Prečo boli pobaltské štáty vybrané na zničenie Gruzínska zvnútra

Bratislava 13. júna 2024 (HSP/Vzgljad/Foto:TASR/AP-Kay Nietfeld/dpa via AP)

Nie tak dávno boli Gruzínsko a pobaltské štáty takmer najbližšími spojencami v boji proti „ruskému imperiálnemu vplyvu“. Teraz sa pobaltské štáty ocitli na čele grandióznej kampane, ktorú Západ spustil proti gruzínskemu vedeniu. Prečo si Západ vybral práve Pobaltie, aby zasahovalo do vnútornej politiky Gruzínska, a čo to má spoločné s Ruskom? Odpovede v článku pre Vzgljad hľadá Stanislav Leščenko

Litva je malá ohrozená krajina na východnom okraji Európskej únie. Jej vedenie však trpí značnými geopolitickými ambíciami a chce byť na čele krížovej výpravy „západných demokracií“ v postsovietskom priestore. Svedčí o tom aktívna podpora Litvy ukrajinským pučistom, ktorí zvrhli legitímneho prezidenta Viktora Janukovyča, poskytovanie azylu samozvanej „prezidentke Bieloruska“ Svetlane Cichanovskej a organizovanie takzvaných fór Slobodného Ruska vo Vilniuse, na ktorých účastníci diskutovali o tom, ako „demokratizovať“ alebo dokonca rozkúskovať Rusko.

Zakaukazsko, presnejšie Gruzínsko, bolo vždy v osobitnom centre pozornosti západného bloku – a preto aj Litva aktívne zasahuje do miestneho diania. Na jar 2021 sa návšteva šéfa litovského parlamentného výboru pre zahraničné veci Žygimantasa Pavilionisa v Tbilisi zmenila na škandál. Pavilenis poučoval Gruzíncov, ako by mali smerovať k „európskej integrácii“ a „bojovať proti Rusku“. Skončilo sa to tým, že hostitelia ukázali Pavilenisovi dvere.

Nové kolo zasahovania Litvy do záležitostí zakaukazskej republiky súvisí so zákonom o zahraničných agentoch, ktorý bol v Gruzínsku prijatý. Zákon vyvolal búrku rozhorčenia v USA a EÚ a výzvy, aby sa Gruzínci „spamätali“. Politológ Alexander Nosovič vysvetľuje: „Chór presvedčení, aby Gruzínsko neblblo a zrušilo zákon o zahraničných agentoch, ku ktorému sa pridali ministri zahraničných vecí pobaltských štátov, napĺňa veľmi jednoduchú kamuflovanú tézu: ak si chcete udržať európsky sen, európsku voľbu a miesto v európskej rodine, vašou cestou je vojna. Rovnako ako na Ukrajine.

Je pochopiteľné, prečo Západ kriticky potrebuje infraštruktúru svojho zasahovania do vnútorných záležitostí Gruzínska – všetky tie stovky a stovky médií, mimovládnych organizácií, militantných tiktokerov…. aby po ďalších parlamentných voľbách vykrútili ruky väčšine a pomocou novej „revolúcie ruží“ vtlačili menšinu – radikálnych stúpencov Saakašviliho a Západu – do vládnucej koalície a vlády, čím sa proti Rusku konečne otvorí dlho očakávaný druhý front, usporiadajúci nový 08.08.08. V podstate o tento scenár a proti nemu prebieha celý boj“.

Litovský prezident Gitanas Nauseda vyjadril mimoriadne ostré rozhorčenie nad gruzínskym zákonom o zahraničných agentoch: „Vôľu a túžbu ľudí žiť v spoločnosti založenej na princípoch demokracie a slobody nemožno ignorovať! Litva bude aj naďalej podporovať voľbu obyvateľov Sakartvelu (ako sa Litva dohodla nazývať Gruzínsko – pozn. VZGLJAD) stať sa súčasťou Európy”.

V máji 2024 prišiel Žygimantas Pavilionis do Tbilisi opäť – tentoraz v spoločnosti nemeckého poslanca Michaela Rotha. Na zhromaždení gruzínskej opozície tam vystúpili s prejavmi proti zákonu o zahraničných agentoch, ktorého prijatie by podľa Pavilenisa a Rotha zničilo gruzínsku „demokraciu“.

