Bratislava 1. júla 2022 (HSP/Foto:telegram )
Hadí ostrov, hoci svojou rozlohou nepatrný, nepochybne je veľmi dôležitým strategickým územím. Jednak preto, že významne rozširuje výsostné vody krajiny, ktorá ho ovláda, a jednak ako vojenský priestor, kde môžu byť umiestnené radarové a iné dôležité systémy. Prečo ho teda ruské vojská opustili?
Rusko deklaruje, že ide o gesto dobrej vôle, aby Ukrajina mala voľnú cestu pri vývoze svojej potravinárskej produkcie. Ukrajina odteraz už nebude môcť tvrdiť, že Rusko blokuje trasu pre ukrajinské lode. Naplno sa ukáže, že problém nie je v údajnej blokáde, ale niekde inde.
Nie je to však jediný dôvod. Hadí ostrov je síce veľmi užitočný, ale nemusí byť vždy a pre každého. Momentálne Rusko nepotrebuje vo vodách okolo Hadieho ostrova ťažiť suroviny, využiť ho ako nástupné územie pre útok, a ani tam nepotrebuje mať radarovú základňu: v čase „špeciálnej operácie“ je priestor pokrývaný inými, mobilnými prostriedkami.
A na druhej strane, ostrov má jednu obrovskú nevýhodu: je to luxusný terč pre ostreľovanie zo všetkých možných zbraní, ktoré Ukrajinci a ich nepriznaní vojenskí spolubojovníci majú. Zo súše tam dostrelia nielen rakety, ale dokonca aj delostrelectvo a brániť sa proti ostreľovaniu na takom malom priestore je veľmi náročné. Ostrov je navyše blízko územia krajín NATO, v jeho blízkosti neustále operujú drony a monitorovacie lietadlá NATO. Na mori je naozaj ťažké predvídať, odkiaľ priletí raketa a dokonca aj to, kto ju vystrelil.
A tak Rusi takticky ustúpili. Západ a Ukrajina to budú prezentovať ako veľké víťazstvo, ale v Moskve vedia, že najlepšie sa smeje ten, kto sa smeje nakoniec. Operácia na Donbase sa nezadržateľne blíži k vyvrcholeniu a predpokladá sa, že na rad príde Nikolajev a Odesa. Dobytie týchto dvoch oblastí by znamenalo úplné odrezanie kyjevskej režimu od Čierneho mora. A to by spečatilo aj osud Hadieho ostrova: v tom prípade si ho Rusko jedného dňa celkom poľahky vezme naspäť, a to celkom bez akéhokoľvek ohrozenia, keďže Ukrajina by ho už nemala odkiaľ ostreľovať.
Ivan Lehotský