Bratislava 16. júna 2021 HSP/Foto:archív JM, SITA/AP-Andreea Alexandru)
Očkovanie patrí aktuálne medzi témy, ktoré v spoločnosti značne rezonujú. Určitá časť preferuje v súvislosti s ochorením Covid-19 očkovanie, iní majú obavy z dlhodobých nežiaducich účinkov týchto vakcín. Prečo nemá Slovensko fond na odškodnenie dôsledkov očkovania? Odpovedal Jozef Mikloško
NR SR pred siedmimi rokmi (11. 6. 2014) zamietla návrh vašej novely zákona č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (23 za, 6 proti, 88 sa zdržalo), ktorý hovoril o očkovaní, aj o odškodnení z jeho dôsledkov. Ako to vidíte po rokoch?
Jozef Mikloško: Vyvolalo to vtedy veľa emócií. Vzhľadom k záujmu štátu na povinných očkovaniach, je jeho povinnosťou odškodniť poškodených s vážnymi dôsledkami.
V roku 2013 v 15 krajinách EÚ nemali zavedené povinné očkovanie, pričom rodič si mohol pre deti zvoliť svoju cestu, aj keď jeho voľba mohla mať vplyv aj na platby do zdravotnej poisťovne. Povinné očkovanie je proti zásade informovaného súhlasu a výhrade vo svedomí.
Farmakologické firmy profitujú z očkovania a neudávajú vždy objektívne informácie o rizikách a jeho negatívnych dôsledkoch. Od 1.1.1990 u nás platí dohovor o ľudských právach a biomedicíne, kde v §24 stojí „osoba, ktorá utrpela neprimerané poškodenie ako výsledok zákroku má nárok na spravodlivé odškodnenie podľa podmienok a postupov ustanovených zákonom.” Takýto zákon u nás pri povinnom očkovaní chýba. Občania odmietajúci klasické očkovania sú sankcionovaní, ich kriminalizácia nie je cestou zabezpečenia očkovacích programov.
Slovensko už prežilo viacero očkovacích kampaní. Získali sme z nich nejaké skúsenosti?
O vtáčej a prasacej chrípke, ktorá mala byť celosvetovou pandémiou, sa prestalo hovoriť. V roku 2009 štát kúpil za 280 mil. korún vakcínu proti prasacej chrípke. Očkovania, ktoré bolo dobrovoľné, sa zúčastnilo len 150 tisíc ľudí. Nepoužité vakcíny expirovali a zahodili sa. Očkovanie proti chrípke dopadlo podobne. Očkovanie proti hepatitis a kliešťovej enfalicitíde je dobrovoľné. Treba obmedziť reklamu na lieky a vakcíny. Napríklad v roku 2013 dali firmy 43,5 mil. Eur na propagáciu a marketing liekov. Televízie, bilboardy a inzeráty sú plné reklám, ktoré tvrdia, že k dobrému zdraviu treba konzumovať obsahy týchto škatuliek.
Málo sa hovorí o prevencii, správnej životospráve, zdravej výžive a športe. Nelacno sme nakúpili už všelikde vyskúšanú vakcínu Sputnik V., ktorú používajú v 56 štátoch. U nás ju, pretože je z Ruska, stále spochybňovali – teraz plačú, že sa nevyužíva a onedlho expiruje.
Ako je to v iných štátoch?
V členských krajinách EÚ a USA majú prepracovaný systém očkovania a aj odškodňovania po ňom. Napr. v USA finančné prostriedky použité na odškodnenie po očkovaní sú čerpané z fondu, ktorý je napĺňaný zo spotrebnej dane na vakcínu, ktorá je vo výške 0,75 USD na jednu chorobu vo vakcíne. Za obdobie od roku 1989 do marca 2014 bolo riešených 15 096 prípadov poškodenia zdravia očkovaním, z toho bolo 3540 prípadov odsúhlasených. Za toto obdobie bolo poškodeným vyplatené 2 671 223 270 USD.
Našou možnosťou financovania by bolo zriadenie Fondu odškodnenia zákonom, do ktorého by sa z ceny každej vakcíny výrobcom alebo distribútorom odovzdávalo zákonom stanovené 1% z ceny vakcíny.
