Prebieha historická Synoda Katolíckej cirkvi

Bratislava 20. januára 2022 (HSP/Foto:archív JM)

Po odchode Benedikta XVI. som dúfal, že Duch Svätý nám pošle pre túto komplikovanú dobu charizmatického muža. Je ním pápež František, darmo ho, aj v Cirkvi, niektorí spochybňujú. Má 85 rokov a je výborným šéfom, pod vedením ktorého Cirkev prežíva kairos – čas príhodný. On vyhlásil 10.10.2021 Synodu s cieľom skúmania, čo od nás očakáva Boh v 3. tisícročí. Prvýkrát za 2000 rokov sa do nej môžu zapojiť všetci veriaci a aj neveriaci sú pozvaní

Synoda je cirkevné zhromaždenie, spoločné kráčanie a vzájomné počúvanie s pomocou Ducha Svätého. Ten sa prekvapujúco vylial na Turíce aj na pohanov – aj teraz sa to môže stať. Prvou Synodou bol Nicejský koncil v r. 315, keď sa šírili herézy a bludy. Tridentský koncil začal v r. 1545, čelil nástupu protestantizmu.

Kardinál Dominik Duka povedal: „Možno tvrdiť, že táto synoda je určitou prípravou na budúci koncil. Tie nikdy nevznikali v priaznivej situácii. Často sa zdalo, že svoju prácu nemohli ani dokončiť, ako to bolo v prípade Tridentského či 1. Vatikánskeho koncilu z r. 1869. Napriek tomu splnili svoju úlohu a vytýčili priority a smery.“

Dnešný svet sa mení stále rýchlejšie. Cirkev sa musí stále viac zamýšľať nad jeho osudom. Už Pavol VI. zriadil 15.9.1965 celosvetovú Biskupskú synodu, ktorá mala doteraz 14 zasadaní. Venovala sa napr. rodine, úlohe laikov, novej evanjelizácii, mladým… Kardinál sv. Karol Boromejský už v 16. stor. zorganizoval päť provinčných a jedenásť diecéznych synod. Prax organizovania pravidelných synod by mala byť trvalá. Aspoň raz ročne by mohli byť provinčné synody a raz za tri roky diecézne synody.

Terajšia synoda je najdôležitejšia od 2. Vatikánskeho koncilu v r. 1962-5 (VK). Najdôležitejšie témy sa mi zdajú „Cirkev v dnešnom svete a úloha laikov“. Terajšia spolupráca hierarchie s laikmi je slabá, neexistuje priestor pre pravidelnú výmenu skúseností. Bez väčšej angažovanosti laikov to v Cirkvi k lepšiemu nepôjde. Mali by mať väčšie možnosti, na úkor klerikalizmu, v ktorom o všetkom rozhoduje hierarchia. O úlohe laikov v Cirkvi hovorí konštitúcia 2. VK Lumen Gentium a Apoštolská exhortácia Jána Pavla II. Christefideles laici, málo si ich pripomíname. V práci Cirkvi treba zvýšiť aj účasť žien.

Po 2. VK nemecký teológ Karol Rahner konštatoval: „Niečo veľké sa rodí v lone Cirkvi.“ Závery 2. VK sa však plnia iba pomaly, prebiehajúca synoda nám dáva k tomu novú šancu. Budúcnosť by mala byť bez klerikalizmu laikov a zosvetštenia klerikálov.

Po svojom zvolení pápež František mal mimoriadny prejav vo Vatikáne k členom rímskej kúrie. Po poďakovaní za prácu v prospech Cirkvi, vyzval ich na spytovanie svedomia. Predstavil im pätnásť „chorôb a pokušení, ktoré oslabujú našu službu Pánovi“: Napr. nezastupiteľnosť, prehnané aktivity, funkcionárstvo, zlá koordinácia, hašterivosť, prázdna sláva, zbožňovanie predstavených, ľahostajnosť voči druhým, nevrlé a smutné tváre, hromadenie majetku, mocenské postavenie, atď.“ Je zrejmé, že tieto nedostatky sa týkajú aj laikov.

Pri otvorení synody pápež zdôraznil tri slová: stretnutie, počúvanie, rozlišovanie. „Stretnutie nás mení a často nám naznačí nové cesty, o ktorých sme si nikdy nemysleli, že sa nimi vydáme. Často nám Boh ukazuje cesty, po ktorých máme ísť a vyvádza nás z našich unavených zvykov… Duch Svätý nás žiada, aby sme počúvali otázky, obavy a nádeje každej miestnej cirkvi. Musíme tiež načúvať svetu, výzvam a zmenám, ktoré prináša… Ježiš nás vyzýva, aby sme sa oslobodili od svetského, a tiež od našich uzavretých a opakujúcich sa pastoračných modelov; aby sme sa pýtali sami seba, čo nám chce Boh povedať v týchto časoch a akým smerom nás chce viesť.“

Pri pápežových vyhláseniach často zdôrazňujeme len to, čo potvrdzuje našu prax. Pri návšteve Slovenska nám povedal krásne slová: „Slovensko je poézia, omladol som tu…“ Teším sa im, veď dobre pozná situáciu v iných krajinách. Nútia nás premyslieť, ako zmeniť štýl života, aj prácu Cirkvi, ktorá bude viac hlásať, že treba ísť von z kostolov medzi ľudí.

