Prečo máme tak málo správ o našej minulosti z I. tisícročia? Rotundy sú nemí svedkovia

Bratislava 30. júna 2024 (HSP/Foto:HS)

Vnútorné boje, Tatári, rabovanie a plienenie českými panovníkmi, Matúš Čák, Kuruci – Labanci, Dóžovo, Bethlenovo povstanie, Turci, Rákoczi…. Pri všetkých pohromách utrpeli aj písomnosti. Živelne. Len preto konštatujeme naozaj málo svojich písomných správ najmä z prvého tisícročia? Až podozrivo málo? Naozaj to spôsobili len tieto pohromy? Nebol tu niekto, kto systematicky strážil „vhodnosť a nevhodnosť“ informácie, listiny, či nápisu na kameni? Prečo pri starom vstupe do kostola v Boldogu (okr. Senec) je jeden rímsky nápis zabudovaný do steny lícom a druhý rubom? Bolo tam niečo, čo nemáme čítať? Prečo niekto uťal hneď tri kríže? Nie je to nehoráznosť, poníženie nejakej ideológie, prejav boja ideológií?

Prvý benediktínsky kláštor bol založený v Hronskom Beňadiku roku 1075. Bola to prvá rehoľa, prvý rád, ktorý prišiel do Uhorska. Ich príchod mal za úlohu zabezpečiť okrem nastolenia správnej viery aj istotu, že naše územie bude pod vplyvom Ríma po schizme – rozkole r. 1054 s Konštatínopoľom. Prišli do už vybudovaného komplexu, ktorý bol zároveň aj pevnosťou. Kto to vybudoval?

Benedictus – požehnaný, Bene dicti – diktovať, hovoriť dobre, správne. Ich heslom bolo PAX, teda mier, alebo Ora et labora – modli sa a pracuj. Vcelku mierumilovné slová, no v skutočnosti prišli šírením „pravej“ viery potlačiť herézy – aj ariánstvo. A to zrejme niekoho bolelo. Usadili sa v dobe rozháraných protikráľov Gejzu I. (1074 – 1077) a Šalamúna (1074 – 1081). Postrehol som na cintoríne miestnu zvláštnosť: priezviská Benčať a Ďurčať. Jedni boli za Benediktínov, druhí uznávali sv. Juraja? Priezviská svedčia o rozdelení ľudí? Spomenul som si na to, ako písal Rastislav pápežovi: My Sloveni, prostá čať... Čať, ako ludia v spoločenstve.

Každá politika ľudí rozdeľuje. V bazilike minor sv. Benedikta pri kláštore Hronský Beňadik ma prekvapila veľká freska sv. Juraja. Prečo, pochopíte, alebo ste už pochopili sami. Benediktíni prenikli najvýchodnejšie do Rimavských Janoviec, pre vplyv východného rítu sa ďalej nedostali?

Vieme, že ak tu náhodou neboli ariáni už v 4. storočí, priniesli ho sem celkom určite Vizigóti, ktorí dobili Nitru r. 396 (Jordanes) a napriek tomu, že Fritigil konvertovala na RKC a založila RKC biskupstvá v Olomouci, Nitre a Stockerau, neujalo sa medzi ľuďmi a po odchode Vizigótov po bitke na Ipli r. 476 tá „pravá vira“ zrejme zanikla. Hovorí o tom ďalší pokus biskupa Ammanda, ktorého pozval kupec Samo na Ammándhegy (Pannonhalma), no aj ten odišiel bez úspechu. Bol tu aj iný smer – Íroškótsky mnísi, ktorí skončili v prachu dejín podobne. Arianizmus zotrval pravdepodobne ešte veľmi dlho aj napriek pôsobeniu CaM. O tom som už písal. Píše o tom hlavne Luis Mainbourg.

