Môj profil 
Predplatné
Hlavnými hráčmi tejto krvavej hry sú v súčasnosti USA a Rusko, ktorých rivalita siaha až do čias vzniku Sovietského zväzu. Ostatné štáty sa zapájajú ako spojenci či už jednej, alebo druhej strany. Táto polarizácia sa ukázala po prvom hlasovaní Bezprečnostnej rady OSN ohľadom humanitárnej intervencie v Sýrii, keď USA, Francúzsko a Spojené Kráľovstvo boli za, no svoje právo veto použili Rusko a Čína, čím tejto intervencii zabránili.
Rusko a kedysi Sovietsky zväz je spojencom Sýrie už oddávna, no po vypuknutí vojny sa ich dobré vzťahy prehĺbili. Dohodu o dodávke zbraní do Sýrie mali už predtým, a tak sa po začatí konfiktu stalo Rusko hlavným dodávateľom zbraní a podporovateľom vojenských síl prezidenta Asada. Cieľom Ruska bolo odnepamäti dostať sa do „teplých vôd“ Stredozemného mora a jeho základňa v syŕskom prímorskom meste Tartús je jediná možnosť udržať si vplyv v regióne za účelom čeliť USA.
Čína sa postavila na stranu Sýrie použitím práva veto pri hlasovaní o intervencii. Hlavný dôvod, prečo právo použila, bol pravdepodobne čisto ekonomický, keďže Čína je tretím najväčsím sýrskym dovozcom. Názor, že zahraničné krajiny by sa nemali pliesť do svojich vnútorných záležitostí však uznáva aj preto, že sama je obviňovaná z porušovania ľudských práv v Tibete.
Kľúčovým spojencom Sýrie a nepriateľom USA je aj Irán, krajina s najväčším počtom šítskych moslimov na svete a jediná šítska veľmoc v regióne Blízkeho východu. Sýrsky prezident je totiž z alavitskej sekty ktorá je vetvou šítskeho islamu. Preto už v Iránsko-irackej vojne bola Sýria jediným arabským spojencom Iránu. Zvyšné arabské krajiny, vrátane Iraku, sú totiž s výnimkou Libanonu obývané sunitskou väčšinou. Takisto je Sýria hlavným spojením medzi Iránom a ním sponzorovanou šítskou libanonskou stranou Hizballáh, ktorú Irán využíva ako hrozbu Izraelu. Navyše milície Hizballáh bojujú na strane Sýrskej armády ako odplata Sýrii za pomoc vo vojne proti Izraelu.
Na druhej strane, vždy prítomný hráč pri riešení občianskych vojen a konfliktov, no hlavne na Blízkom východe, svetový policajt USA, neurobil ani v tomto prípade výnimku a podporovať Sýrsku slobodnú armádu začal ihneď. Americká vláda posiela sýrskym rebelom neletantnú pomoc, no CIA má tajný program na výcvik a výzbroj týchto skupín. V tomto im pomáhajú predlžené ruky USA v regióne – Turecko, Katar a Saudská Arábia. Dôvody sú jasné. V prvom rade chcú Spojené štáty rozširovať pole svojho pôsobenia na Blízkom východe, po vzore „humanitárnej“ intervencie v Iraku a v Líbyi a s cieľom „šíriť demokraciu“. Ako sa ukázalo, tieto zámery sa im splniť nepodarilo, no doteraz z toho profitujú ekonomicky. Podstatný dôvod prečo sa Spojené štáty snažia zvrhnúť prezidenta Asada je vyradiť z hry Rusko. Takisto, keďže Sýria susedí s Izraelom, ktorého ochrana je hlavným cieľom zahraničnej politiky USA, oslabenie pozície susedov je pre tento účel nevyhnutné.
Čo sa týka štátov Európskej únie, tie ku kríze nezaujali jednotný postoj, no EÚ vo všeobecnosti vládnuci režim odsudzuje a podporuje opozičnú armádu v boji proti nemu. Uznala dokonca Sýrsku národnú koalíciu ako legitímneho reprezentanta sýrskeho ľudu.V súčasnosti sa vo vojne aktívne neangažuje, no platia uvalené sankcie a embargo. V apríli minulého roku však povolila ropné embargo a ropu nakúpila priamo od sýrskych rebelov.
Je zjavné, že napriek všetkému úsiliu o ukončenie sporu trvajúcemu už takmer štyri roky, medzinárodné spoločenstvo uviazlo na mŕtvom bode. Situácia sa naďalej komplikuje a v hre je stále viac ľudských životov, no riešenie v nedohľadne.
Simona Baloghová, Libanon
.jpg)
.jpg)