V súčasnosti sa u nás veľa diskutuje o očkovaní proti Covid 19. Aký je Váš názor?
Covid 19 vytvoril unikátnu situáciu, s ktorou si nateraz ľudstvo nevie rady. Veľa sa o tom, aj protichodne, píše, takže občania sú často dezorientovaní. Očkovanie, ale nielen ono, je cestou postupného riešenia tejto situácie. Aj tu treba hovoriť o odškodnení za jeho nežiaduce dôsledky. Ľudia dnes majú nároky na odškodňovanie za meškania vlaku, za choroby z povolania, za uhryznutie medveďom. Nateraz sa, pokiaľ viem, poškodenie zdravia po hocakom očkovaní neodškodňuje. Nežiaduce účinky liekov odškodňuje ŠÚKL, rovnako by bolo treba zabezpečiť aj odškodnenie po očkovaní. Fond na podporu odškodnení z očkovania nateraz nemáme.
Súčasný právny poriadok SR neumožňuje osobe poškodenej povinným očkovaním účinne sa domôcť svojich práv. Dokazovanie, žaloba či znalecké posudky sú pre poškodeného človeka finančne neúnosné. Nežiaduce účinky po očkovaní by mali byť posudzované ako nežiaduce účinky po aplikácii iných liečiv. Poškodení by mali mať k dispozícii všetky diagnostické, liečebné a rehabilitačné postupy hradené zdravotnými poisťovňami, v prípade trvalých následkov aj nárok na sociálnu poisťovňu.
Ako vidíte situáciu s očkovaním detí a mladistvých 12-15 rokov najmä proti COVID 19?
Iniciatívy pre uvedomenie si negatívnych účinkov očkovaní proti detským chorobám konštatujú, že sa očkuje príliš skoro, keď imunitný systém dieťaťa ešte nie je dokončený. Odporúčajú neočkovať deti do 2 rokov, zmenšiť počet vakcín v jednom očkovaní, neočkovať deti poškodené po predchádzajúcich očkovaniach, predčasne narodené a telesne postihnuté. Štát by nemal mať právo nútiť zákonom rodičov povinne očkovať svoje deti. Na druhej strane zhoršujúci sa zdravotný stav detí je alarmujúci. Narastá počet alergií, astmy, oslabenia imunity, už deti trpia leukémiou, cukrovkou, autizmom. Príčiny sú mnohoraké, je nemálo štúdii, ktoré hovoria, že zlý zdravotný stav detí súvisí aj s narastajúcim počtom vakcín pri očkovaní a tým aj s množstvom chemikálii, ktoré sa dostávajú do ich organizmov.
Čo sa týka Covidu 19, na očkovanie vo veku 12-16 rokov sa u nás doteraz prihlásilo asi 10 tisíc detí. Osôb medzi 12-30 rokom je asi milión, na Covid 19 ich doteraz zomrelo asi 20.
Myslím si že deti nepotrebujú očkovanie, ktoré im prináša riziká. Deti ľahšie prekonávajú Covid, ukázalo sa, že aj po očkovaní môžu ochorieť a šíriť vírus. O dlhodobých následkoch očkovaných na zdravie sa ešte nič nevie. Tohto roku očkovať deti a mladistvých kvôli dvom týždňom školy nie je rozumné.
Aj očkovanie je dnes veľmi dobrý biznis. Očkovacie látky kupujeme z cudziny, aj keď sme ich schopní sami vyrobiť v Šarišských Michaľanoch. Poznamenávam, že firmy, ktoré vyrábajú očkovacie látky, sú často tie isté, čo sa snažia aj o zníženie rastu ľudskej populácie.
Nemecká očkovacia komisia pre nedostatok vedeckých údajov neodporúča plošnú vakcináciu detí a mládeže proti ochoreniu COVID-19. Na Slovensku k 9. 6. 2021 podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií prvou dávkou zaočkovaných 1.852.580 osôb a druhou dávkou 1.046.405 osôb. V súvislosti s očkovaním ŠÚKL k 10.6.2021 eviduje 5795 hlásených podozrení na nežiaduce účinky. Z celkového počtu hlásení je 447 závažných, čo predstavuje 7,7 percenta hlásení.
