Prečo Bidenova administratíva zrazu posiela tisíce vojakov do Perzského zálivu a k hraniciam Iránu?

Washington 16. augusta 2023 (HSP/advance/Foto:Twitter)

Pentagón tvrdí, že tisíce amerických vojakov budú vyslané do Perzského zálivu, aby “chránili lodnú dopravu pred iránskym besnením”, píše Advance. Dôvod, prečo to Washington robí a zhoršuje už aj tak neľahké vzťahy s Teheránom, je však iný

Pozornosť sveta sa naďalej sústreďuje na ukrajinské udalosti, ale existujú aj iné znepokojujúce okolnosti, ktoré ohrozujú mier. Napríklad niečo podobné sa teraz deje vo vodách Perzského zálivu. Vysiela sa tam nový veľký kontingent USA a existuje názor, že by to mohlo viesť ku konfrontácii s Iránom. Samozrejme, situácia je už dlho napätá a má svoje vzostupy a pády. V poslednom čase išlo takmer výlučne o diplomatické pády, ale tentoraz sa americké jednotky plánujú dostať až príliš blízko.

Pentagón uviedol, že tisíce amerických vojakov budú vyslané do Perzského zálivu, aby “chránili lodnú dopravu pred iránskym besnením”. Zároveň sa samostatne spomínal nebezpečný priestor Hormuzského prielivu. To znamená, že americké jednotky sa dostanú veľmi blízko k iránskym vojskám a v takejto situácii sú možné rôzne incidenty, ktoré by mohli viesť k rozsiahlemu konfliktu.

Podľa tlačovej agentúry Associated Press americké velenie zvažuje vyslanie svojich vojakov na obchodné lode, ktoré sa plavia cez Hormuzský prieliv. Tým by sa vytvoril precedens. Oficiálne potvrdenie zo strany Pentagónu však zatiaľ neexistuje, no informácia už vyvolala hnevlivú reakciu Iránu. Iránske revolučné gardy uviedli, že na takýto krok by reagovali nasadením bezpilotných lietadiel a rakiet v službách svojho námorníctva.

Prečo však Irán vôbec predstavuje hrozbu pre obchodné lode v tomto strategicky dôležitom morskom prielive? Faktom je, že v poslednom desaťročí Irán spôsobuje čoraz väčšie problémy prevádzkovateľom ropných tankerov v Hormuzskom prielive, ktorý je ústrednou tepnou svetového obchodu. Len za posledné dva roky Irán “zasahoval” do 15 obchodných lodí plaviacich sa pod medzinárodnou vlajkou a niektoré dokonca zadržal. Teherán uvádza rôzne dôvody. O posledných incidentoch Irán tvrdí, že tankery Niovi a Purity boli zastavené kvôli určitým právnym sporom týkajúcim sa vlastníckych práv a loď Advantage Sweet bola zastavená kvôli zrážke s iránskou loďou.

V reakcii na zadržanie lodí Iránom 5. flotila amerického námorníctva, ktorá sa považuje za zodpovednú za bezpečnosť v regióne, oznámila zvýšenie hliadok. Tie bude okrem iných vykonávať aj raketový torpédoborec USS Paul Hamilton, ktorý úžinou preplával koncom mája tohto roku.

Pripomínam, že táto kritická námorná trasa spája Perzský záliv s Arabským morom, čím sa stáva rozhodujúcim kanálom pre milióny barelov ropy, ktoré sa prepravujú cez tento región.

Je jasné, že Irán chce mať tento priestor pod kontrolou a možno z času na čas ukázať silu, čím by na seba upozornil a získal určité politické ústupky. O čom hovoríme? Vyhrážanie sa obchodným plavidlám môže byť pre Irán napríklad spôsobom, ako protestovať proti novým sankciám. Alebo chce možno Irán ukázať, že je schopný zablokovať kľúčovú námornú obchodnú trasu, ak bude tlak naň pokračovať.

Už roky sa spomína scenár, podľa ktorého by Irán jednoducho uzavrel Hormuzský prieliv, čím by vo svete vyvolal hlbokú ropnú krízu. Samozrejme, v takom prípade by s veľkou pravdepodobnosťou vypukla vojna so Spojenými štátmi, pretože, ako som už napísal, americké námorníctvo sa samo určilo za ochrancu lodnej dopravy v Hormuzskom prielive, rovnako ako v prípade rovnako dôležitého plavebného obchodného priestoru v Juhočínskom mori.

