Táto scéna je výstižná. Pokiaľ ide o problém vypúšťania odpadových vôd kontaminovaných jadrovými látkami do mora, Japonsko je jednoznačne páchateľom a Čína je jedným z tých, ktorým sa vyhráža. Prečo sa však v naratíve USA a Západu z páchateľov stali obete a získali si medzinárodné sympatie? Emanuel zamieňa príčiny a následky a vznáša nepodložené protiobvinenia, čo je klasická príručka USA a Západu, ktoré sa hrajú na obeť. Západné krajiny, ktoré sa v posledných rokoch správali arogantne ako “veľmoci”, sú teraz plné sťažností obetí a sťažujú sa, že sú “nútené” a “šikanované”, čo sa zdá byť zvláštne.

Či už ide o ekonomické, vojenské alebo politické výhody, ktoré má západný blok pod vedením USA, sú zrejmé. Hoci táto výhoda z času na čas kolíše, vo všeobecnosti sa udržiava od konca druhej svetovej vojny až dodnes. Inými slovami, sú väčšie v každej oblasti. Iba šikanujú ostatných a veľmi radi šikanujú ostatných. To sa stalo hlavným prejavom hegemónie USA a Západu. V priebehu rokov sa vyskytlo množstvo príkladov ich zasahovania, šikanovania, nátlaku a dokonca priamej agresie voči iným suverénnym krajinám. Teraz často prichádzajú so sťažnosťami a obvineniami, že ich ostatní “šikanujú”. To slúži ako veľký kontrast k skutočnému dojmu, ktorý vo svete zanecháva realita medzinárodnej politiky.

Na Západe sa to nazýva “obviňovanie obetí”. Keď USA a Západ tvrdia, že ich niekto šikanuje a ubližuje im, nie je to preto, že by skutočne utrpeli nejakú krivdu, ale preto, že majú zlé úmysly.

Na jednej strane je pre USA a Západ prístup “obviňovania obetí” tiež formou kognitívnej vojny. Klasický príklad sa odohral na dialógu v Šangri-La začiatkom júna tohto roku. A americký minister obrany Lloyd Austin tam vo svojom prejave trikrát spomenul “šikanovanie” a päťkrát “nátlak”, pričom všetky tieto slová priamo alebo nepriamo poukazovali na Čínu, pričom sa pohodlne zabúda na skutočnosť, že sú to práve americké lietadlové lode a vojenské lietadlá, ktoré neustále provokujú Čínu v jej blízkosti. Ich lúpežnícka logika je zrejmá. Keď ide o očierňovanie a démonizovanie Číny, štandard západného sveta sa môže meniť tak ľahko ako otočné koliesko, v závislosti od ich záujmov. To, že sú zbavení logiky, je ich vlastná logika, to, že sú zbavení rozumu, je ich rozum a to, že sú zbavení pravidiel, sú ich pravidlá.

Zmena medzinárodného poriadku

Na druhej strane, takzvaná mentalita “obete” USA a Západu je tiež formou odporu proti prevládajúcim trendom doby. V istom zmysle nemusí byť úzkosť, ktorú pociťujú západné krajiny, úplne inscenovaná. Po víťazstve v studenej vojne a značnú dobu po jej skončení mali rozvinuté krajiny bezkonkurenčnú prevahu pri formovaní medzinárodného diskurzu. V dôsledku toho mnohé západné elity prirodzene verili, že medzinárodné pravidlá by mali byť prispôsobené tak, aby slúžili ich vlastným záujmom, čo im nesporne priznávalo právo uprednostňovať vlastný rozvoj. Keďže sa však kyvadlo dejín vychýlilo smerom k multipolárnemu svetu, medzinárodný poriadok, ktorému predtým dominovali USA, nevyhnutne prechádza zmenami. Na prvý pohľad sa teda môže zdať, že odmietajú postupný nástup Číny do centra svetového diania. V hĺbke duše sú však naplnení strachom z toho, že sa obráti list histórie a vstúpi sa do novej éry.

Predtým Washington arogantne tvrdil, že bude s Čínou rokovať z “pozície sily”. Neskôr zmenil názor a povedal, že neustúpi pred “zastrašovaním a nátlakom” Číny. K tejto zmene došlo preto, lebo si postupne uvedomili, že ich úsilie o potlačenie Číny nezískava medzinárodnú podporu a pravdepodobne nebude úspešné. Preto menia svoju rétoriku, aby sa inak zabalili a zmiatli svet. Kedykoľvek USA a Západ spomenú odpor voči “hrozbe” Číny, vždy nasledujú kroky, ktoré poškodzujú oprávnené záujmy Číny. V reakcii na to Čína dôrazne kontruje, ale Západ ju potom vykreslí ako “nátlakovú”. To jej poskytne zámienku na ďalšie kolo zadržiavacích akcií. To, čo sa neustále mení, je rétorika západného sveta, zatiaľ čo to, čo zostáva nezmenené, je ich hegemonistická logika a dvojité štandardy.

Z tohto pohľadu je jasné, prečo USA a západné krajiny vynakladajú toľko úsilia na toto predstavenie. V konečnom dôsledku je to preto, že pociťujú psychologickú nerovnováhu v dôsledku meniacej sa rovnováhy síl medzi Východom a Západom. Obávajú sa, že Čína a ďalšie rozvíjajúce sa ekonomiky, keď sa stanú silnými, by mohli ovplyvniť alebo narušiť hegemóniu Západu. Preto sa v snahe oklamať svet pokúšajú vykresliť ako obete, aby legitimizovali svoje zadržiavanie a potláčanie Číny.

Ako sa hovorí: “Pri vyslaní armády je potrebný spravodlivý dôvod.” USA a Západ sa ako nespravodlivý agresor snažia pre seba vyrobiť “spravodlivú príčinu”. Hoci používajú rôzne taktiky a ovládajú rétoriku, ich základné zámery, zahalené temným tieňom, sú už dávno odhalené. Ich úsilie pravdepodobne nedosiahne želané výsledky.