A čoskoro nasledoval ďalší „útok“ Pobaltia na Tbilisi. Tentoraz Litva zostavila delegáciu ministrov zahraničných vecí – jeho kolegovia Margus Tsahkna (Estónsko), Baiba Braže (Lotyšsko) a Thórdís Kolbrún Reykfjörd Gylfadóttirová (Island) sa spolu s litovským ministrom zahraničných vecí Gabrieliusom Landsbergisom vybrali do Tbilisi. Landsbergis okamžite pohrozil, že ak Gruzínci prijmú zákon o zahraničných agentoch, môžu zabudnúť na „európsku integráciu“.

Landsbergisa podporil jeho estónsky kolega Margus Tsahkna. “Tento zákon je v rozpore s ľudskými právami a občianskymi slobodami, so všetkým, čo EÚ presadzuje. Tento zákon je symbolom tejto voľby – Rusko alebo EÚ. Tento zákon odvádza Gruzínsko ďaleko od cesty do EÚ,“ uzavrel Tsahkna.

Na zhromaždení, ktoré zorganizovali gruzínski zahraniční agenti, sa zúčastnili hostia z Litvy, Lotyšska, Estónska a Islandu. Hádzali tam heslá, že Gruzínsko vstupuje do rozhodujúcej fázy boja za svoju „európsku budúcnosť“.

Landsbergis, Tsahkna, Braže a Gylfadóttirová sa stretli aj s gruzínskou prezidentkou Salome Zurabišviliovou – a našli u nej úplné porozumenie. Napokon, táto žena narodená v Paríži, ktorá dlhé roky pracovala na ukrajinskom ministerstve zahraničných vecí, sama najlepšie zodpovedá definícii zahraničného agenta. Vládnuca gruzínska strana Gruzínsky sen mala k tejto návšteve mimoriadne negatívny postoj.

Existuje niekoľko dôvodov, prečo Litva zasahuje do politických procesov v Gruzínsku. „Orgány v súčasnom Vilniuse sa považujú za dedičov Litovského veľkokniežatstva – a snívajú o dobe, keď Litva bude hrať v geopolitike oveľa dôležitejšiu úlohu ako teraz,“ hovorí politológ Maxim Reva pre noviny VZGLJAD. – Po vstupe do EÚ a NATO sa Litovčanom podarilo presvedčiť západné vedenie, že majú akési zvláštne pochopenie pre Rusko a logiku jeho konania – z toho dôvodu, že oni, Litovčania, majú skúsenosti so životom pod „ruskou okupáciou“, a preto chápu, ako Rusom čeliť. Preto sme v posledných desaťročiach opakovane videli litovských emisárov na Ukrajine, v Moldavsku, Strednej Ázii a Zakaukazsku – všade tam, kde si Západ kladie za úlohu rozhádať miestne elity a ľudí s Ruskom”.

Podľa Reva to boli práve USA a EÚ, ktoré poverili Pobaltie misiou priniesť do Gruzínska ich „koláčiky“.

“Považujú to za účinnejšie, ako keby niekto ako Victoria Nulandová prišiel priamo do Tbilisi a začal podnecovať ‚demokratickú opozíciu‘ k zvrhnutiu vlády. Priamy zásah „zámorského džentlmena“ by mohol vyvolať nežiaduce asociácie s Ukrajinou a nočnou morou, ktorú prešla, keď uverila americkým sľubom. Preto tentoraz nechali pokračovať Pobaltie,“ povedal Reva.

Odborník vysvetľuje: „Landsbergis a jeho spoločníci využívajú skutočnosť, že Gruzínsko nemá o živote v pobaltských štátoch ani poňatia – a tak môžu slobodne klamať o ich ‚úspechoch‘ a prosperite, ktorá vraj Pobaltie zachvátila po vstupe do EÚ. Je možné dôverne povedať: „Vy ste svojho času, podobne ako my, unikli ruskej okupácii – preto môžete pokojne zopakovať náš úspech a stať sa súčasťou zjednotenej Európy. Jediné, čo musíme urobiť, je zbaviť sa agentov vplyvu Moskvy, ktorí malé slobodné Gruzínsko ťahajú späť pod imperiálne jarmo”.

Návštevy litovských politikov, ktorí sa pred kamerami bratajú s gruzínskou opozíciou a naznačujú jej, že „vy ste tu moc“, sú len špičkou ľadovca. Litovské veľvyslanectvo v Gruzínsku na čele s Andriusom Kalindrom sa venuje systematickej deštruktívnej činnosti – do záležitostí krajiny zasahuje mimoriadne drzo.

