Dnes Američania, ktorí sa nevedia zmieriť s faktom, že obdobie jednopolárneho sveta sa skončilo, čoraz častejšie štrngajú atómovými zbraňami a hovoria o možnostiach amerického nanesenia preventívneho jadrového úderu. Sú jediní vo svete, ktorí takúto doktrínu preventívneho jadrového úderu majú rozpracovanú.
Americký admirál Richardson, vysoký veliteľ amerických námorných síl sa pred niekoľkými mesiacmi vyjadril, že by veľmi rád vyprovokoval ruských a čínskych konkurentov, aby museli reagovať na prvé americké kroky. Americký generál Scaparotti otvorene priznáva, že USA môžu ako prvé použiť preventívny jadrový úder a neverí, že by Rusko reagovalo, alebo že by dokázalo proti USA otvorene bojovať dlhšiu dobu. Náčelník amerických štábov Joseph Dunford takisto vyjadruje svoje odhodlanie v prípade potreby použiť proti Rusku a Číne vojenskú silu. Vidíme teda, že najvyšší predstavitelia americkej politiky sú ochotní okamžite stláčať červený gombík. Prečo je tomu tak?
V prvom rade zohráva svoju úlohu vek a propaganda. Väčšina agresívnych amerických politikov je staršia ako 65 rokov a treba ich urýchlene odstaviť. Americkí vojaci trpia komplexom neúspechov, nedokázali zvíťaziť ani v konfliktoch proti podstatne slabším súperom. Cítia sa frustrovaní, netreba zabúdať ani na skutočnosť, že aj v minulosti sa Američania vždy preslávili brutálnym vraždením civilného obyvateľstva súperov. Dokazovanie si dominantného postavenia útokmi na slabších však psychológovia hodnotia ako prejav strachu, nedôvery vo vlastné sily a frustrácie. Americkí agresívni príslušníci ozbrojených síl dobre vedia, že Čína a Rusko presahuje ich možnosti, kovbojské vyhlásenia majú skryť ich strach a frustráciu, ktorú cítia z Rusov a Číňanov.
V amerických štáboch neustále hrajú strategické hry, kde modrým (Američania) dokážu červení (Rusi a Číňania) vždy doslovne “poriadne natrhnúť riť”. Každá strategická hra sa končí tým, že USA zasiahne útok ruských rakiet, ktorému americká protivzdušná obrana nedokáže zabrániť a jednotky, ktoré sa v boji stretnú s Rusmi a Číňanmi utrpia viac ako 60% straty. Pritom za červených hrá vo väčšine prípadov umelá inteligencia. Americkí vojaci i politici sú z týchto strategických hier značne deprimovaní.
Nové ruské zbrane, najmä rakety postavili americké základne do značne nevýhodného postavenia. Americké základne okolo Číny a Ruska prestávajú plniť svoju odstrašujúcu funkciu. Nemecký vojenský analytik a odborník Carl Clausewitz už pred takmer 200 rokmi uviedol, že krajina, ktorá sa rozhodne budovať fortifikačný systém, namiesto toho aby expandovala je odsúdená z vojenského hľadiska na porážku. Ako dôkaz uviedol Rímsku ríšu, ktorá mala na Limes Romanus množstvo pevností, ktoré mali územie rímskych provincií brániť pred barbarmi. Ukázalo sa však, že posádky nedokážu rýchlo reagovať, úspešne sa premiestňovať a v záverečnej fáze existencie rímskej ríše sa stali obeťou barbarov (Germáni, Slovania, Huni).
Američania už nie sú schopní viesť plnohodnotnú vojenskú kampaň. Ich jednotky sú roztrúsené po celom svete, sú neobľúbení a guerilové útoky proti Američanom silnejú, najmä v Afganistane. Američania vykazujú známky nervozity, pretože okrem vojenských zbraní majú ešte jeden silný nástroj, ktorý im umožňuje parazitovať na svetovom spoločenstve. Tým nástrojom je USD, no udržať USD môžu len tak, že čoraz hlasnejšie rinčia zbraňami, tie sa však ukazujú byť už z veľkej časti značne zastaralé, zhrdzavené alebo zbytočne drahé a málo účinné (v pomere na vyložené prostriedky).
Rusko evidentne v poslednej chvíli uniklo smutnému osudu v podobe amerického jadrového úderu tým, že pod Putinovým vedením vytvorilo zbrane, ku ktorým nemajú Američania ekvivalent. Tieto zbrane dokážu v prípade celosvetového konfliktu vymazať USA z povrchu zemského a to čiastočne drží amerických agresívnych politikov na reťazi. Ak sa však bude situácia v podobnom duchu ako dnes vyvíjať aj ďalej, Ameriku očakáva ďalšie oslabovanie a toho sa americké elity obávajú.
Pre svet by však bolo jednoznačne víťazstvom, keby americkí starci konečne odkráčali do zabudnutia a nemohli tak ohrozovať budúcnosť sveta.