Otázka, čo je skutočným poslaním BRICS, je dnes stále otvorená – ide o vytvorenie “klubu ťažkotonážnikov” alebo skôr širokej platformy, ktorá môže zahŕňať nielen gigantov rozvojového sveta, ale aj stredne veľké a malé ekonomiky globálneho Juhu? Inými slovami, má sa BRICS vyvíjať smerom k exkluzívnemu a introvertnému klubu alebo k otvorenej inkluzívnej platforme, ktorá ponúka celý rad spôsobov hospodárskej spolupráce? Mnohí odborníci vnímajú budúci vývoj BRICS cez prizmu veľkosti – preto sa diskutuje o ďalšom rozšírení bloku o najväčšie rozvojové krajiny zo skupiny G20. Zaradenie Južnej Afriky medzi členov BRICS však znamená odklon od tohto uprednostňovania váhy a veľkosti (existuje množstvo rozvojových ekonomík, ktoré sú z hľadiska HDP väčšie ako Južná Afrika) smerom k inkluzívnosti a zastúpeniu všetkých hlavných regiónov globálneho Juhu. Práve začlenenie Južnej Afriky do BRICS umožňuje premeniť túto platformu z elitárskeho klubu ťažkotonážnikov na blok, ktorý uprednostňuje rozmanitosť a dosah na širšiu rozvojovú komunitu.

Tento vývoj smerom k väčšej inkluzívnosti a začlenenie africkej ekonomiky do platformy je to, čo BRICS odlišuje od skupiny G7 – zoskupenia, ktoré združuje najväčšie rozvinuté ekonomiky. Hoci G7 tiež pristúpila k formátom dosahu s účasťou rozvojových ekonomík, zostáva v podstate elitárskym klubom, ktorého jadro je obmedzené len na vyspelé ekonomiky s najväčšou veľkosťou HDP, bez jasnej perspektívy začlenenia rozvojových krajín do jadra. V prípade BRICS sa jadro už nielenže rozšírilo o Južnú Afriku, ale aktívne sa diskutuje aj o možnosti, aby sa do jadra BRICS začlenili ďalšie africké ekonomiky. Začlenenie Juhoafrickej republiky znamenalo odklon (v istom zmysle inováciu) od cesty, ktorú si vytýčil vyspelý svet pri vytváraní aliancií, ktoré majú slúžiť ako základ pre globálne riadenie.

Možno teda nie je náhoda, že práve počas predsedníctva Južnej Afriky v BRICS dostal formát dosahu rozhodujúce impulzy – najprv počas dosahových stretnutí na samite BRICS v Durbane v roku 2013 a potom počas samitu v roku 2018, keď Južná Afrika úspešne hostila stretnutia BRICS+, na ktorých sa po prvýkrát zúčastnili krajiny zastupujúce regionálne bloky a zoskupenia z rozvojového sveta. V tejto súvislosti si dovolím tvrdiť, že spomedzi všetkých ekonomík BRICS je Juhoafrická republika možno jednou z najmenej realpolitických (úzko zameraných na národné záujmy) a najviac odhodlaných presadzovať širšiu agendu “za hranicami” regionálneho rozvoja Afriky, rozvoja globálneho Juhu a vyváženejšieho rozvoja globálneho spoločenstva. Po príspevkoch, ktoré Juhoafrická republika poskytla k formátom dosahu počas svojho predsedníctva v BRICS, môže tohtoročný samit predstavovať ďalší odkaz pre vývoj bloku BRICS smerom k väčšej otvorenosti a inkluzívnosti – buď prostredníctvom diskusií o začlenení nových členov do jadra, alebo vytvorením platformy, ktorá by združovala regionálne usporiadania, v ktorých sú krajiny BRICS členmi.

