Bolívijské hospodárstvo sa dostáva do problémov, na ktoré tlačia vyššie globálne úrokové sadzby a chybné politické kroky. Jej devízové rezervy, ktoré v roku 2014 predstavovali 15,4 miliardy USD, sa v súčasnosti odhadujú na menej ako 400 miliónov USD (bez započítania 2,6 miliardy USD v zlatých rezervách) – čo je schopné pokryť dovoz na menej ako dva týždne. Nadhodnotený výmenný kurz krajiny vykazuje známky napätia. V bankách prebieha hromadné vyberanie peňazí, pretože ľudia sa snažia získať svoje doláre pred tým, ako to čoraz viac vyzerá na kolaps. Hoci je upadnutie andskej krajiny do veľkej krízy platobnej bilancie samo osebe zlou správou, má aj širšie geopolitické dôsledky, ovplyvňuje globálnu energetickú transformáciu a preniká do novej studenej vojny medzi Čínou a Spojenými štátmi.

Problémy Bolívie s energiou a peniazmi

Hospodárska situácia krajiny má pôvod v dlhodobom silne etatistickom hospodárskom modeli, ktorý bol do veľkej miery zavedený po zvolení Eva Moralesa za prezidenta v roku 2006. Hoci tento model umožnil krajine znížiť chudobu, zvýšiť príjem na obyvateľa a udržať infláciu na nízkej úrovni, pribúdali ďalšie problémy. Súčasná vláda je pod tlakom pokračujúcich expanzívnych politík – primárnych dotácií pre poľnohospodárstvo, priemysel a palivá, ktoré boli zaťažené pandémiou koronavírusu a rusko-ukrajinskou vojnou. Okrem toho klesá ťažba ropy a zemného plynu; príjmy z energetického sektora dlho financovali štátnu štedrosť.

Bolívia, ktorá bola kedysi označovaná za “bijúce srdce” juhoamerickej produkcie zemného plynu, už dlhé roky nezaznamenala žiadne významné objavy a od roku 2015 produkcia klesá. Podľa spoločnosti Wood Mackenzie, ktorá sa zaoberá výskumom v oblasti energetiky, sa na základe súčasných trendov očakáva, že produkcia plynu v Bolívii klesne z 1,4 miliardy kubických stôp denne v roku 2022 na takmer nulovú úroveň do roku 2030.

Odvetvie zemného plynu v krajine má množstvo problémov. Moralesova vláda v roku 2006 znárodnila toto odvetvie, ale potom nedokázala opätovne investovať do prieskumu. Zahraničné investície v Bolívii sú medzitým slabé; iné krajiny ponúkajú lepšie podmienky pre prieskum a ťažbu a nižšie politické riziko. Situáciu Bolívie v oblasti energetiky ďalej komplikujú zmeny v jej kľúčových odberateľoch, Argentíne a Brazílii, ktoré rozvíjajú svoje vlastné energetické zdroje. Aby sa vláda vyhla bolestivým úpravám (čo znamená zníženie dotácií), v poslednom desaťročí bežne využívala svoje devízové rezervy na pokrytie prípadných nedostatkov vo výdavkoch. Klesajúce príjmy z plynu sú teraz hlavným problémom vlády prezidenta Luisa Arceho.

Nedostatok potenciálnych riešení

Možnosti Bolívie sú obmedzené. Ďalšie čerpanie devízových rezerv bude náročné vzhľadom na to, že prevažná väčšina toho, čo zostalo, je v zlate. Predaj zlata na medzinárodných trhoch by mohol trvať dlho – keďže vláda na to potrebuje súhlas Kongresu – a slúžil by nanajvýš len ako dočasné opatrenie. Okrem toho by to ešte viac oslabilo dôveru vo finančnú situáciu krajiny.

Alternatívne by centrálna banka mohla využiť devízové rezervy komerčných bánk v krajine, ako to urobila v roku 2018. Takéto opatrenie by však len prehĺbilo nervozitu verejnosti v súvislosti s finančnými inštitúciami v krajine. Vládna politika je už teraz pod intenzívnou kontrolou vrátane požiadaviek, aby vláda poskytla vysvetlenie, prečo bolo 918 miliónov USD z dôchodkových fondov investovaných do bolívijských štátnych dlhopisov, ktoré utrpeli výraznú devalváciu.