Ako by teda mala súčasná vláda na čele s Eduardom Hegerom postupovať, aby jej ľudia dôverovali v súvislosti s opatreniami proti šíreniu Covid-19?
Dôvera vláde sa odvodzuje od jej všetkých rozhodnutí. Mnohé však zostávajú nezdôvodnené, napr. niektoré finančné náklady, pôžičky, kriminalizácia bývalých a terajších vysokých funkcionárov a ovplyvňovanie ich vyšetrovaní „kajúcníkmi“. Pretrváva dlhodobý trend, živený médiami, keď každý zvolený alebo menovaný funkcionár je spochybňovaný a kritizovaný. Vyžaduje si to, aby strany preferovali na volebné kandidátky, a teda do vysokých funkcií, známych odborníkov, nie neznámych ľudí z „ulice“, z ktorých sa neskôr stanú „neriadené strely“ politiky.
Vláda má pri svojom rozhodovaní úzky priestor. Je pod tlakom opatrení EÚ a NATO, t.j. USA. Sme malý štát s obmedzeným vplyvom na svetové dianie. V dnešnom globalizme a slobode finančných tokov, burzových špekulácií, voľnom pohybe tovaru a ľudí, nemôžeme byť izolovaným ostrovom stability. Máme aj mnoho pracovných miest, ktoré nie sme schopní obsadiť domácimi zdrojmi.
Covid 19 je celosvetový problém, s ktorým si nevedia rady ani mocnosti. Ani naša vláda to nemá ľahké. Nie je jej čo závidieť, v súvislosti s Covidom to nerobia zle, aj keď sa chyby stali. Viac im dôverujem, ako by som dôveroval liberálno-ľavicovej vláde. Aj počet veriacich medzi dnešnými politikmi ma o tom presvedčuje.
Rozhodujúcou inštitúciou by mala byť Pandemická komisia, pričom jej zásadné návrhy by mala schváliť vláda. Občania a ich organizácie by nemali zabudnúť na staré heslo: „Dôveruj ale preveruj!
Opatrenia vlády sú dnes ovplyvňované verejnou mienkou, ktorá je nestabilná a nestála. Názory na Covid 19 sa aj u odborníkov rôznia a menia, médiá často nekvalifikovane k tomu prispievajú. O Sputniku V., ktorý vláda zakúpila, ale ho nevyužitý skladuje, sa mlčí, aj keď inde sa úspešne používa. Urobilo sa z neho politikum, aj pre sankcie EÚ voči Rusku, ktoré neprinášajú úžitok. Občan cíti za vakcínami veľký biznis, nedokáže porovnať výhody a nevýhody rôznych vakcín, rozhoduje sa podľa médií, ktoré majú svoje záujmy. Výsledkom toho je často odmietania všetkých opatrení a vakcín.
Ak štát tlačí, vyhráža sa a kontroluje očkovanie, mal by vytvoriť Fond na odškodnenie jeho negatívnych dopadov. Tieto dôsledky nie je ľahké dokázať, vyžaduje si to vyšetrovania, papierovania, aj súdy, ktoré pracujú pomaly. Vakcíny by mali byť preverené testami, čo si vyžaduje čas, ktorý nemáme. Potrebné sú kontroly Európskej liekovej agentúry, ktorá nestíha a je poplatná politike. Na našu nerozhodnosť negatívne vplývajú aj postoje iných štátov k rôznym vakcínam, správy o tom, kto čo zakázal alebo preferuje.
Aj vďaka opatreniam vlády, disciplíne zdravotníkov a občanov, aj celkovej situácii, badáme klesajúci trend počtu pacientov s Covid 19. Obavy vyvolávajú návraty z dovoleniek a „tretia vlna“ o ktorej sa hovorí, ale ktorú našťastie nebadať. Je pozitívne, že ŠUKL, ktorý sa doteraz tváril, že sa ho týkajú iba negatívne dôsledky liekov, nedávno vyzval ľudí, aby mu hlásili aj nežiaduce účinky vakcín. Aj v jeho vedení však vidno zásahy politiky do odbornosti a objektivity.
Zuzana Franková
0.0°C
.jpg)