To všetko znamená, že Južná Afrika a Afrika v širšom zmysle sú kľúčovými vstupnými bránami pre BRICS, aby zvýšil svoj dosah na zvyšok rozvojového sveta. Vytvorenie platformy pre regionálne usporiadania, ktorá spája regionálne bloky rozvojového sveta, môže byť inováciou a trvalým prínosom nielen pre rozvoj BRICS ako taký, ale aj pre vytvorenie novej, regionálnej vrstvy globálneho riadenia. Afrika má silnú pozíciu na to, aby stála na čele takéhoto úsilia, keďže už vedie krajiny globálneho Juhu pri budovaní celokontinentálnej zóny voľného obchodu – Africkej kontinentálnej zóny voľného obchodu (AfCFTA), zatiaľ čo Africká únia je pravdepodobne jedným z najaktívnejších a najefektívnejších celokontinentálnych/regionálnych blokov, ktorý pravdepodobne získa plnohodnotné členstvo v skupine G20.

Vytvorenie platformy pre regionálne dohody by mohlo oživiť rozvoj BRICS viacerými spôsobmi. Vytvorenie platformy pre regionálne organizácie, ktorých členmi sú krajiny BRICS – vrátane takých organizácií, ako je AÚ, ASEAN, ŠOS a CELAC – by mohlo rozšíriť dosah BRICS+ na veľkú väčšinu krajín globálneho Juhu. Regionálna platforma, ktorá by spájala regionálne finančné mechanizmy krajín BRICS+ (vrátane EFSD, FLAR a BRICS CRA), by sa mohla stať základom pre účinnejšiu dohodu o pohotovostných rezervách BRICS (CRA) – doteraz, ako zdôraznil Marco Fernandes, “nedostatok silného vedenia od jej inaugurácie v roku 2015 a absencia pevnej stratégie zo strany piatich členských krajín bránili tomu, aby sa CRA rozbehla”. Najdôležitejšie je, že platforma pre regionálne obchodné dohody – ako je AfCFTA, ako aj MERCOSUR a Eurázijská hospodárska únia – by mohla slúžiť ako základ pre posilnenie obchodnej integrácie v rámci formátu BRICS+. Podobne ako v prípade CRA BRICS zostala obchodná integrácia v agende BRICS na vedľajšej koľaji, ale vzhľadom na väčší pokrok, ktorý dosiahli členovia BRICS vo svojich regionálnych obchodných blokoch, by teraz mohlo byť možné pokračovať v ceste “integrácie integrácií”.

Všetky uvedené príspevky z Južnej Afriky môžu slúžiť nielen na zvýšenie rozsahu a posilnenie solidarity v rámci širšieho okruhu BRICS plus – z hospodárskeho hľadiska môžu poskytnúť BRICS veľmi potrebný impulz pre vzájomný obchod a silný rastový impulz pochádzajúci z niektorých najrýchlejšie rastúcich regiónov na svete, ako je Afrika. Ako uviedol Jeffrey Sachs, obhajca cieľov trvalo udržateľného rozvoja generálneho tajomníka OSN Antonia Guterresa: “Afrika môže a bude v nasledujúcich desaťročiach neustále dosahovať rast na úrovni 7 % alebo viac ročne. To, čo uvidíme…, je skutočné zrýchlenie udržateľného rozvoja Afriky, takže Afrika bude rýchlo rastúcou časťou svetového hospodárstva. Afrika je miestom, kde treba investovať.”

V rámci BRICS je to napokon juhoafrické “S”, ktoré mu dáva zmysel pre pluralitu. BRICS potrebuje Afriku, aby sa blok vydal cestou väčšej otvorenosti, inkluzívnosti a rastu. Afrika zasa môže prostredníctvom BRICS+ hmatateľne prispieť k budovaniu spravodlivejšieho a férovejšieho globálneho riadenia. To je napokon presne ten scenár “win-win”, ktorý by mohol poslúžiť nielen BRICS a Afrike, ale aj globálnemu Juhu a celému medzinárodnému hospodárstvu.