Washington 31. októbra 2024 (HSP/ Euronews/ Foto:TASR/AP-Julia Demaree Nikhinson)
Elon Musk je jedným z najväčších podporovateľov republikánskeho kandidáta do prezidentských volieb v USA Donalda Trumpa. Podľa odborníkov za tým nie sú len obchodné záujmy. Tému prináša redakcia Euronews
Elon Musk, ktorý patrí k najbohatším ľuďom na svete, je majiteľom spoločnosti X a generálnym riaditeľom spoločností SpaceX a Tesla, sa stal najväčším patrónom amerického prezidentského kandidáta Donalda Trumpa. Musk dokonca tvrdí, že pre jeho návrat do Bieleho domu riskuje svoj život.
Stávky sú vysoké
„Dramaticky zvyšujem riziko, že budem zavraždený… A angažovanie sa v politike nie je to, čo chcem robiť. Netúžim po smrti,“ povedal Musk v októbri v Pittsburghu a dodal : „Ale stávky sú také vysoké, že cítim, že nemám inú možnosť.“
Technologický magnát však nebol vždy Trumpovým priaznivcom, odborníci ho predtým opisovali ako “libertariána zo Silicon Valley“ a Musk sám seba označoval za centristu a “politicky umierneného“.
Po Trumpovom zvolení v roku 2016 bola americká technologická elita pozvaná do Trump Towers na stretnutie s prezidentom. Musk sa vtedy vyjadril, že verí, že dokáže “presvedčiť“ a “ovplyvniť“ Trumpa v súvislosti s predvolebnými sľubmi, aby odriekol pokrok v otázkach, ako je napríklad imigrácia. Pripomenula to technologická novinárka Kara Swisherová vo svojej knihe „Burn Book“.
Prečo teda teraz tento podnikateľ s technológiami tak neochvejne podporuje Trumpa a to až do takej miery, že vystupuje na pódiu na mítingoch Trumpovej kampane a vynakladá takmer 120 miliónov dolárov (111 miliónov eur) na politický výbor podporujúci Trumpa?
Všetko je o podnikaní
Odpoveď je očividná: Musk chce mať na svojej strane lídra, ktorý bude podporovať jeho obchodné záujmy.
„Musk verí, že Trump vyhrá, a verí, že to bude mať za následok viac kontraktov NASA pre SpaceX, viac federálnych kontraktov pre Starlink, viac stimulov pre Teslu, zachovanie paragrafu 230 pre Twitter a ďalšie príležitosti v rámci jeho portfólia,“ povedal pre Euronews odborník na rizikový kapitál a politický stratég Bradley Tusk.
Pre Muska je to veľká stávka, pretože ak vyhrá Trumpova súperka viceprezidentka Kamala Harrisová, “jeho nevýhody sú oveľa väčšie, ako keby jednoducho neurobil nič,“ dodal Tusk.
V prípade Trumpovho víťazstva by Musk mohol priamo ovplyvniť aj politiku. V auguste Trump povedal, že v prípade zvolenia by Muska “určite“ vymenoval do vládnej alebo do poradnej funkcie, a dodal, že Musk je “brilantný chlap“.
Priamy vplyv Muska alebo jeho úloha pri dohľade nad politikou by však boli “absolútne neprijateľné“, vyjadril sa Lenny Mendonca, bývalý hlavný ekonomický a obchodný poradca kalifornského guvernéra Gavina Newsoma.
„Je to priamy a jasný konflikt záujmov, ktorý je nezákonný,“ povedal Mendonca.
„Takže ak by bol Trump zvolený a požiadal Muska, aby zastával takéto úlohy, musel by sa svojich podnikateľských aktivít buď vzdať, alebo ich dať do tzv. slepého trustu (ang. blind trust). A okrem toho by sa musel dištancovať od akýchkoľvek rozhodnutí, ktoré súvisia s týmito obchodnými záujmami,“ dodal.
“Technolibertariáni“
Muskova hlasná podpora Trumpa sa však nemusí týkať len podnikania.