Stavebné pamiatky na túto dobu

Ak tu ariánstvo bolo, potom boli aj sakrálne stavby. Nemáme na to dôkazy? Kto ich starostlivo likvidoval? Nová ideológia. Rovnako, ako každá po nej, či vedľa nej… Patrocíniá kostolov, kaplniek a aj rotúnd, sa v priebehu storočí menili podľa potreby. Preto aktuálne stavby mohli mať úplne iných svätcov pred 500 – 1000 rokmi, ako dnes. Ako to urobili? Z predošlých sakrálnych stavieb – rotúnd  odrezali časť, spravidla svätyňu, pristavila sa loď kostola, a tým sa zmazali pôvodiny, aj patrocíniá. A datuje sa len čas, kedy sa „postavil kostol“. Potvrdil to aj Martin Vančo v knihe Stredoveké rotundy na Slovensku napr. pri rotunde – kostole v Jalšovom, či Badani, kde je to evidentné. Podobne je vidieť v obci Petrovo na Gemeri, ako odpraskla bývalá rotunda od lode. Mnohé rotundy mali svätcov, ktorých vyznávali ariáni. Spravidla to boli svätci Juraj, Kvirín (Quirinus) zo Sisaku, Kozma, Damiján, Ondrej, Panteleon, ale i Peter, či Pavol. Zo žien to sú Dorota, Margita Antiochijská, Kristína, Katarína, Brigita, Alžbeta, Barbora, Žofia (Sofia), Margaréta, Lucia, Agáta.

Podľa sv. Kvirína sú pomenované obce Kurimany (oficiálne to majú napísané vo svojej histórii), Kurimka a Kurima, kde je na cintoríne obnovená rotunda s priemerom 11 m. Pozoruhodná z nich je najmä Sv. Margita Antiochijská (280 – 305) bola totiž dcérou „pohanského“ kňaza Aedisia. Je možné, že RKC upúšťala od svätosti Margity Antiochijskej práve preto, že bola dcérou ariánskeho biskupa. Napriek tomu jej patrocínium ešte má najmenej 23 kostolov na Slovensku. Nie je to zvláštnosť, pretože aj tzv. sv. Helena, ktorá bola jednoznačnou ariánkou, ešte má stále na Slovensku patrocínium najmenej 22 kostolov. Podobné je to s mučeníkmi, svätými, z obdobia prenasledovania kresťanov Diokleciánom a Galeriom. Tí totiž sídlili na východe ríše a  prenasledovali kresťanov, pretože chceli udržať starorímsky ekumenizmus. Slovensko vždy tvorilo a bude tvoriť vrtkavú hranicu medzi Západom a Východom, ako to rozdelil Konštantín Veľký, keď si urazený v Ríme, nechal postaviť Nový Rím = Konštantínopoľ.

Rímskokatolícka cirkev (RKC) považuje za pohanstvo aj ariánsky katolicizmus. (Katolícky = všeobecný). Bolo to masovo rozšírené kresťanstvo, ktoré predchádzalo RKC. Rímskokatolícka viera bola totiž ustanovená na koncile pod kontrolou Konštantína Veľkého v Nikai až r. 325. Dovtedy neexistoval Nový zákon. Ten zostavil až biskup Óssius z Cordóby na žiadosť Konštantína Veľkého. Tento vládca nebol kresťanom. Nechal sa pokrstiť až na smrteľnej posteli, a to, kuriózne – ariánskym biskupom Eusébiom. Ariáni neuznávali Syna za Boha, boli teda v príkrom rozpore s Trinitármi (Otec, Syn a Duch svätý). Neplatili cirkevné dane, kňazi normálne pracovali, zemepán im za službu prilepšoval almužnou, dostávali milodary.

V pracovne pripravenej tabuľke vidíme, že z minulosti nám ostali pôvodné sólo rotundy s apsidou, kde patrocíniá majú najmä spomenutí svätci. Najčastejší je Juraj, potom Margita Antiochijská, sv. Anna matka Márie, Alžbeta, Kozma a Damián. Potom sú rotundy, u ktorých ostali len základy, prípadne len negatívne zvyšky pod zemou. Určiť patrocínium u nich je ťažšie, až nemožné. Výnimku predstavuje napríklad rotunda sv. Petra v Alba Iulii (Rumunsko) tesne pri katedrále sv. Michala a zvyšky rotundy sv. Juraja v Trnave pri dóme sv. Mikuláša, kde pán Radváni objavil zmienku o nej v  písomnostiach z 18. storočia už r. 1967. Vôbec nemožno určiť patrocíniá u rotúnd, ktoré boli čiastočne zbúrané a k nim boli pristavané kostolné lode, väčšina v mieste, kde mali rotundy apsidu – svätyňu.

