Prečo sa Západu nepodarilo zničiť ruskú ekonomiku

Bratislava 11. septembra 2022 (HSP/Vz/Foto:TASR/AP-Mstyslav ChernovPixabay)

Ruská ekonomika zaznamená oveľa miernejší pokles, než ekonómovia očakávali ešte na jar tohto roka. Napriek dosiaľ bezprecedentnému tlaku sankcií sa nedá hovoriť o dvojcifernom poklese. Akokoľvek je to pre Západ frustrujúce, ruská ekonomika tento rok odolala vonkajšiemu ekonomickému úderu. Jej skúsenosti s odolávaním sankciám sú jedinečné

“Ak v marci a apríli optimisti hovorili, že (ruská) ekonomika v tomto roku klesne o desať percent a pesimisti o 20 percent, teraz už vieme, že hospodársky pokles v roku 2022 bude menší ako 3 percentá,” povedala námestníčka ministra pre hospodársky rozvoj Polina Krjučkova na zasadnutí Moskovského finančného fóra. Deň predtým Vladimir Putin oznámil prognózu, že ekonomika klesne len o 2 %.

Na jar sa skutočne objavili prognózy dvojciferného poklesu ruskej ekonomiky. Svetová banka napríklad 10. apríla uviedla, že v tomto roku očakáva pokles ruského HDP o 11,2 %. O niekoľko dní neskôr sa k prognóze priblížil aj šéf Účtovnej komory Alexej Kudrin, podľa ktorého by ruská ekonomika mohla klesnúť o viac ako 10 %.

Ekonómovia však teraz svoje prognózy upravujú smerom nahor. MED a Putin očakávajú mínus 2-3 %, generálny riaditeľ VTB Andrej Kostin očakáva mínus 4 %, generálny riaditeľ Sberbank Herman Gref očakáva mínus 4,5 %. Zenith Bank očakáva v tomto roku pokles ruského HDP o 4,6 %.

“Do konca roka zostáva ešte viac ako štvrťrok a existujú určité predpoklady pre väčší pokles HDP ako 2 – 3 %, ale pravdepodobnosť je pomerne nízka,” hovorí Ajaz Alijev, docent na Katedre financií udržateľného rozvoja na Plechanovovej ruskej ekonomickej univerzite.

V každom prípade nie je vylúčený dvojciferný pokles ruskej ekonomiky, čo pripúšťajú aj západní ekonómovia. MMF ešte v júli uviedol, že reakcia Ruska na sankcie bola účinná a zlepšil svoju prognózu pre Rusko. V apríli MMF očakával pokles ruskej ekonomiky o 8,5 % a v júli o 6 %.

Takéto pesimistické prognózy na jar sú pochopiteľné.

“Na jar nastala panika kvôli bezprecedentnému tlaku sankcií. Od roku 2014 bolo na Rusko uvalených viac ako 10 000 sankcií. Samozrejme, že prognózy boli katastrofálne,” povedal Artem Dejev, vedúci analytického oddelenia spoločnosti AMarkets.

Prognózy, ktoré sa tvoria na začiatku krízy, sú vo všeobecnosti často príliš pesimistické. “Každý krízový jav je neistota. V krízových obdobiach 2008-2009, 2014-2015 a na jar 2020 boli prvé prognózy tiež príliš negatívne, ale s vývojom situácie sa zlepšovali. Súčasná situácia nie je výnimkou. Navyše, v nedávnej histórii Ruskej federácie neexistujú žiadne precedensy takýchto negatívnych javov v ekonomike spôsobených vonkajším tlakom,” hovorí Vladimir Evstifejev, vedúci analytického oddelenia Zenit Bank.

Katastrofické scenáre sa však nenaplnili. “Ukázalo sa, že naša ekonomika je odolnejšia voči šokom a ťažkosti sa dajú prekonať budovaním vlastnej náhrady dovozu a zvyšovaním obchodného obratu so spriatelenými krajinami,” dodáva Dejev.

Prečo ruská ekonomika dokázala napriek sankciám odolať úderu? Podľa Dejeva pôsobilo niekoľko podporných faktorov: politika centrálnej banky zameraná na udržanie výmenného kurzu rubľa, ceny komodít, zníženie dovozu a zníženie spotreby.

Napríklad sa všeobecne očakávalo, že rubeľ devalvuje na 80 až 100 za dolár, ale vďaka opatreniam centrálnej banky a reštriktívnym opatreniam vlády ruská mena prekvapila svet. Posilnil natoľko, že už teraz poškodzuje vývozcov a rozpočet, a v posledných mesiacoch sa nikomu nepodarilo pohnúť s jeho kurzom zo 60 rubľov za dolár.

Je pravda, že do konca roka odborníci očakávajú oslabenie rubľa. Zenith Bank očakáva, že kurz dolára do konca roka dosiahne 69-72 rubľov. V Renaissance Capital je to 70-75 rubľov za dolár do konca roka. Podľa expertov spoločnosti Sinara rubeľ do konca roka oslabí na 70 za dolár, a to z dôvodu rizika zníženia obchodnej bilancie a začatia nákupov meny ministerstvom financií.

