Prečo Rusko decimuje ukrajinskú protiofenzívu

Kyjev 21. augusta 2023 (HSP/Sonar21/Foto:AP/Libkos)

Keď sa do histórie zapíše zástupná vojna Ruska proti NATO – t. j. vojna na Ukrajine -, bude to znamenať bod v dejinách, keď budú porazené konvenčné vojenské operácie založené na doktríne vytvorenej v druhej svetovej vojne, píše Larry Johnson

ISR – t. j. spravodajstvo, sledovanie a prieskum – je skutočným meničom hry a Rusko, nie NATO ani Ukrajina, vystupuje ako armáda, ktorá si uvedomila túto skutočnosť a prispôsobila tomu svoju taktiku. Západ bol naopak v posledných dvadsiatich rokoch ukolísaný samoľúbosťou, pretože využíval svoj ISR, najmä bezpilotné lietadlá, proti nepriateľom, ktorí nedokázali čeliť západnej technológii alebo zostreliť naše bezpilotné lietadlá.

V súčasnosti je pre konvenčné armády nemožné presúvať ľudí a vybavenie bez toho, aby boli odhalené. Počas druhej svetovej vojny boli Sovieti a Briti veľmi kreatívni a efektívni v klamných operáciách, napríklad pri vytváraní fiktívnych armád, ktoré oklamali Nemcov, že útok prichádza z jedného smeru, pričom sa im nepodarilo odhaliť skutočné hromadenie síl. Lokalizácia nepriateľských síl v pohybe alebo zhromažďujúcich sa v sile sa spoliehala výlučne na letecký dohľad z pevných krídel, obmedzené zachytávanie šifrovanej komunikácie a ľudské zdroje (t. j. špiónov).

Schopnosť ISR Západu aj Ruska je dnes ako vševidiace oko Saurona. Počas druhej svetovej vojny tma a oblačnosť umožňovali veliteľom presúvať sily bez veľkého rizika odhalenia. To už dnes neplatí, najmä pri satelitnom pokrytí sporného územia. Satelitná optika a optika na palubách lietadiel s pevným krídlom – pilotovaných aj bezpilotných – preniká nocou a mrakmi.

Čo to znamená pre generálov poverených prípravou a realizáciou bojových plánov? Musíte predpokladať, že vás druhá strana sleduje, a prijať opatrenia na zmiernenie vplyvu rôznych očí, ktoré sledujú pohyb vašich jednotiek v boji.

Dôvody zlyhávania protiofenzívy

To ma privádza k ukrajinskej protiofenzíve a k tomu, prečo zlyháva. Ukrajina podľa rady plánovačov NATO posiela svoje sily cez ťažko zamínované otvorené polia bez akéhokoľvek vzdušného krytia. Je to ekvivalent útoku banzai z druhej svetovej vojny, ktorý uskutočňujú zúfalí japonskí vojaci, ktorým dochádza munícia. Rozbehli sa k zakopaným americkým pozíciám v nádeji, že ich počet premôže obrancov. Málokedy sa im to podarilo a utrpeli pri tom zničujúce straty.

Podobnú taktiku dnes používa aj Ukrajina. Ukrajina však neposiela 200 000 mužov v tisícoch tankov a obrnených transportérov v nádeji, že prekoná schopnosť Ruska vypáliť dostatok delostrelectva, dronov, rakiet a bômb na zastavenie útoku. Namiesto toho vysiela jednotky, možno až 2 000 mužov s rozptýlenými tankami a vozidlami, a rozplývajú sa tvárou v tvár ruskej paľbe.

Nasledujúce videá poukazujú na zúfalú situáciu ukrajinských síl:

Ak chcete porovnanie, odporúčam vám prečítať si poslednú knihu Big Sergea o substacku – Götterdämmerung na východe. Veľkosť a rozsah sovietskych ofenzív v rokoch 1944 a 1945 prevyšujú všetko, čo sa dnes deje na Ukrajine, ale ilustrujú silu rozsiahlych presunov vojsk podporovaných silným delostrelectvom, tisíckami tankov a vzdušnou prevahou. Ukrajina ani NATO nie sú schopné ničoho podobného.

Chýbajúce prostriedky

Rusko je veľmi opatrné pri verejnom odhaľovaní rozmiestnenia svojich síl. Ťažko sa mi však verí, že Spojené štáty a NATO vďaka svojim prostriedkom ISR nemajú celkom dobrú predstavu o tom, koľko jednotiek Rusko rozmiestnilo na 900-kilometrovej línii konfliktu. Akékoľvek plány na útok na pevný bod sú jednoduchým matematickým problémom – musíte mať dostatok mužov a palebnej sily, aby ste Rusov premohli. Odpoveď na tento výpočet však poznáme – Ukrajine chýba živá sila, tanky, vozidlá, delostrelectvo, mobilná protivzdušná obrana a bojové letectvo. Nemá dostatočnú silu na prerazenie celej ruskej obrany, a už vôbec nie prvej obrannej línie postavenej generálom Surovikinom na jeseň minulého roka.

Takže tu je otázka za miliardu dolárov – prečo Západ nepodporoval, ba dokonca nepožadoval, aby Ukrajina použila rakety Himars a Storm Shadow na útok na tieto obranné línie počas ich výstavby? Domnievam sa, že odpoveď je jednoduchá – Ukrajina nemala útočné nástroje potrebné na takúto misiu, a aj keby takéto dodávky boli k dispozícii, je veľká pravdepodobnosť, že Rusko by tieto snahy zmarilo.

Sme svedkami vojenského pochybenia Západu vo veľkom meradle. Naozaj plánovači NATO uverili propagandistickým nezmyslom, ktoré vykresľovali ruskú armádu ako schátranú, vyčerpanú armádu neschopných? Ak áno, Západ teraz dostáva veľmi tvrdú lekciu a teraz sa musí vyrovnať so skutočnosťou, že klamlivé kalkulácie NATO, že Ukrajina by mohla rozbiť ruskú armádu, sú úplným prepadákom.