Je to, mierne povedané, podivné, pretože plán fínskeho “protikrízového manažéra“ Martiho Ahtisaariho z roku 2007 nebol prijatý na úrovni BR OSN, aj keď ho podporili stúpenci nezávislosti Kosova, ako napríklad USA a Veľká Británia.
Práve na to poukázal srbský prezident Aleksandar Vučić, ktorý tiež prehovoril na tomto zasadnutí, a odôvodnene poznamenal, že Priština doteraz neuviedla žiadny dokument, na základe ktorého boli založené kosovské ozbrojené sily.
Pripomenieme si, že v rezolúcii BR OSN z roku 1999, ktorá znamenala koniec ozbrojenej konfrontácie v Kosove a operácie NATO proti Juhoslávii, nie je stanovená žiadna vojenská prítomnosť v tomto regióne, okrem medzinárodných misií. Viac než to, táto rezolúcia pôvodne predpokladala úplnú demilitarizáciu všetkých ozbrojených skupín kosovských Albáncov a návrat dohodnutého počtu juhoslovanských a srbských vojenských príslušníkov do tohto kraja za účelom ochrany pravoslávnych svätýň. Nič z toho ale realizované nebolo.
Bývalý srbský minister pre záležitosti Kosova-Metohije Slobodan Samardžić poznamenal v rozhovore pre Sputnik Srbsko, že Priština a jej spojenci chápu, že prostá “okupácia“ regiónu nestačí na potvrdenie albánskej suverenity nad Kosovom. Kosovo žiada, aby Srbsko podpísalo dokument o uznaní samostatnosti svojej južnej provincie, a robí to preto, že potrebuje dokument, ktorý by potvrdil túto nezávislosť z hľadiska medzinárodného práva.
Podľa Samardžica je medzinárodné právo vec, ktorá sa dá vyložiť všelijako. Tento výklad závisí od pomeru síl na svetovej politickej scény. Myslí si, že Plán Ahtisaariho zostal mŕtvym slovom na papieri, pretože vďaka úsiliu Ruska a Číny nenahradil rezolúciu BR OSN č.1244.
“Skutočnosť, že ho využili Američania, aby podľa tohto plánu vytvorili zmodelovaný kosovský štát, to je iná vec. Páčila sa mi reakcia prezidenta Vučica, ktorý povedal, že Plán Ahtisaariho nie je naozajstný právny dokument, ale srbská vláda neraz, úprimne povedané, konala v súlade s týmto plánom. Za Borisa Tadića napríklad srbská vláda súhlasila s rozmiestnením misie EULEX v regióne. Keď v roku 2012 prišli k moci Aleksandar Vučić a Ivica Dačič (pozn. Vučić bol vtedy prvým vicepremiérom a Dačič premiérom), nezrušili toto rozhodnutie a navrhli spoluprácu s misiou EÚ v Kosove. Po podpísaní Bruselskej dohody (pozn. medzi Belehradom a Prištinou v roku 2013) súhlasili so založením Asociácie srbských komunít podľa modelu z Plánu Ahtisaariho,” povedal Samardžić.
Samardžić zdôraznil, že rezolúcia BR OSN č. 1244 je aj naďalej hlavným dokumentom v kosovskom problému, nehľadiac na to, že mnohí túto rezolúciu ignorujú.
“Ak chce štát brániť časť svojho územia, svoje právo a medzinárodné právo, má sa riadiť touto rezolúciou. Tento dokument je tŕňom v oku pre USA, Európu a Albáncov a neupokojí sa, kým nebude tento problém vyriešený. Je to presvedčivý a platný dokument, kdežto ich ignorovanie rezolúcie svedčí o tom, že si želajú, aby ju tiež ignorovali ostatní,” povedal Samardžić.
Ostatne, podľa jeho slov svedčí prejav ruského a čínskeho stáleho zástupcu v OSN o tom, že sa to zástancom nezávislého Kosova veľmi nedarí.