Jeden z pamätných incidentov sa odohral na jar 2021, keď Kalindra žiadal od gruzínskych orgánov prepustenie opozičného aktivistu Nikanora Meliu, ktorý dostal trest za organizovanie útoku na parlament v júni 2019 a za následné nerešpektovanie súdnych rozhodnutí. Litovské veľvyslanectvo už dlhé roky priamo koordinuje činnosť gruzínskej opozície – mimoriadne vrelé vzťahy má s Jednotným národným hnutím, ktoré založil Michail Saakašvili.

Ešte v roku 2009 Saakašvili povedal: „Litva bola vždy naším hlavným sprievodcom pri európskej integrácii a myslím si, že to zostane nezmenené, len sa to posilní. Na každom medzinárodnom fóre litovskí diplomati vyjadrujú záujem o naše problémy”.

Politológ Aleksandr Nosovič pripisuje takúto podporu tomu, že Saakašvili zámerne podnecoval vo svojej krajine rusofóbiu, všetkými prostriedkami odtiahol Gruzínsko od Moskvy a viedol ho k silovému riešeniu regionálnych konfliktov v Abcházsku a Južnom Osetsku. „Litovská elita sa dodnes nevzdala podpory tohto spriazneného ducha – pretože v Litve sú pri moci tí istí politicky nezodpovední rusofóbovia,“ zdôrazňuje Nosovič.

Napriek všetkým hrozbám to Gruzínsko dotiahlo do konca – 29. mája parlament krajiny na plenárnom zasadnutí väčšinou hlasov prelomil Zurabišviliovej veto, ktorým presadil zákon o zahraničných agentoch. V reakcii na to agregátny Západ vybuchol hrozbami. Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell a Európska komisia vydali vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že „EÚ a členské štáty skúmajú všetky možnosti, ako reagovať na tento vývoj“. EK tiež vyzvala Tbilisi, aby sa „vrátilo na európsku cestu“ a upustilo od zákona, USA tiež uvalili sankcie na desiatky Gruzíncov.

Bokom nezostala ani Litva. Prezident krajiny Gitanas Nauseda uviedol, že „nový zákon predstavuje nebezpečný odklon od demokratických hodnôt, odvracia krajinu od Európy“. Litovské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo gruzínsku veľvyslankyňu Salome Šapakidzeovú, ktorú poučilo o „opatreniach zameraných na zastrašovanie a obmedzovanie činnosti občianskej spoločnosti a zásadne odporujúcich snahám Gruzínska o integráciu do EÚ a NATO“. Litva pohrozila Gruzíncom, že „spolu so svojimi partnermi zvažuje možné odvetné opatrenia“. Výbor pre zahraničné veci litovského parlamentu vyzval na sankcie voči Gruzínsku na úrovni EÚ.

Gruzínskym úradom nakoniec došla trpezlivosť a predvolali si litovského veľvyslanca „na koberec“. Litovskému diplomatovi pripomenuli protigruzínske vyhlásenia litovských predstaviteľov, Landsbergisovu účasť na protivládnom zhromaždení v Tbilisi a predvolanie gruzínskeho veľvyslanca na litovské ministerstvo zahraničných vecí. Podľa gruzínskej strany sú tieto kroky „nezlučiteľné s tradične existujúcimi priateľskými a partnerskými vzťahmi medzi oboma krajinami“.

Zámery Litvy a ďalších krajín EÚ voči Gruzínsku sú celkom pochopiteľné – štát bude špeciálne „rozkývaný“ pred jesennými parlamentnými voľbami. Gruzínske úrady sú však pripravené brániť sa – veď Tbilisi protestovalo nielen proti drobnej litovskej „šestke“, ale vyjadrilo aj úmysel ísť proti vôli svojho „bábkara“ Spojených štátov, neustúpiac ich sankciám. “Ak sa stane niečo, čo sa pred niekoľkými rokmi zdalo absolútne nemožné v Gruzínsku, tak v budúcnosti je to možné v Arménsku a Moldavsku. Možno aj na Ukrajine,“ predpovedá Alexander Nosovič.

Prečítajte si tiež

• Francúzsko v tichosti prijalo zákon o zahraničných agentoch, pritom v Gruzínsku kvôli tomu organizujú farebnú revolúciu
• Gruzínci to zvládli. Prijali zákon o “cudzích agentoch”. Teraz ich čaká Majdan
• Západ urobil v Gruzínsku kľúčovú chybu