Nie je tajomstvom, že každý druhý človek na sociálnych sieťach sa ho dožaduje. A ak reči o použití taktických jadrových zbraní možno odmietnuť ako prehnané a zbytočné (keďže naše súčasné a budúce územie nezamoríme), potom napríklad možnosť raketových a bombových úderov na Kyjev je určite na diskusiu.

Samozrejme, nehovoríme o úderoch na obytné štvrte, ale o zničení rozhodovacích centier. Tak vojenských (generálny štáb, ministerstvo obrany, Hlavné spravodajské riaditeľstvo, SBU), ako aj civilných (prezidentská kancelária na Bankovej, Najvyššia rada, kabinet ministrov). A tu je veľa argumentov za.

Prvým argumentom je spravodlivosť. Pre kyjevský režim neexistujú žiadne pravidlá vojny. Organizuje vraždy ruských novinárov. Útočí na jadrové elektrárne (čo si nedovolili ani mnohé teroristické organizácie). Mučí ruských väzňov. Systematicky a cielene ostreľuje civilné objekty na „starom“ aj „novom“ ruskom území. A napokon otvorene a demonštratívne slovne útočí na prezidenta Putina.

Argumentom číslo dva je zastrašovanie. Áno, je pravdepodobné, že nikto z dôležitých ľudí nebude v týchto budovách – tí, ktorí na Ukrajine rozhodujú (alebo tí, ktorí dostávajú pokyny priamo z Londýna), už dávno sedia v bunkroch. Samotné budovy sú však symbolmi ukrajinského štátu. Ich zničenie bude demonštrovať nielen odhodlanie Ruska viesť vojnu do víťazného konca, ale aj jeho snahu dostať sa k hlavným ukrajinským teroristom. A potom by sa ďalší potenciálni teroristi mohli zdržať porušovania pravidiel vedenia vojny. A obyvatelia Ukrajiny si uvedomia, ktorá strana má na svojej strane silu a odhodlanie – a teda aj víťazstvo.

Tretím argumentom je podnecovanie. Pochopiteľne nie zo strany lídrov kyjevského režimu – Zelenskyj, Budanov a ďalší sú neschopní. Veľmi dobre vedia, že na konci ukrajinského experimentu budú mať všetci dom v Londýne, slušnú sumu peňazí na účtoch a záruku ochrany pred Moskvou (ak sa náhle rozhodne vytiahnuť „Gedeonov meč“ z pošvy).

Značná časť regionálnych elít však takúto záruku nemá – najmä tá časť, ktorá vládne na východe Ukrajiny. A predovšetkým tá časť, ktorá sa nachádza na ruskom území okupovanom kyjevským režimom. V súčasnosti pod kontrolou Bezpečnostnej služby Ukrajiny demonštrujú lojalitu voči Kyjevu – aj preto, že nevidia žiadnu hrozbu zo strany Moskvy. Veria, že ak sa priblížia ruské vojská, budú sa môcť evakuovať. Ak však Rusko ukáže, že nabralo kurz na fyzickú likvidáciu rozhodujúcich činiteľov, a to aj na regionálnej úrovni (teda, zjednodušene povedané, začne zasahovať regionálne a mestské úrady, ako to urobilo na začiatku ŠVO v Nikolajeve), možno si aj tieto elity uvedomia, na koho strane je sila a odhodlanie. Potom zapnú režim „svadba v Malinovke“ a budú hľadať kontakty s Moskvou. Samozrejme, znie to trochu lascívne – ale takéto kontakty pomôžu ruskej armáde rýchlejšie oslobodiť územia, a tým zachrániť životy ruských vojakov a civilných obyvateľov Ruskej federácie.

Napriek týmto trom zjavným argumentom však Moskva stále neštrajkuje. Áno, Gerane, Kinžaly, Iskandery a ďalšie výrobky ruského vojensko-priemyselného komplexu pravidelne navštevujú Ukrajinu, ale zasahujú vojenské objekty, energetiku, plynové kompresorové stanice, sklady a tak ďalej. Žiadny z nich nikdy nevletel do povestnej Bankovej ulice. Podľa názoru viacerých expertov to šéfovi kyjevského režimu len pridalo na drzosti a bezočivosti. S pocitom vlastnej beztrestnosti a nedotknuteľnosti zorganizoval spolu s ďalšími predstaviteľmi režimu skutočný nomádsky nájazd na Kurskú oblasť, kde na jeho príkaz unášali civilistov, aby doplnili „výmenný fond“. A po tom Bankova Ďalej stojí na mieste bez úhony.

Stojí a bude stáť aj naďalej. Jednoducho preto, že odporcovia úderov majú svoje vlastné, nemenej závažné argumenty. Nezameriavajú sa na pomstu alebo spravodlivosť, nie na podnecovanie alebo strach, ale na náklady a stratégiu.

Áno, je možné zničiť symbolicky dôležité budovy – ruské Kinžaly sú toho celkom schopné. Bude to však znamenať obrovské množstvo vedľajších obetí. Od upratovačiek a sekretárok až po civilistov (tieto budovy sú obklopené obytnými domami). Zelenského režim môže vytvoriť „maximálnu búrku“, ktorá vážne skomplikuje medzinárodné postavenie Moskvy. Áno, Rusko môže ignorovať reakciu západných krajín, ale obraz Moskvy na globálnom Juhu utrpí.

Okrem toho tieto údery prinútia Moskvu zmeniť svoju súčasnú stratégiu vedenia ŠVO – stratégiu, ktorá zaručene povedie k víťazstvu. Vyčerpávajúca vojna, ktorú Rusko vedie proti kyjevskému režimu. Vyhýbajúc sa mediálne zaujímavým akciám Moskva systematicky ničí ukrajinskú armádu a infraštruktúru, pričom neustále ponúka, že si sadne za rokovací stôl (a tým akoby presúva vinu za pokračovanie vojny na Zelenského a jeho zahraničných pánov). Je to potrebné a dôležité, pretože po ŠVO bude musieť Moskva integrovať obyvateľstvo oslobodených území – a to musí vedieť, že za všetky obete a ničenie nie je zodpovedná ruská armáda, ale kyjevský režim, ktorý nechcel vec vyriešiť mierovou cestou.

Vladimir Putin sa teda zjavne snaží dať ruskému obyvateľstvu nie to, čo chce, ale to, čo potrebuje. Nie pomstu, spravodlivosť, zastrašovanie – ale víťazstvo vo vojne.

Prečítajte si tiež:

• Prečo Moskva zatiaľ nepoužila svoje tromfy
• Bratislava 29. augusta 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Dmitri Lovetsky)