„Myslím si, že existuje skupina podnikateľov, ktorí dosiahli určitý obchodný a finančný úspech a majú ego, ktoré ich vedie k presvedčeniu, že len vďaka úspechu sú dostatočne informovaní a majú predstavy o všetkom,“ povedal Mendonca.
„A tak to má tendenciu živiť ich ego – aby mali pocit, že môžu byť nielen úspešnými podnikateľmi a bohatými ľuďmi, ale aj ovplyvňovať výsledky volieb,“ dodal.
Podľa neho však existuje aj iný dôvod, prečo sa bohatí ľudia, najmä tí, ktorí zbohatli v oblasti technológií, tak angažujú v politike.
„Myslím si, že je to aj tým, že existuje skupina, ja ich nazývam “technolibertariáni“, ktorí majú nulovú dôveru vo vládu a sú súčasťou davu ľudí, ktorí jednoducho všetko zlikvidujú,“ povedal Mendonca.
„A myslím si, že Musk patrí do tejto skupiny napriek tomu, že ani jeden z jeho úspešných podnikov by vôbec neexistoval, keby nebolo výraznej vládnej podpory,“ dodal.
Ostatní šéfovia technologických firiem však svoju podporu nevyjadrili tak hlasno. Napríklad generálny riaditeľ Meta Mark Zuckerberg zostal ticho, rovnako ako veľkí šéfovia spoločností Google a Apple.
„Tradične sa spoločnosti poisťujú a poskytujú dary obom stranám(Republikánom aj Demokrtom) a spoločnosti tradične nemajú tendenciu podporovať kandidátov. Je dobré, ak vyhráte. Ale ak prehráte, nie je to až také výhodné,“ povedal Bill Echikson, vedúci pracovník Iniciatívy pre digitálne inovácie a redaktor časopisu Bandwidth z Centra pre analýzu európskej politiky.
„Elon Musk sa líši od ostatných typov… v podstate z X urobil taký “Divoký západ“ v čase, keď sa svet odkláňa od akceptovania kovbojov, indiánov a bláznov,“ povedal Echikson a dodal, že Musk svojou podporou veľmi riskuje, keďže jeho spoločnosti sa spoliehajú na vládne granty.
Muskov volebný hazard
Ktokoľvek zloží prísahu ako budúci prezident USA, bude sa musieť rozhodnúť, či bude pokračovať v ťažení prezidenta Joea Bidena proti veľkým technologickým firmám. Pripomenieme, že Bidenove ministerstvo spravodlivosti začalo protimonopolné vyšetrovanie spoločností Google, Apple, Meta a Microsoft.
„Trumpova administratíva by to neurobila,“ povedal Mendonca a dodal, že by to vytvorilo väčší tlak na EÚ a jednotlivé štáty USA (najmä Kaliforniu), aby do tejto úlohy zasiahli agresívnejšie.
Harrisovej víťazstvo by pravdepodobne pre Muskove alebo aj ostatné technologické spoločnosti veľa nezmenilo.
„Myslím, že sa všeobecne uznáva, že technologické spoločnosti už nie sú “tínedžermi“ ale už dospeli, a je potrebné ich regulovať,“ povedal Echikson.
„A nemyslím si, že voľby to zmenia, a nemyslím si, že konanie Elona Muska, ktorý láme bariéry, bude mať za následok skutočnú zmenu tohto celkového trendu,“ dodal.
Mohlo by to však mať dôsledky pre jeho platformu sociálnych médií X.
Kamala Harrisová by mohla zrušiť článok 230, ktorý poskytuje spoločnostiam širokú imunitu voči právnym námietkam v súvislosti s obsahom pochádzajúcim od tretích strán.
„Pre X by to znamenalo smrteľný úder, ale aj tak by bolo neuveriteľne ťažké presadiť to v Kongrese,“ povedal Tusk.
„Myslím si, že jeho spoločnosti by čelili väčšej kontrole ( ak by sa stala prezidentkou Harrisová), ale v konečnom dôsledku jednoducho nie je veľa spoločností, ktoré robia to, čo Starlink alebo SpaceX, takže ani tu nemá Harrisová až také veľké páky,“ dodal.
Prečítajte si tiež:
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
