Tel Aviv 30. októbra 2023 (HSP/globaltimes/Foto:TASR/AP-Hatem Ali)
Izraelsko-palestínsky konflikt sa začal kvôli nenávisti, ktorá sa bude ďalej stupňovať a jeho riešenie bude pre budúce generácie čoraz náročnejšie. Teroristické útoky z 11. septembra boli podnecované nenávisťou a Američania sa pýtajú: Prečo nenávidia Ameriku? Na vysvetlenie toho dokonca vyšiel medzinárodný bestseller – PREČO ĽUDIA NENÁVIDIA AMERIKU? (Autori: Ziauddin Sardar a Merryl Wyn Davies.)
Môžete si vytvoriť nepriateľov, aby ste sa motivovali, ale to nevyhnutne podkope vzájomnú dôveru a vyvolá antagonizmus, ktorý má potenciál vyvolať konfrontačnú strategickú eskaláciu, až kým sa obe strany nebudú považovať za nepriateľov. Antagonizmus však nemusí nevyhnutne okamžite vyvolať nenávisť, pokiaľ antagonizmus nevyvolá vojnu. Nenávisť vyvoláva vojna a smrť. V priepasti nenávisti sa mier stáva neuchopiteľným snom. Bruce Riedel, vedecký pracovník Brookingsovej nadácie v USA, to napísal 27. júla 2020 v článku s názvom “30 rokov po začiatku našich ‘nekonečných vojen’ na Blízkom východe, stále nie je vidieť koniec”.
Po druhej svetovej vojne viedli USA 13 vojen rôzneho rozsahu po celom svete, z ktorých sedem sa týkalo Blízkeho východu. V roku 2001 USA začali vojnu v Afganistane, ktorá trvala do augusta 2021. V marci 2003 USA vykonštruovali a rozšírili lož, že Saddám Husajn ukrýva zbrane hromadného ničenia (ZHN), čím odôvodnili začatie plnohodnotnej vojny v Iraku. Od roku 2014 sa USA v rámci vojenských intervencií zapojili do série vojen proti Jemenu, Iraku, Líbyi a Sýrii.
Región Blízkeho východu je už teraz sužovaný nepriateľstvom a nenávisťou, ktoré sú hlboko zakorenené v historickom konflikte medzi západnou a islamskou civilizáciou. V dôsledku zúriacej vojny v Gaze sa Blízky východ opäť naplnil hnevom. Tento hnev nie je namierený len proti Izraelu, ale aj proti jeho najvernejšiemu podporovateľovi, USA. Tie americké vojnové lode a základne, ktoré sú rozmiestnené na Blízkom východe, sa môžu kedykoľvek zamiešať do konfliktu a stať sa nositeľmi nenávisti.
Washington nemohol urobiť vyváženú voľbu medzi podporou izraelskej “pomsty” a zmiernením humanitárnej katastrofy spôsobenej v pásme Gazy. Americkí politici sa neodvážili ani len spomenúť slovo “prímerie”. Washington požaduje, aby ostatné krajiny “konali podľa medzinárodných pravidiel”, ale v prípade palestínskej otázky Izrael nedodržal rezolúcie OSN.
USA sú stále najmocnejšou krajinou na svete, ale ak nedokážu vytvoriť väčší mier, oslabenie ich vedúceho postavenia je nevyhnutné. Hrozba pre USA je teda oveľa väčšia ako vnímaná výzva, ktorú predstavuje vzostup Číny. Ilúzia, že Čína má komplexnú stratégiu, ktorá má nahradiť alebo prekonať USA a prevziať kormidlo svetového poriadku, bola vyvolaná ako otázka života a smrti pre USA tými stratégmi vo Washingtone, ktorí Číne ani nerozumejú. Zabúdajú, že skutočná škoda pre americké vedenie spočíva v nenávisti, ktorú neustále pestuje.
USA sa pri udržiavaní poriadku spoliehajú najmä na svoju silnú armádu. Jej oddanosť inkluzívnemu rozvoju je však nedostatočná. Dokonca aj keď existuje odhodlanie, často sa spája s pevnými ideologickými normami, čo vedie k pokračujúcej marginalizácii konkrétnych národov a obyvateľstva. To následne prispieva k opätovnému vzniku konfliktov na Blízkom východe.
Po tom, ako si USA uvedomili takzvanú konkurenciu zo strany čínskej iniciatívy Pásmo a cesta, predstavili svoju vlastnú “novú hodvábnu cestu”. Washington sa však pri plánovaní tejto stratégie stále zameriava na ochranu svojho vedúceho postavenia a vyvažovanie súperov, a nie na zabezpečenie spoločného a inkluzívneho rozvoja.
Prečítajte si tiež:
- Od šesťdňovej vojny k vojne na šiestich frontoch
- Ako pokračuje izraelská pozemná operácia v pásme Gazy