Prečo Rusi ešte nepresunuli divízie do Kurska? Prečo tam bojujú iba prápory?

Kursk 16. augusta 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Russian Defense Ministry Press Service via AP)

Ukrajina už vedie bojový prieskum aj na hraniciach s Belgorodskou oblasťou, skúma ruskú obranu pri Kolotilovke, Prilesí a Bezumene, píše Sergej Iščenko pre ruské noviny Svobodnaja Pressa

Za hukotu nepretržitého ostreľovania z Ukrajiny a dokonca priamych bojov na hraniciach Belgorodskej oblasti gubernátor oblasti Vjačeslav Gladkov 14. augusta oznámil zavedenie výnimočného režimu na regionálnej úrovni na území, ktoré je v jeho pôsobnosti. Žiaľ, to je takmer nič v situácii, ktorá sa vyvíja v týchto častiach krajiny. Je to však maximum, ktoré zákon umožňuje každému gubernátorovi v rámci jeho právomoci.

Medzitým sa tam už odohrávajú boje. Tak sa 13. augusta za pomoci tankovej čaty a niekoľkých malých útočných skupín na obrnených vozidlách AFU pokúsila o prekvapivý útok s cieľom zmocniť sa ruských pohraničných opevnení v oblasti cestného priechodu a osady Kolotilovka (okres Krasnojaruža).

Zároveň s tými istými obmedzenými silami ukrajinaká armáda podnikla aj prieskumný útok na niekoľko kilometrov vzdialenú obec Prilesje v tom istom okrese.

Miestna tlač uvádza, že ďalší pokus nepriateľa o prerazenie ruských hraníc sa uskutočnil pri obci Bezumeno v susednom Graivoronskom okrese toho istého kraja. Tvrdí sa, že na mieste boja zostal zhorený ukrajinský obrnený transportér.

Všetky stredajšie pokusy o prielom boli zo strany ruských pohraničníkov, posádok bojových vrtuľníkov a armádnych jednotiek kryjúcich štátnu hranicu odrazené. Ďalšia vec nás však nemohla neznepokojiť: v ten istý deň v najbližšom tyle ukrajinských jednotiek, v ukrajinskej obci Pokrovka, ruský prieskum zaznamenal ďalšie ukrajinské rezervy. Pravdepodobne – pre rozvinutie taktického úspechu v prípade, že by údery AFU na Kolotilovku a Polesie boli úspešné.

O nespočetnom delostreleckom ostreľovaní a náletoch útočných dronov na Belogorje v posledných týždňoch zbytočne hovoriť.

Zatiaľ je podľa môjho názoru odôvodnené predpokladať, že čoskoro môžu bojové akcie na území Belogorja nabrať oveľa prudší spád ako dnes. Všetko preto, že s vysokou mierou pravdepodobnosti budú Ukrajinci v dohľadnej dobe jednoducho nútení stiahnuť svoje jednotky z kurského smeru späť domov.

Svojich pokusov tyranizovať ruské pohraničie náhlymi útokmi sa však nevzdajú. S cieľom prinútiť Rusov, aby tu udržiavali veľké vojenské rezervy v neustálom napätí. A úsek štátnej hranice v Belgorodskej oblasti je na to jedným z najvhodnejších.

Najskôr však o tom, prečo budú ukrajinské invázne jednotky čoskoro nútené stiahnuť sa z Kurska. Hlavným dôvodom sú narastajúce ťažkosti s tylovou logistikou.

V prebiehajúcom ozbrojenom boji je tam zatiaľ príliš veľa neznámych. Podľa správy zastupujúceho gubernátora regiónu Alexeja Smirnova z 12. augusta na línii kontaktu stále “nie je jasná frontová línia”, čo sťažuje určenie polohy nepriateľa.

Čo to naznačuje? Že ukrajinské jednotky na ruskom území sa stále nedokázali zapojiť do ženijného vybavenia dobytých pozícií, obmedzujúc sa na malé mobilné diverzné a prieskumné jednotky špeciálnych síl na rôznych smeroch. To znamená, že sú úplne nepripravené odraziť silný ruský protiútok.

Jakov Kedmi: Putin mohol v reakcii na agresiu v Kurskej oblasti vydať tri rozkazy

Prečo teda Rusko ešte neútočí? Zdá sa, že čaká, kým ukrajinskej armáde dôjde para. Keď zostane bez paliva, munície, vody a potravín. Ktoré sa im čoraz ťažšie dovážajú zo susednej Sumskej oblasti.