Tam  pristavili loď, ktorú pripojili triumfálnym, či víťazným oblúkom. Je mnoho kostolov napríklad s patrocíniom sv. Mikuláša, kde sa tak stalo. V tabuľke je čiastočný prehľad. Sv. Mikuláš z Myry bol známy bojovník s arianizmom. Dokonca niektoré pramene dosvedčujú, že sa kvôli viere pobil s Áriom na Nikajskom koncile r. 325 a Árius mu zlomil nos. Nevedno, ako sa pred tým sv. Mikuláš volal, ale vie sa, že Mikuláš v gréčtine je Nikolaos (ἅγιος Νικόλαος – hagios Nikolaos) a grécky niki (νίκη) znamená víťazstvo. Takže ak stojíte pred nejakým kostolom sv. Mikuláša, položte si otázku, prečo má tento kostol práve toto patrocínium. Možno bol tiež postavený na mieste omnoho staršej rotundy, ariánskej, ako pravdepodobne bola v Trnave, Chrásti nad Hornádom, či v Rábaszentmiklósi v Maďarsku, alebo dokonca aj najväčšia z nich v Komjaticiach. Kostol má dnes patrocínium sv. Alžbety. Bol postavený až r. 1751. Vie sa ale, že ešte v roku 1394 mali Komjatice vikára filiálnej Kaplnky svätých mučeníkov Kozmu a Damiána Jána v staršom kostole, ktorý stál na tom istom mieste. Trojrotundové kostoly zdôrazňujú nielen pôdorys kríža, ale aj sv. Trojicu, ktorú ariáni neuznávali.

K Mikulčickým rotundám spomeniem zaujímavosť.  J. Poulík datoval rotundu č. VI. podľa hrobu č. 50 do prvej tretiny 9. storočia. Zrejme nevedel, že pri rotundách v dobe ich vzniku sa nesmelo pochovávať! Slúžila ako krstiteľnica! Čiže je pravdepodobne omnoho staršia. Pán Ing. A.F. Zvrškovec konštatoval, že apsida môže mať pomenovanie od egyptského Apsis, teda býk. Býk, ako obetné zviera bol a je nielen v starovekom Egypte, ale aj v celom Stredomorí, no existujú indície, že krvavé  obete sa vykonávali aj na Slovensku. V erbe viacerých obcí je býk – bujak – tur, napr. v Turanoch. Aj Turiec je od tura. V erbe ho majú obce Belža, Belejovce, Brežany, Hlivištia, Krčava, Ruská Voľa nad Popradom, Sopkovce, Turany nad Ondavou, Zalužice, Žitná Radiša. Sokoľany, Šuňava, Volica, Vyšná Voľa a Smilno ho majú ako hospodárske zviera. V Nemecku dodnes apsidám hovoria apsis.

Je treba ale podotknúť, že slovo apsida v gréčtine znamená oblúk. Nemusí sa to vylučovať. Obety býkov vykonávané v posvätnom oblúku… a potom sa vykonávali symbolické obety kresťanské vo svätyni, v apside – presbytériu kostolov.

Stavanie rotúnd malo určité regule. Jedna z najstarších je známa rotunda v strede dvora prezidentského paláca v Sofii (4. storočie) – byzantský vplyv. Neskôr to bol vplyv z Ravenny, ktorá bola západným centrom ariánov najmä od chvíle, kedy tam vládol ariánsky cisár Teodorich Veľký. Ich priemery najprv niekto stanovil na násobky longobardskej stopy. Najčastejšie to bol 20 násobok, čiže 7,3 m. Boli aj menšie – 5,4m, ale aj s priemerom 11 – 14 m, napríklad Šivetická. O ariánoch (heretikoch, tzv. bludároch) píše aj pán biskup Jozef Vurum v diele Dejiny Nitrianskeho biskupstva – prvého (katolíckeho) biskupa Bystríka ukameňovali heretici r. 1046. To je jeden z písomných dokladov, ktorý by sme nemali ignorovať. Kto hovorí niečo iné, napr. že tu nikdy ariáni neboli, ten má len málo informácií. Môže si ich doplniť prečítaním kníh: Euzebios z Casarei: Cirkevné dejiny – EUSEBIOS. Historia ecclesiastica. In: SCHAFF, Philip, WACE, Henry. ed., Select Library of Nicene and Post-Nicene Fathers of the Christian Church. New York, 1890, ktorá je dostupná tu: https://topostext.org/work/732. Druhú knihu vydal P. Luis Mainbourg: História ariánstva od začiatku do konca. Vydaná v Paríži r. 1682. Je tam aj kapitola Neoariáni v Potisí. Do Potisia patrí aj časť Slovenska. Opakujem to, pretože hlavne ten francúzsky zdroj je veľmi podrobný a najobjektívnejší.