Obrátiť sa na Medzinárodný menový fond, Svetovú banku a/alebo Medziamerickú rozvojovú banku by bolo politicky náročné. Každá takáto pomoc by určite zahŕňala opatrenia na splnenie podmienok: zníženie dotácií (na zlepšenie fiškálnej pozície krajiny), zmenu menového režimu centrálnej banky (na podporu vývozu a zníženie expozície centrálnej banky voči menovým swapom), zavedenie politík, ktoré podporujú priaznivejšie prostredie pre zahraničné investície (na podporu prieskumu zemného plynu a rozvoja vznikajúceho priemyslu lítia), a dôchodkové reformy. Vzhľadom na populistický charakter Arceho vlády by tieto opatrenia boli bolestivé, najmä vzhľadom na voľby v roku 2025. Okrem toho by Bolívia so svojím úverovým ratingom na úrovni jediného B bola ťažko predajná pre medzinárodných investorov do dlhopisov – tejto situácii nepomohli ani rastúce medzinárodné úrokové sadzby, ktoré spôsobili určitý rozvrat na svetových dlhopisových trhoch a v bankách.

Situáciu ešte viac komplikuje Arceho vláda MAS (Movimiento al Socialismo), ktorá chce zachovať dotácie v krajine a nadhodnotený výmenný kurz kvôli osobnej histórii Bolívie s infláciou. Existuje hlboká obava, že zníženie alebo zrušenie dotácií na pohonné hmoty by viedlo k vyššej inflácii, ktorou Bolívia trpela už v 80. rokoch minulého storočia. Vtedy inflácia dosiahla v roku 1985 vrchol na úrovni ohromujúcich 23 464 %. Všetky úspechy, ktoré sa dosiahli v životnej úrovni krajiny, by sa mohli zničiť ďalšou vysokou infláciou a určite by to otvorilo dvere sociálnym nepokojom.

Okrem toho je tu aj vnútropolitická dynamika krajiny, ktorá ešte viac znepríjemňuje tvorbu politiky. Vo vnútri MAS panuje napätie medzi stúpencami bývalého prezidenta Eva Moralesa (2006 – 2019), ktorý sa pravdepodobne bude usilovať o znovuzvolenie, a súčasným prezidentom Arceom. Nepriateľstvo panuje aj medzi Arceho administratívou a najsilnejším hospodárskym regiónom krajiny, provinciou Santa Cruz. Táto konzervatívnejšia provincia sa často dostávala do konfliktu s ľavicovou Moralesovou a neskôr Arceho vládou v oblasti hospodárskej politiky. Napätie sa vystupňovalo v decembri 2022, keď bol konzervatívny guvernér provincie (a líder opozície) Luis Fernando Camacho zatknutý za údajnú úlohu v nepokojoch v roku 2019, ktoré viedli k násilnému odvolaniu vtedajšieho prezidenta Moralesa.

Problém lítia

Problémy Bolívie začínajú nadobúdať medzinárodný rozmer, keď sa do rovnice pridá lítium. Podľa amerického geologického prieskumu má Bolívia najväčšie zásoby lítia na svete, a to 21 miliónov ton. Dosiahnutie ambicióznych plánov Bidenovej administratívy, aby sa do roku 2030 polovica všetkých automobilov predávaných v Spojených štátoch vyrábala na elektrický pohon (EV), znamená, že do každého z nich sa budú dodávať lítiové batérie – čo je niečo, čo presahuje malé množstvo, ktoré sa ťaží v samotných Spojených štátoch. Amerika v súčasnosti dováža väčšinu svojho lítia z krajín lítiového trojuholníka – Argentíny (51 % dovozu lítia) a Čile (40 %). Bolívia je treťou krajinou v trojuholníku.

Čína však zároveň významne prenikla do Bolívie. Zatiaľ čo Spojené štáty nemajú od roku 2008 v krajine veľvyslanca a vzťahy s ňou boli v posledných rokoch vo všeobecnosti zlé (čiastočne aj v dôsledku protiamerického postoja Moralesovej administratívy), Čína si vytvorila impozantné diplomatické zastúpenie. Čínski diplomati sú neoddeliteľnou súčasťou hospodárskej politiky Pekingu, ktorá sa zameriava na zabezpečenie prístupu ku kritickým kovom, ako je lítium. Bolívia sa v roku 2018 pripojila k iniciatíve Most a cesta a Čína jej požičala 3,2 miliardy dolárov, najmä na výstavbu infraštruktúry. Nebolo prekvapením, že v januári tohto roku si Bolívia vybrala čínske konzorcium vedené spoločnosťou CATL, najväčším svetovým výrobcom batérií, aby ťažilo lítium a pomohlo tejto andskej krajine vybudovať závod na výrobu batérií. Dohoda prišla s oznámením, že čínske konzorcium investuje do prvej fázy projektu viac ako 1 miliardu dolárov, čím sa posilní infraštruktúra, cesty a podmienky potrebné na vytvorenie závodov na výrobu lítiových katód a batérií.