Môj profil 
Predplatné
Myšlienka obmedzenia vývozu ruskej ropy, s ktorou prvýkrát prišla americká ministerka financií Janet Yellenová, mala dvojaký cieľ: udržať ruskú ropu v zahraničí, čím by sa stanovil strop cien, a zároveň znížiť príjmy Ruska z ropy, ktoré tvoria značnú časť HDP a podľa G7 sú tým, čo Rusko používa na financovanie vojny na Ukrajine.
Myšlienkou cenového stropu sa zaoberali vedúci predstavitelia G7 na svojom júnovom zasadnutí, na ktorom sľúbili, že nájdu spôsob, ako ho presadiť.
Od začiatku sa za najpravdepodobnejší spôsob, ako vyvíjať cenový tlak na Rusko, považovalo obmedzenie dostupnosti poistenia pre jeho ropné tankery, ak nebude súhlasiť s predajom svojej ropy za určitú cenu.
Okrem toho, že 90 % poistného trhu je v rukách západných spoločností, rozhodujúci význam pre obmedzenie cien mala mať aj skutočnosť, že západné spoločnosti patria k najväčším hráčom v oblasti námornej dopravy, ak chcela skupina G7 dosiahnuť nejaký úspech.
“Dnes potvrdzujeme náš spoločný politický zámer dokončiť a zaviesť komplexný zákaz služieb, ktoré umožňujú námornú prepravu ropy a ropných produktov ruského pôvodu na celom svete,” uviedli ministri financií G7 vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra Reuters.
Tieto služby budú ruským ropným spoločnostiam k dispozícii len vtedy, ak budú súhlasiť s predajom svojej ropy za cenu “stanovenú širokou koalíciou krajín, ktoré dodržiavajú a uplatňujú cenový strop”. A práve tu sa začínajú problémy.
Prvým problémom je, že Rusko, v rozpore s tým, čo G7 zrejme očakávala, tento najnovší pokus o “odfajčenie” neprijalo ľahkovážne. Rusko jasne povedalo – minulý týždeň dvakrát -, že nebude predávať ropu krajinám so zavedeným cenovým stropom.
“Podľa môjho názoru je to úplne absurdné. A je to zasahovanie do trhových mechanizmov takého dôležitého odvetvia, akým je ropa,” povedal vicepremiér Alexander Novak, ktorý zastupoval Rusko v OPEC+.
“Spoločnosti, ktoré zavádzajú cenový strop, nebudú patriť medzi odberateľov ruskej ropy,” povedal v piatok hovorca Kremľa a dodal: “Jednoducho s nimi nebudeme spolupracovať na netrhových princípoch.”
Zástancovia cenového stropu tvrdia, že Rusko nebude mať inú možnosť, ako dodržiavať cenové stropy, a to z dôvodu, že 90 % poistného trhu a z dôvodu “širokej koalície”.
Pravda je taká, že koalícia jednoducho nie je dostatočne široká na to, aby strop fungoval. Koalícia napriek všetkému úsiliu skupiny G7 nezahŕňa Čínu ani Indiu – dvoch najväčších klientov Ruska v oblasti ropy. Samotná koalícia nie je veľkým dovozcom a dvaja z jej členov – Spojené štáty a Spojené kráľovstvo – zakázali dovoz ropy z Ruska už na začiatku.
Tretí člen, Japonsko, by vzhľadom na svoju závislosť od všetkých druhov dovozu energie tiež len ťažko presadzoval cenový strop. Nebolo preto prekvapením, že zatiaľ čo japonský minister financií Šinuči Suzuki oslavoval rozhodnutie G7, v piatok médiá s odvolaním sa na predstaviteľa ministerstva financií uviedli, že ropa z ruského projektu Sachalin-2, ktorá sa vyváža do Japonska, bude z cenového stropu vylúčená.
Argumentom zástancov je, že Rusko si nemôže dovoliť prestať predávať ropu vykonávateľom cenového stropu G7. Skeptici by mohli poukázať na to, že Rusko už dosiahlo oveľa vyššie príjmy z vývozu ropy a plynu ako zvyčajne, pretože západné sankcie spôsobili na trhoch chaos. Mohlo by si teda dovoliť sedieť a sledovať, ako ceny opäť prekročia 100 a viac dolárov. Najmä keď sa OPEC+ dnes rozhodol znížiť ťažbu o 100 000 barelov denne v októbri v reakcii na pokles cien.
Ale ide o toto. Rusko údajne nesúhlasilo so znížením produkcie. Podľa nemenovaných zdrojov, ktoré sa vyjadrili pre Wall Street Journal, Moskva vníma rozhodnutie o znížení ťažby ako signál pre kupujúcich, že ropy je dostatok, čo by mohlo “znížiť jej vplyv na krajiny spotrebúvajúce ropu, ktoré stále kupujú jej ropu, ale s veľkými zľavami”.
Cenový strop G7 vstupuje do platnosti 5. decembra v prípade ropy a 5. februára, kým sa nedokončí stanovenie cenových stropov “na základe celého radu technických vstupov”.
.JPG)
.jpg)
