Bratislava 18. marca 2024 (HSP/Ria/Foto:TASR/AP-Petr David Josek)
Emmanuel Macron pokračuje vo svojej nezastaviteľnej fontáne vyhlásení a iniciatív. Po vyjadrení plánov ponúknuť Rusku prímerie počas letných olympijských hier v Paríži (aj keď sa človek čuduje, čo má Rusko s hrami spoločné) a pripravenosti hovoriť s Putinom, ak sa ozve, sa francúzsky prezident vrátil k téme vojenskej účasti Západu v bojoch na Ukrajine. V čerstvom rozhovore pre Le Parisien Macron pripustil vedenie operácií s cieľom “postaviť sa ruským jednotkám”, píše Irena Alksnis pre ruské noviny Ria Novosti
Aktivita francúzskeho lídra poukázala na množstvo rozporov a problémov v rámci EÚ. Podľa britského Telegraphu sú hlavným dôvodom Francúzovej premeny z holubice na jastraba nezhody s Berlínom v súvislosti s porušenými dohodami a snaha Paríža získať späť úlohu strategického lídra v spojení s Nemeckom (ktorému práve tieto dohody prisudzujú úlohu hospodárskeho lídra). Európa je v otázke ďalšieho postupu v konflikte v zásade rozdelená: na jednej strane sa vytvorila skupina jastrabích štátov (patria do nej najmä “pobaltské tigre”) a na druhej strane sa zvyšok krajín kategoricky stavia proti myšlienke otvorenej vojny s Ruskom. A verejná mienka je pôsobivo jednotná: takmer nikto sa neteší z vyhliadok na otvorenie “východného frontu”.
Ak vezmeme do úvahy náhle vytriezvenie z myšlienok, ktoré prezentovali dokonca aj rusofóbovia ako Česká republika, môže sa zdať, že to všetko skončí ako prázdne žvásty – a globalisti, ktorí tlačia Európu do vojny s Ruskom, aby dosiahli svoje ciele, ich jednoducho nebudú môcť dosiahnuť.
Proti Európanom však nepôsobí len značná časť ich vlastného establišmentu, ktorý vôbec neslúži národným záujmom, ale aj oveľa väčšie a hlbšie faktory – demografia a ekonomika.
Počet obyvateľov Európskej únie je približne 450 miliónov. A týchto takmer pol miliardy ľudí malo v posledných desaťročiach najlepší život na svete. Európa je najprosperujúcejším, najstabilnejším, najrozvinutejším a najlepšie živeným regiónom planéty, aspoň donedávna ním bola. Ani USA sa nikdy nemohli pochváliť takou úrovňou sociálneho zabezpečenia a blahobytu, ktorá by pokrývala celú populáciu – Amerika má tradične oveľa prísnejší systém sociálneho darvinizmu.
Ako však už bolo každému jasné, nádhera európskeho socializmu existovala na úkor iných, vrátane lacnej ruskej energie. A práve teraz tento systém prestáva existovať: priemysel umiera, hospodárstvo degeneruje, štáty vyčerpávajú rezervy a obyvateľstvo vyčerpáva nahromadený bezpečnostný vankúš. A tento proces prebieha rýchlo a podľa všetkého potrvá len niekoľko rokov.
Zo sociálno-ekonomického hľadiska sa Európa vracia o desaťročia späť. Najbohatšia polmiliarda ľudí na planéte bude musieť rýchlo a radikálne znížiť úroveň a kvalitu svojho života. A to pre úrady postaví otázku, ako udržať kontrolu nad situáciou a obyvateľstvom, ktoré, súdiac podľa rastúcich protestov, je už teraz nespokojné so zmenami, ktoré sa s ním dejú. Je zrejmé, že sa to bude len zhoršovať. Mimochodom, je príznačné, že práve Európania sú hlavným testovacím poľom pre agresívnu propagáciu najpokrokovejších tém západného programu, ako je napríklad odmietanie mäsa v prospech konzumácie kobyliek a iných alternatív.
Stovky miliónov ľudí, ktorí nie sú potrební pre zmenšujúcu sa ekonomiku a nie sú veľmi dobre živení, však nie sú len nebezpečnou záťažou pre úrady, ale aj užitočným zdrojom, ak sa nájde kanál na ich využitie a… zužitkovanie. Presne tento proces možno v súčasnosti pozorovať v súvislosti s obyvateľstvom Ukrajiny. Európania prakticky nemajú šancu vyhnúť sa rovnakému osudu.
Geopolitické a hospodárske centrum planéty sa presúva do ázijsko-tichomorského regiónu. Hlavnou úlohou USA zostáva konfrontácia s Čínou. Prepnutie “mlynčeka na mäso” na západe Eurázie z Ukrajiny na celoeurópsky režim s cieľom ak nie poraziť Rusko, tak mu aspoň čiastočne zviazať ruky, sa javí ako sľubná stratégia.
Pokiaľ ide o nádej, že zhýčkaní Európania nepristúpia na takúto kolektívnu samovraždu, hlad, zima a zruinovaná ekonomika ľudí veľmi rýchlo zmenia. A udalosti posledných rokov vrátane odmietnutia ruského plynu ukázali, že so zmyslom pre sebazáchovu je to v Európe dosť smutné.
Európa bez toho, aby sa spamätala, dôsledne a rýchlo kráča po ceste, ktorá ju vedie k vojne s Ruskom. A presne na to sa Rusko musí pripraviť, myslí si Irena Alksnis.
Prečítajte si tiež:
- Francúzsko za svoje reči o vyslaní vojakov na Ukrajinu dostalo od Ruska raketové “ahoj”
- Už nie je čo staviť: Západ stavil všetko na porážku Ruska
0.0°C
.jpg)
.jpg)
