The Hill pripomína, že na začiatku invázie sa vo Washingtone predpovedalo, že Kyjev padne v priebehu niekoľkých dní, po čom bude nasledovať dlhotrvajúca kampaň založená na partizánoch a povstaní.

Takýto konflikt si vyžaduje malé, ľahké, prenosné zbrane, ktoré dokážu zlikvidovať vrtuľníky a tanky, výzbroj ako rakety Stinger a Javeliny, ktoré americká vláda rýchlo poskytla. Namiesto toho sa bitka zmenila na konvenčný konflikt, pričom veľká masa kombinovaných síl na jednej strane bojuje proti veľkej mase síl na druhej strane.

“Na takúto kampaň potrebujete oveľa širšiu škálu zbraní – potrebujete delostrelectvo, potrebujete bezpilotné lietadlá, potrebujete rôzne iné formy ťažkých zbraní, ako sú protilodné strely. … To, čo sa mení, nie je ani tak ochota administratívy hovoriť o tom, čo dáva, ale povaha zbraní, ktoré skutočne dáva,” povedal Sales.

Ďalšia časť rovnice: Rusko pociťuje údery sankcií uvalených Západom a vojenskú službu, ktorej sila sa v dôsledku vojny zmenšuje. Minulý mesiac agentúra Reuters informovala, že veľké ruské letecké spoločnosti, ako napríklad Aeroflot, uzemnili svoje lietadlá, aby ich mohli rozobrať na náhradné diely, pričom z niektorých lietadiel vzali súčiastky, aby iné zostali letuschopné.

A keďže Putin čelí stratám na bojisku, minulý mesiac sa snažil zvýšiť počet ruského bojového personálu o viac ako 130 000 vojakov tým, že zrušil hornú vekovú hranicu pre nových regrútov a povzbudil väzňov, aby vstúpili do armády.

Americkí predstavitelia si myslia, že táto snaha “pravdepodobne nebude úspešná”.

Podľa washingtonských novín, celkovo tieto informácie vytvárajú obraz krajiny, ktorá sa snaží udržať si vlastné inštitúcie, a už vôbec nie oplatiť západným krajinám pomoc Ukrajine. “Myslím si, že inštinkty ľudí na ministerstvách a v agentúrach, najmä na ministerstve zahraničných vecí a obrany a v spravodajskej komunite, sú viac naklonené dopredu a sú agresívnejšie,” povedal jeden z bývalých vysokých vládnych úradníkov.

“Myslím si, že na našej strane máme oveľa viac priestoru na to, aby sme podnikli kroky, ktoré pomôžu Ukrajine bez toho, aby sme sa neopodstatnene obávali, ako Putin zareaguje,” dodali.