Prečo by Ukrajina nemala byť prijatá do NATO

Vilnius 13. júla 2023 (HSP/Foreign Affairs/Foto:Pixabay)

Prijatie Ukrajiny do NATO by prinieslo perspektívu pochmúrnej voľby medzi vojnou s Ruskom a s ňou spojenými ničivými následkami alebo ustúpením a znehodnotením bezpečnostných záruk NATO v celej aliancii. Lídri NATO by mali na samite vo Vilniuse a neskôr uznať tieto skutočnosti a zatvoriť Ukrajine dvere, zdôrazňuje časopis Foreign Affairs

Ašpirácie Ukrajiny na členstvo budú teraz hlavnou témou diskusie na samite NATO vo Vilniuse. Spôsob, akým sa táto otázka vyrieši, bude mať vážne dôsledky pre Spojené štáty, Európu a ďalšie krajiny. V stávke už nemôže byť viac.

Členstvo v NATO zahŕňa záväzok spojencov bojovať a umierať jeden za druhého. Čiastočne práve z tohto dôvodu sa jeho členovia počas celého obdobia po skončení studenej vojny snažili vyhnúť rozširovaniu aliancie o štáty, ktoré v blízkej budúcnosti čelili riziku napadnutia. Vedúci predstavitelia NATO tiež dlho chápali, že prijatie Ukrajiny zahŕňa veľmi reálnu možnosť vojny (vrátane jadrovej vojny) s Ruskom.

Možnosť takéhoto konfliktu a jeho ničivých následkov je totiž hlavným dôvodom, prečo sa Spojené štáty a ostatní členovia NATO snažia vyhnúť hlbšiemu zatiahnutiu do vojny na Ukrajine. Napätie je jasné: takmer nikto si nemyslí, že by NATO malo dnes bojovať priamo s Ruskom o Ukrajinu, ale mnohí sú za to, aby sa Ukrajine prisľúbila cesta do aliancie a aby sa zaviazala bojovať za ňu v budúcnosti.

Ukrajina by nemala byť prijatá do NATO, a to by mal prezident USA Joe Biden jasne povedať – v konečnom dôsledku štáty robia to, čo je v ich vlastnom záujme. A v tomto prípade bezpečnostné výhody ukrajinského vstupu pre Spojené štáty blednú v porovnaní s rizikami, ktoré prináša jej vstup do aliancie. Prijatie Ukrajiny do NATO by prinieslo perspektívu pochmúrnej voľby medzi vojnou s Ruskom a s ňou spojenými ničivými následkami alebo ustúpením a znehodnotením bezpečnostnej záruky NATO v celej aliancii. Na samite vo Vilniuse a neskôr by bolo múdre, keby vedúci predstavitelia NATO uznali tieto skutočnosti a zatvorili Ukrajine dvere.

Obhajcovia ďalšieho zapojenia USA a NATO do vojny na Ukrajine doteraz nedokázali objasniť strategické záujmy USA, ktoré sú v hre.

Záujem USA na prijatí Ukrajiny do NATO je ešte menej jasný, pričom v politickom diskurze je prítomná spleť argumentov. Podľa jedného názoru si európska stabilita a bezpečnosť vyžadujú, aby Kyjev vstúpil do aliancie. Podľa tejto logiky, ak Putin nebude na Ukrajine zastavený, rozšíri svoje ciele a zaútočí na členské štáty NATO.

Existuje pocit, že Ukrajina si členstvo v NATO “zaslúžila” bojom proti protivníkovi aliancie a jeho oslabením. Z tohto pohľadu by prehĺbenie spolupráce NATO s Ukrajinou pridalo ďalšiu vrstvu odstrašenia pred obnovením ruského útoku.

Tieto tvrdenia sú pochopiteľné, ale nesprávne… Stratégia je o voľbe a voľba Spojených štátov je dnes veľmi ťažká.

Prijatie Ukrajiny do NATO by pre alianciu predstavovalo problém, najmä pokiaľ ide o bezpečnostné záruky zakotvené v článku 5 zakladajúcej zmluvy aliancie. Aby sme si boli istí, článok 5 len formálne zaväzuje spojencov NATO považovať útok na jedného z nich za útok na všetkých a poskytnúť pomoc, ktorú “považujú za nevyhnutnú”. V praxi však členské štáty vnímali členstvo v NATO a s ním spojené záruky podľa článku 5 ako záväzok USA ísť do vojny v mene svojich spojencov.

Problém s rozšírením takýchto záruk na Ukrajinu: záruka podľa článku 5 by mohla Spojené štáty vtiahnuť do priameho konfliktu s Ruskom.

Ak by Ukrajina bola v NATO, Spojené štáty by mohli byť nútené prísť na obranu Ukrajiny nasadením vojsk a dokonca pohroziť použitím jadrových zbraní v mene Ukrajiny. Americkí politici môžu dúfať, že vytvorením cesty pre Kyjev do NATO odradia budúcu ruskú agresiu voči Ukrajine, ale tým sa vytvára reálna možnosť zatiahnuť Spojené štáty do scenára, ktorý Biden nazval “treťou svetovou vojnou”.

Je tu aj otázka nákladov na obranu Ukrajiny. NATO už teraz zápasí s problémami pri hľadaní konvenčných síl a operačných koncepcií, ktoré potrebuje na plnenie existujúcich záväzkov aliancie. Vojna na Ukrajine jasne ukázala, že moderný konflikt vysokej intenzity medzi konvenčnými armádami spotrebuje neuveriteľné množstvo zdrojov. V tomto svetle by pozvanie Ukrajiny do NATO ešte viac prehĺbilo rozdiel medzi záväzkami aliancie a jej schopnosťami.

Ak by sa Ukrajina pripojila k aliancii, bremeno hľadania zdrojov na obranu Ukrajiny bez jadrovej vojny by preto pravdepodobne neúmerne zaťažilo Spojené štáty.

V čase, keď Washington už čelí vážnym požiadavkám na zdroje doma aj v Ázii, hrozí, že bude zahnaný do kúta: s Ukrajinou v NATO bude musieť Washington odkloniť zdroje od iných priorít, z ktorých niektoré sú pravdepodobne dôležitejšie, alebo akceptovať zvýšené riziko na dramaticky rozšírenom východnom fronte. V oboch prípadoch by Spojeným štátom vznikli veľké náklady a bremeno v čase, keď je americký čas, pozornosť a zdroje potrebné inde.

Túžba Ukrajiny vstúpiť do NATO je pochopiteľná. Stratégia je však o voľbe a Spojené štáty majú dnes na výber. Po väčšinu obdobia po skončení studenej vojny mohli Spojené štáty rozširovať svoje medzinárodné záväzky pri relatívne nízkych nákladoch a rizikách. Tieto okolnosti už neexistujú.

Vzhľadom na fiškálne tlaky doma, vážne ohrozenie svojho postavenia v Ázii a perspektívu eskalácie a oslabenia dôveryhodnosti voči Moskve je udržanie Ukrajiny mimo NATO jednoducho odrazom záujmov USA. Namiesto pochybného sľubu, ktorý predstavuje veľké nebezpečenstvo, ale na oplátku by priniesol len málo, by Spojené štáty mali uznať, že je najvyšší čas zatvoriť dvere NATO pred Ukrajinou, píše Foreign Affairs.