Môj, už nebohý priateľ „pán brat“, gréckokatolícky reverend, Anton Semeš tvrdil, že rotundy stavali najmä „glagoláši“ iz Griek pred príchodom CaM. Ak mal pravdu on, potom ich činnosť bola až prekvapivo silná, pretože na Slovensku je ich hustota najväčšia. Odhadnutých 70 kusov oproti okolitým krajinám je zaujímavý počet a nie je určite konečný. Na výstavbu toľkých rotúnd, myslím, nemali čas. Mnohé rotundy boli postavené v čase tzv. Veľkej Moravy, alebo omnoho skôr, ale aj v 13. – 15. storočí. Sú dôkazy, že boli k nim pristavené lode v 12. – 17., aj 18. storočí pôsobením Benediktínov a neskoršími kresťanskými rádmi. Jeden môj priateľ, veľmi dobrý archeológ povedal: „Keby sme mali naozaj spoľahlivú metódu datovania stavieb, zrejme by sa museli mnohé, tzv. románske stavby hlboko podtatovať.“ Dá sa s ním len súhlasiť. Slnko nad Európou nevyšlo ani s Veľkou Moravou, ani príchodom Cyrila a Metoda!

Určiť presný čas, dokedy na našom území boli ariáni je ťažké. Určite neskončili s vyhnaním Ária, či jeho smrťou. Pretože ak hodíš kameň do jazera, vlny sa budú šíriť veľmi ďaleko a dlho. Podľa spomenutej literatúry miestami až do 17. storočia.

Prečo to robím? Pretože si myslím, že naše dejiny sú naťahované násilne na kopyto, ktoré nám vnútili cudzí historici a našu skutočnú históriu sa im podarilo zmeniť podľa ich potrieb.

Ariánska veža Janpoľ – Tichomil UA

Veža s typickým ariánskym krížom – porovnaj s ležato zamurovanými krížami v Bernolákove, Cíferi Páci, Beluji, Jalšovým a ďalšími v predošlých článkoch.

Skopírované z ukrajinského zdroja

Арианская часовня XVI в. у села Тихомель. Ariánska kaplnka je jedinou zachovanou vežou svojho druhu na Ukrajine. Nachádza sa na území včasnostredovekého osídlenia z 11. – 13. storočia, na strmom brehu rieky Goryn. Budova je štvorboká. Kaplnku dal postaviť miestny statkár Abraham Seňuta, ktorý bol vyznávačom kresťanského učenia ariánov v XVI. storočí. Ariánstvo bolo rozšírené vo východnej Európe a najmä v Poľsko – slovensko – litovskom spoločenstve. Ariáni popierali trojjedinú podstatu Boha, t.j. Najsvätejšiu Trojicu, uznávali nadradenosť Boha Otca nad Synom, ktorého stvoril. Bola postavená na mohyle nad hrobom P. Seňutu, na mieste starovekého ruského osídlenia Tichomeľ. Kaplnka slúžila ako strážna veža pre neskôr postavenú pevnosť. Na vnútorných stenách sú fragmenty fresiek zobrazujúcich štyroch evanjelistov a kvetinové vzory.

Vedľa je orodište – staré ruské hradisko, alebo orodište, čiže svätyňa pri dedinách Janpoľ a Tichomeľ.

A takzvaných „GERMÁNOV“, vyznávajúcich starosvätských Bohov, akoby „PAROM“ vzal. Nahradilo ich kresťanstvo. A mohli oficiálne prísť konečne Slovania pri „sťahovaní národov“! Dogmy sa striedajú a budú striedať, kým človek bude na tejto Zemi. Len si treba otvoriť oči a byť v strehu, aby sme poznali pravdu.

Pracovná tabuľka – pokus o prehľad rotúnd v Európe

Prečítajte si tiež:

• Pomôžte dolúštiť tajomstvá krásnej rotundy. K nej patrí aj krvavý príbeh atentátnika
• Cífer, Chrasť, Chrášťany, Krškanci a Orkucany. „Dokrútená história“! Prečo? Lebo treba veriť?