Pápež v homílii na tohoročný sviatok Troch kráľov povedal: „V akom bode sa práve nachádzame na ceste viery? Nie sme už príliš dlho zaseknutí, zaparkovaní v zvykovom, vonkajšom, formálnom náboženstve, ktoré už viac nezahrieva srdcia a nemení životy?… Uzavreté osoby, komunity, biskupi, uzavretí kňazi, zasvätení… Smutné spoločenstvá, smutní kňazi, smutní biskupi.“

Témy Synody by mali byť kvasom nového života a rozbehom do novej fázy misií. Cirkev v dnešnom svete, plnom konzumizmu, nečestnej politiky a mediálnych manipulácií, s hlavným cieľom mať úspech, zisk a ľahký život, by mala jasne zaujať svoje stanovisko.

Slováci by si mali pripomenúť aj Pastoračný plán Katolíckej cirkvi na Slovensku 2007-2013, ktorý mal dobré a odvážne predsavzatia, aj keď z jeho realizácie sa málo uskutočnilo. Jeho text je TU . Zúčastnil som sa na jeho príprave, ale potom sa vytratil z pozornosti.

Aj slovenská Cirkev vytvára malý priestor, v ktorom možno klásť otázky, páliace veriacich. Nové aktivity prichádzajú až na podnet Sv. Otca, aj keď roky cítime, že Cirkev stráca vplyv na spoločnosť. Aj snaha o zjednotenie cirkví cez Ducha Svätého môže byť témou Synody, veľké šance však tomu nedávam, najmä so spoločenstvami, ktorých hlavnou témou je antikatolicizmus.

Na čele Cirkvi sú biskupi, ale v minulosti bol nutný aj konsenzus Božieho. Už v stredovekej cirkvi platilo, že to, čo sa týka všetkých, musí byť prerokované a schválené všetkými.

Po r. 1989 sa už 33-tí rok valia u nás udalosti, ktoré sa týkajú aj Cirkvi. Na Facebooku a na blogoch často pripomínam, že hierarchia málo vstupuje do tohto sveta s obrovskými možnosťami. Možno v ňom priamo osloviť milióny, aj ľudí mimo Cirkev. V médiách a v internete stúpa počet hrubých proticirkevných útokov. Cirkev sa im málo bráni, necháva to laikom, ktorí sú preto často urážaní.

Pri farnostiach by mali byť povinne pastoračné rady. Mali by byť volené veriacimi, mohli by prevziať aj synodálne aktivity. Ich cieľ by mal byť, aby každý objavil svoje miesto v Cirkvi a aktívne sa podieľal na jej živote. Pokušením dneška, aj synody, je klerikalizmus, ktorý laikov odsúva na okraj. Slovo „bremeno štruktúr“ je v spoločnosti a aj v Cirkvi aktuálne, aj keď bez nich to nefunguje.

Informácie o Synode majú najmä tí, čo sú na internete. Ostatní, najmä seniori, ich majú pomenej. Stránka je zaujímavá, aj web bratislavskej diecézy. V rámci nich by sa do procesu synody mali možnosť zapojiť i veriaci – modlitbou, počúvaním a vzájomným zdieľaním. Treba umožniť aj „ľuďom z ulice a neveriacim“ sa zapojiť do diskusie.

Treba však zostať verný Cirkvi napriek jej ľudským chybám. Z lásky ju treba aj konštruktívne kritizovať. Kto to dnes robí, získa si neprajníkov a odsúva sa zo scény. Ešte v r. 2008 som napísal blog  ku ktorému bolo 262 diskusných príspevkov. Jeho posolstvom je, že Boh nemá iné, iba naše ruky. Kristus si za apoštolov vybral rybárov, ktorí nevedeli ani čítať.

K budúcnosti Cirkvi Benedikt XVI., ešte ako kardinál, povedal: „Vidím mnoho starých, odumierajúcich konárov na strome Cirkvi, ktoré pomaly, mnoho raz ticho, inokedy s hrkotom padajú na zem. Ale vidím predovšetkým mladosť Cirkvi. Stretám množstvo mladých z celého sveta, nové hnutia, nové nadšenia z viery. Tento entuziazmus sa určite nedá otriasť  kritikami Cirkvi, ktoré vždy môžu byť aj oprávnené… Pán zjavne Cirkev nikdy neopúšťa.“ 

Dnes, 20.1.2022 o 10 hod., vydal Štatistický úrad SR konečné výsledky sčítania ľudu za rok 2021. Výsledky sú zaujímavé, budem sa im venovať na inom mieste. Percentuálne porovnanie roku 2021 s rokom 2011 (údaj v zátvorke) je stručne toto:

Rímskokatolícka cirkev 55,8 % (62,02)

Nezistení 6,5 % (10,59)

Bez vyznania 23,8 %  (13,44)

Evanjelická  cirkev (ECCAV) 5,3 % (5,86)

Gréckokatolícka cirkev 4,0 % (3,83).

Podstatne narástol počet ľudí bez vyznania, z cirkví iba gréckokatolíci. Skoro štvrtina našich občanov teda v budúcnosti nebude požadovať cirkevné obrady krstu, birmovky, svadby, pohrebu…

Jozef Mikloško