Dôvodom je totálna ruská vzdušná prevaha. “Kurské” predmostie AFU nie je také hlboké. Podľa odhadu toho istého Smirnova – do hĺbky 12 kilometrov a do 40 km – pozdĺž frontu. Zároveň to však znamená, že “rameno na doručenie” všetkého potrebného pre invázne jednotky z tyla AFU je najmenej niekoľko desiatok kilometrov (ak vezmeme do úvahy nutnosť prechodu cez vlastné pohraničné územie, ktoré je tiež pod nepretržitou paľbou ruského delostrelectva, letectva a bezpilotných lietadiel).

Na tejto trase ukrajinská armáda jednoducho nemá kam ukryť cisterny s benzínom pred náletmi. Všetky možné prirodzené “úkryty” pre ne sú ruskej armáde už dávno známe.

Takže cestou k svojim predsunutým pozíciám ukrajinské cisterny s benzínom a rôzne vozidlá s inými vecami, ktoré sú v boji naliehavo potrebné, Rusi ničia na vopred vytipovaných trasách. Zo zeme aj zo vzduchu.

Ako dlho môžete v takýchto podmienkach sedieť v obrane? Zdá sa, že velenie ruskej skupiny “Sever” sa preto neponáhľa s organizovaním vlastného protiútoku. Obmedzilo sa na presun veľmi obmedzeného počtu jednotiek do priestoru bojov z iných smerov a z najbližších tylových oblastí.

Podľa zahraničných zdrojov sa dnes na blokovaní “kurského” predmostia AFU z ruskej strany podieľa najviac 10 – 12 samostatných formácií na úrovni “práporu”. Alebo sa im rovnajú čo do počtu. Približne toľko, koľko sa Ukrajine podarilo naškrabať proti Rusku v týchto oblastiach.

A ako uvádzajú tie isté zdroje, na ruskej strane v kurskom operačnom priestore stále nie je ani jedna plnohodnotná veľká formácia schopná začať veľkú protiofenzívu. Konkrétne sa tam v obrane stále nachádza kombinovaný prápor 138. samostatnej motostreleckej brigády z charkovského smeru, 272. motostrelecký pluk z okolia Kupjanska, až tri výsadkové prápory 104. výsadkovej divízie a 98. výsadková divízia.

Každému je jasné, že pre Moskvu nie je problém presunúť tam z hĺbky krajiny niekoľko ďalších plukov, brigád či dokonca divízií. Bolo by to tak v prípade, ak by bolo úlohou začať rozsiahly protiútok. Takáto úloha však dnes pravdepodobne neexistuje.

Čakajú ruské jednotky kým kostlivá ruka nábojov, munície, pohonných hmôt a iného hladu, oberie o sily jednotky, ktoré vtrhli do Kurska, aby ich potom chytili pod krk? A prinútili ich odplaziť sa tam, odkiaľ prišli? Veľmi pravdepodobne.

Medzitým existujú presvedčivé dôkazy, že Kyjev by veľmi rád prinútil ruské velenie, aby do oblasti ukrajinského prielomu presunulo oveľa vážnejšie sily. Zabránilo by im tak vstúpiť do boja niekde v oblasti Kramatorska, Torecka, Pokrovska alebo Kurachova, ktoré Moskva naďalej považuje za hlavné.

Otázka rýchlosti. Presunie Ruská federácia a odkiaľ vojská do Kurskej oblasti?

Na sieti sa objavilo veľmi veľa prezrádzajúce falošné video, nepochybne vymyslené v útrobách kyjevského CIPsO. Na ňom animácia vyrobená pomocou počítačových technológií, ktorá sa veľmi podobá na oblastného gubernátora Alexeja Smirnova, akoby oslovovala ruského prezidenta so zúfalou výzvou, aby urýchlene stiahol vojská zo záporožského smeru a okamžite ich presunul do Kurska a Belgorodu. V opačnom prípade to vraj v regiónoch pod Smirnovovým dohľadom dopadne ešte horšie.

Moskva na túto provokáciu nereaguje doslova “vôbec”. Trpezlivo čaká, kým ukrajinská armáda začne ustupovať, nedovolí vyčerpanému nepriateľovi obsadiť nové ruské územia a obkolesí ich silnými zátarasami. Medzitým stále prichádzajú nové povzbudivé správy z okolia Kurachova, Pokrovska a Torecka.

Až na to, že ústup AFU v kurskom smere nebude znamenať úplné zastavenie pokusov o ukrajinský prielom na iných smeroch. S rovnakým cieľom – odlákať ruské sily od rozhodujúcich úsekov frontu.

S najväčšou pravdepodobnosťou kvôli týmto pripravovaným útokom začal nepriateľ tento týždeň bojový prieskum v Belgorodskej oblasti. Moskva musí byť v strehu. Kvôli tomu musí vyvodiť správne praktické závery zo svojich veľkých bojových neúspechov pri Kursku v auguste tohto roku.