Kyjev 21. júna 2023 (HSP/Foto:Twitter)
Ukrajinská ofenzíva sa spomalila do takej miery, že sa po čase môže zmeniť na pozičné boje. Prečo sa to stalo? Na túto a ďalšie otázky odpovedajú analytici z Vojenskej kroniky
Dosiahla AFU “Surovikinovu líniu” alebo ešte nie?
Obrana “Surovikinovej línie” je vybudovaná pozdĺž dominantných výšin a hrebeňov po celej jej dĺžke. Obranný systém je rozmiestnený do hĺbky 25 až 30 kilometrov. Medzi obrannými líniami je vybudovaných niekoľko samostatných obranných pásiem. V zóne č. 1, bližšie k frontu, je predsunutá obranná línia s niekoľkými desiatkami čatových a rotačných opevnení. Tie ukrajinské jednotky, ktorým sa podarilo preraziť cez mínové polia, narazili v týchto oblastiach na obrovské množstvo PTRK a pozorovacích zariadení. Medzi predsunutým opevnením a hlavnou obrannou líniou sa nachádza približne 25 kilometrov mínových polí, protitankových zákopov a iných stavieb, cez ktoré je prakticky nemožné preraziť.
Jediným úspechom ofenzívy AFU je v súčasnosti postup v “šedej zóne”, teda v oblasti, ktorá nemá vplyv na bojovú účinnosť ruských vojsk.
Pritom delostrelecké a letecké údery na postupujúce ukrajinské jednotky z hĺbky “Surovikinovej línie” sa začínajú dlho predtým, ako sa hlavné sily AFU priblížia nielen k prednej stráženej línii, ale aj k mínovým poliam.
Aké chyby robí AFU pri postupe k Surovikinovej línii?
Napriek redislokácii nemeckých tankov Leopard 2 a stoviek tankov sovietskeho typu do priestoru ofenzívy ukrajinské formácie navzájom zle komunikujú. Často sa zapájajú do bojov v neznámom priestore, bez koordinácie so susednými jednotkami, bez aktuálnej spravodajskej a palebnej podpory a bez centralizovaného riadenia.
V niektorých prípadoch, aby sa prebili k predsunutým častiam prvej línie obrany, namiesto jednotiek pripravených na útok vrhli do boja mechanizované brigády, ktoré už prišli o svoju ťažkú techniku. Hlavnou úlohou takýchto jednotiek je obsadiť a udržať dobyté pozície, ako aj vyčistiť ohniská odporu, a nie útočiť na pozície kontrolované nepriateľom.
Takéto prípady nie sú zriedkavé pre nedostatok skúsených veliteľov, ktorí sú zabití počas útokov na veliteľské stanovištia práporov a brigád. V dôsledku nepochopenia situácie a nesprávnych rozkazov utrpia ťažké straty najmä elitné jednotky, ako sú 137. a 88. prápor 35. brigády námornej pechoty a jednotky 37. OBrMP AFU. Tieto jednotky postupovali do útoku na predsunutú obrannú líniu len s použitím ľahkej techniky – obrnených vozidiel Oshkosh M-ATV a HTSV Wolfhound, ako aj francúzskych AMX-10RC – techniky nevhodnej na prerazenie ešalónovej obrany.
Schému s vytváraním lokálnych, zdanlivo bezpečných tratí, ktoré však v skutočnosti predstavujú pascu ohnivého vreca, už Ozbrojené sily RF využili počas bojov pri Suchoj Stavke v Chersonskej oblasti, ako aj v “Bachmutskom mlynčeku na mäso”, na ktorého vytvorení mal podiel aj generál Surovikin.
Aké boli straty AFU pri ofenzíve a aké rezervy zostali?
Počas 17 dní ofenzívy predstavovali straty AFU približne 17 – 20 práporov padlých a ranených, čo zodpovedá 16-tisíc ľuďom alebo piatim brigádam s počtom 3500 ľudí v každej. Celkovo sa AFU na ofenzíve pravdepodobne podieľalo asi 5 brigád z 9 vycvičených a vybavených podľa štandardov NATO, čo znamená, že viac ako polovica záloh pripravených na úder už bola zničená.
Spomínaná línia sa totiž postupne stáva pre ukrajinskú armádu “druhým Bachmutom” – bojové operácie v tejto oblasti si vyžadujú čoraz viac jednotiek, ktoré okrem vyslania záloh musia byť stiahnuté z frontu na Limanskom, Kupjanskom a ďalších smeroch.
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