Hlavným podporným faktorom je sektor surovín – kombinácia vysokých cien energetických komodít a značného objemu ich produkcie v Rusku, upozorňuje Vladimir Evstifejev. Najmä Západ čakal na kolaps vývozu surovín z Ruska. Samozrejme, že klesá, ale nie tak, ako by si to želali tí, ktorí sankcie zaviedli. Zapôsobil aj cenový faktor – pri nižšom skutočnom vývoze Rusko získava vyššie hotovostné príjmy, upozorňuje Dejev.

Tohtoročný rozpočet vychádzal z ceny ropy len 44 dolárov za barel, pretože vlani na jeseň nikto nepredpokladal, že ropa bude stáť viac ako 100 dolárov, a to podstatne viac.

Okrem toho bolo ropné embargo EÚ odložené do konca roka a Rusko malo čas presmerovať toky ropy na iné trhy, čo sa mu celkom darí. A aj relatívne malý pokles objemu vývozu je teraz ľahko kompenzovaný vysokými cenami.

V prípade plynu je situácia v tomto roku o niečo zložitejšia, ale skôr pre Európu ako pre Gazprom, ktorý si od tohto roka sľubuje rekordné príjmy. Dôvod je rovnaký – čím menej plynu dodáva do Európy, tým drahšie predáva zvyšný plyn Európanom.

Dôležitým podporným faktorom bolo zavedenie kapitálových kontrol a protikrízových opatrení zo strany centrálnej banky.

“Kolaps rubľa sa neuskutočnil kvôli zavedeniu kontrol na pohyb kapitálu a zákazu výberu hotovosti v menách nepriateľských krajín. Nemožno to nazvať trhovým opatrením, ale zohralo to dôležitú úlohu pri znižovaní rozsahu krízových javov v ekonomike,” povedal Estifejev.

“Dôležitý bol zákaz pôsobenia nerezidentov na domácom finančnom trhu, ktorý zabránil nadmerným špekuláciám na trhu a neviedol k dôsledkom, ktoré boli v predchádzajúcich krízach: devalvácia rubľa na pozadí odlivu zahraničného kapitálu, nekontrolovaný nárast inflácie, rast domácich úrokových sadzieb na ochrannú úroveň,” dodáva expert.

Činnosť centrálnej banky je chvályhodná. “Prudké zvýšenie kľúčovej sadzby na 20 % pomohlo obmedziť inflačné očakávania a zastaviť znehodnocovanie rubľa, zatiaľ čo následné zníženie kľúčovej sadzby podporilo reálnu ekonomiku, ako aj stavebníctvo a bankový sektor,” hovorí Natalia Milčaková, hlavná analytička spoločnosti Freedom Finance Global.

Hoci inflácia v tomto roku sľubuje dvojciferné číslo, v súčasnosti hovoríme o tom, že nepresiahne 12-16 %. Treba poznamenať, že centrálna banka za týchto okolností pristúpila k pomerne rýchlemu zníženiu kľúčovej sadzby späť, čo výrazne uľahčilo život bankám, podnikom aj priemyslu, pre ktoré sú úverové peniaze dôležitým stimulom. Bez lacných peňazí je takmer nemožné zásadne reštrukturalizovať obchod a logistiku. “Ďalšie negatívne očakávania sa nenaplnili: kapitálové investície klesajú menej výrazne v dôsledku nízkych úrokových sadzieb v Ruskej federácii, vrátane hypoték,” upozorňuje Evstifejev.

“Okrem vysokých cien ropy ruskej ekonomike pomáha aj paralelný dovoz potrebných náhradných dielov, súčiastok a komponentov, ako aj množstva spotrebného tovaru z Kazachstanu, iných krajín EAEU a spriatelených krajín, ktorý sa stal veľmi dôležitým po tom, ako niektoré zahraničné spoločnosti opustili Rusko alebo tieto spoločnosti odmietli dodávať svoje výrobky do Ruska kvôli obmedzeniam,” konštatuje Milčaková.

Dodáva, že z dobrého výberu daní profituje aj ruská ekonomika, pretože dostatočné a včasné daňové príjmy predstavujú pre hospodárstvo bezpečnostný vankúš, ktorý pomáha znižovať rozpočtové deficity alebo im predchádzať.

Napokon, Rusku pomáha aj jeho výhodná geografická poloha a dobré vzťahy s Čínou.

“Vďaka tomu má Rusko dobrú príležitosť zaviesť včasné dodávky tovaru do Číny a dovoz z Číny, čo následne vyrovnáva problém narušených dodávateľských reťazcov a odchodu európskych a amerických spoločností z Ruska,” hovorí Milčaková.

S mnohým z toho, čo teraz pomáha ruskej ekonomike, Západ určite nepočítal. Obzvlášť urazení by mali byť Európania, ktorí musia za svoju vlastnú sankčnú vojnu platiť viac ako ich partneri.

“Ukázalo sa, že predpoklad Západu, že naše hospodárstvo sa zrúti, že stačí iba zaviesť obmedzenia, je veľmi vzdialené od reality. Ukázalo sa, že ruské rezervy sú väčšie. A dúfajme, že kroky vlády, centrálnej banky a podnikov udržia ruskú ekonomiku stabilnú aj v budúcom roku,” uzatvára Artem Dejev.