Americká 5. flotila, ktorá sídli v ostrovnej monarchii Bahrajn v Perzskom zálive, je pre Irán už roky ako tŕň v oku. Pred niečo vyše desiatimi rokmi sa zdalo, že vojenská základňa USA je ohrozená, keď sa Bahrajnom počas arabskej jari prehnali masové demonštrácie. Pripomeniem, že Bahrajn, v ktorom žije jeden a pol milióna ľudí, je prevažne šiitskou krajinou, hoci pri moci je sunnitská dynastia. Z tohto dôvodu má Irán, najväčšia šiitská krajina na svete, v tejto krajine určitý vplyv, ale nedošlo k zvrhnutiu vlády. Aj keby sa tak stalo, americká flotila by si našla inú vhodnú základňu v niektorej inej monarchii Perzského zálivu, pretože tam nie je núdza o lojalistov (hoci v poslednom čase chcú rozšíriť okruh svojich spojencov).

Situáciu komentoval v rozhovore pre Al-Džazíru Sina Tusi, pracovník washingtonského think-tanku Center for International Policy. Podľa Tusiho je zaujímavé, že Bidenova administratíva ide v Trumpových šľapajach. Zároveň poznamenáva, že ide o “neúspešnú politiku” ekonomickej vojny a vyhrocovanie vzťahov s Iránom. Ak však bola táto politika neúspešná, ako tvrdí Sina Tusi, čo potvrdzuje aj fakt, že k zmene moci v Iráne nikdy nedošlo, hoci to bol hlavný cieľ USA, a navyše táto politika posilnila iránsky režim, prečo sa k nej Bidenova administratíva opäť vracia?

Áno, Irán občas zadržiava tankery, ale v tradične napätých vzťahoch medzi Iránom a USA nedošlo v poslednom čase k žiadnej výraznej eskalácii, aby boli USA nútené “reagovať”. Otázkou teda zostáva, prečo teraz administratíva Joea Bidena posiela do regiónu niekoľko tisíc vojakov? Dôvodom môžu byť blížiace sa prezidentské voľby a Joe Biden chce len udržať dojem “americkej sily.” Možno je dôvodom súčasný ozbrojený konflikt, ktorý sa nevyvíja podľa plánov USA a ďalších západných spojencov Ukrajiny. Okrem toho je známe, že americký vplyv na Blízkom východe sa už niekoľko rokov oslabuje, čo sa prejavilo najmä po nástupe Joea Bidena k moci, keďže v roku 2021 stiahol americké vojská z Afganistanu po 20 rokoch vojny.

Pokiaľ ide o Irán, vzťahy s Iránom veľmi pokazil predchodca Joea Bidena Donald Trump, ktorý v roku 2018 jednoducho odstúpil od jadrovej dohody.

“Výsledky tejto doterajšej politiky – nielen posledných piatich rokov, ale desaťročí – majú potenciál viesť k cyklu vzájomnej eskalácie, v ktorom USA pôjdu do konfrontácie a Irán bude odpovedať recipročne. To je mimoriadne nebezpečné,” povedal Sina Tusi.

Okrem toho treba poznamenať, že situácia v Perzskom zálive sa vyhrocuje nielen kvôli správaniu Iránu, ale aj kvôli správaniu Američanov. Pripomeniem, že v apríli tohto roku americké sily zadržali iránsky tanker v súlade s, ako tvrdia, realizáciou programu sankcií voči Teheránu. USA pritom zadržali iránsku ropu s tým, že je pod sankciami. Tanker sa stále nachádza pri pobreží Texasu, hoci niektoré americké médiá uviedli, že americké ropné spoločnosti odmietajú podávať ponuky na zabavenú ropu z obavy pred iránskou odvetou a problémami s vlastnými plavidlami v Perzskom zálive.

Je jasné, že objavenie sa tankerov a iných obchodných plavidiel s americkým vojenským personálom na palube, čo je nový plán Pentagónu, vyvolá silnú reakciu Iránu. Koniec koncov, tento krok by mohol obmedziť schopnosť Iránu kontrolovať prieliv a USA, ako vidíme, by stále mohli iránske lode zatknúť. Situácia by mohla viesť k veľmi vážnej eskalácii, alebo skôr k situácii, keď by sa iránske sily pokúsili zadržať loď s americkým vojenským personálom. Nie je jasné, ako ich tam Pentagon plánuje poslať: explicitne a verejne alebo “tajne” a selektívne? Tak či onak, rastie hrozba vážneho incidentu, ktorý by mohol vyústiť do vzájomného ostreľovania iránskych a amerických síl. To by sa potom mohlo použiť ako potenciálna zámienka na väčší ozbrojený konflikt. Bidenova administratíva si takúto príležitosť zjavne želá, čo by mohla využiť vo viacerých situáciách na odvrátenie pozornosti!

Prečítajte si tiež:

• Môže Washington upustiť od svojich maximalistických cieľov na Ukrajine?
• Prečo by zastavenie ukrajinskej ofenzívy mohlo predstavovať obrovský politický problém pre USA