Úvaha o neprávom zabudnutých podobách korupcie v kontexte väzobného prípadu J. Haščáka

„Korupcia v širšom zmysle: zneužívanie zverenej moci na súkromný úžitok alebo prospech.“

(Transparency International, podľa hesla „korupcia“ vo Wikipediiⁱ⁾)

„Konflikt záujmov … Transparency International vymedzuje tento pojem ako situáciu, v ktorej jednotlivec alebo subjekt, pre ktorý pracuje, či už ide o vládu, obchod, médiá alebo organizáciu občianskej spoločnosti, je konfrontovaný s výberom medzi povinnosťami a požiadavkami svojho postavenia a vlastnými súkromnými záujmami.“

(Prevencia korupcie – Úrad vlády Slovenskej republikyⁱⁱ⁾)

I. Úvodom

K napísaniu tohto článku podnietil autorov text novinárky M. Tódovej v Denníku N,ⁱⁱⁱ⁾ reagujúci na nedávny nález Ústavného súdu SR v kauze Gorila a na jeho mediálnu odozvu.^iv)

Týmto nálezom Ústavný súd SR na základe sťažnosti Jaroslava Haščáka nariadil Slovenskej informačnej službe (SIS) zničiť výsledky použitia odposluchov Gorila.^v) A v tlačovej správe obhajoba J. Haščáka pripomenula skutočnosť, že iný nález ústavného súdu z minulého roka obrátil naruby „väzobné dôvody“ sudkyne Pamely Záleskej.^vi)

Následne sa jej partnerka M. Tódová rok a pol od priznania vedenia redakcie Denníka N, že už dlhšie nemôže písať o kauzách, ktoré môžu prísť na súd vrátane Špecializovaného trestného súdu (ŠTS), keďže má vzťah so sudkyňou P. Záleskou, opäť rozpísala o korupcii a kauze Gorila. Polemizovala pritom nielen s obhajobou, ale aj s novinármi z iných médií, ktorí pripustili, že nález ústavného súdu môže viesť k zničeniu údajných nahrávok z ITP Gorila, ktoré sa našli u Mariana Kočnera.

V tej kauze pritom nezákonne uvalená väzba v decembri 2020 zviditeľnila práve jej partnerku sudkyňu P. Záleskú (za nezákonnosť väzby sa na jeseň 2022 po rozhodnutiach najvyššieho súdu a generálnej prokuratúry ospravedlnil aj štát). A neskôr – v auguste 2023 – vrhlo zverejnenie vzťahu novinárky a sudkyne na obe tieň podozrenia práve z dôvodu, či uvedenú väzobnú kauzu nemohol tento ich vzťah ovplyvniť, ak existoval už v čase rozhodovania sudkyne.

Pokiaľ teda už nemá platiť pre M. Tódovú žurnalistický pôst zavedený v januári 2021 z dôvodu pomeru s menovanou sudkyňou, potom zrejme nastal čas verejne zhodnotiť aj anatómiu konfliktu záujmov novinárky a sudkyne v kauze Gorila a nastaviť tomuto vzťahu presne to, čo robí M. Tódová v tzv. korupčnom newsfiltri Denníka N – t.j. protikorupčné zrkadlo.

***

Korupciou je nepochybne uplácanie verejných činiteľov s cieľom dosiahnuť súkromný prospech na úkor verejného záujmu. Korupciu je zároveň potrebné – spôsobom podľa Trestného poriadku – stíhať.

Korupciou je však – v širšom zmysle slova – aj zneužívanie zverenej moci na súkromný úžitok a prospech, pričom mocou môže byť tak hard power (moc súdna), ako aj soft power (moc mediálna). A katalyzátorom takejto korupcie je konflikt záujmov, najmä ten zamlčaný.

Takáto „iná“ korupcia potom dokáže nielen rozvrátiť dôveru voči inštitúciám, ktoré jej umožnili vyrásť, ale aj metastázovať z nich do verejného priestoru, a to či už ide o inštitúcie verejné (špecializovaný súd) alebo súkromné (celoštátne médium). Škody môžu byť o to väčšie, o čo je v stávke vyšší záujem – nezávislosť súdneho rozhodovania a nestrannosť informovania rešpektovaných médií.

Jeden príklad takejto „inej“ korupcie, ktorá je – zdá sa – už „spoločensky“ aj bez pomoci nedávnej novely Trestného zákona „premlčaná“, jeho právne a skutkové súvislosti, ako aj poučenie, čo z takéhoto typu prešľapov sudcov a novinárov, ak budú tolerované bez zodpovedajúcej spoločenskej sankcie, môže vzísť, sa pokúsime priblížiť v tomto článku.

II. Ako investigatíve po Zvonici potichu odzvonilo

Róbert Fico v januári 2021 zverejnil informáciu, že dňa 21. 12. 2020 počas čakania na PCR test videl M. Tódovú držať sa za ruky so sudkyňou P. Záleskou. So sudkyňou, s ktorou mala následne na prelome rokov 2020/2021 M. Tódová stráviť dovolenku vo Vysokých Tatrách. Aby zakrátko po jej ukončení, parafrázujúc šéfredaktora Denníka N, bola M. Tódová z dôvodu prehĺbenia vzťahu sudkyne a novinárky v tichosti zbavená tých povinností novinárky, z ktorých najviac trčal konflikt záujmov. Sudkyňa P. Záleská však súdiť neprestala. A najmä nik nezverejnil disclaimer: „Novinárka Monika Tódová má blízky vzťah so sudkyňou Pamelou Záleskou, čo môže predstavovať potencionálny konflikt záujmov.“

Doba mlčanlivosti tak trvala 2,5 roka. Až 2,5 roka „po Ficovi“ sa verejnosť dozvedela, že Denník N následne (presnejšie deň po Ficovom odhalení) M. Tódovú oslobodil od povinností spravodajsky a investigatívne pokrývať justičné kauzy vrátane káuz, ktoré na Špecializovanom trestnom súde riešila v tom čase už jej životná partnerka – spomenutá sudkyňa.^vii) Slovami novinárskeho kolegu A. Šoltésza: „Ono to vyzerá tak, že redakcia urobila všetky potrebné kroky po tom, čo politik upozornil na to, že tam tento etický konflikt existuje“.^viii)

Dovolenku v Novej Lesnej P. Záleská poprela, keďže sa mala v máji 2021 svojmu predsedovi na súde vyjadriť, že na nej nebola.^ix) Táto neúčasť na spomínanej dovolenke jej ale nebránila približne v rovnakom čase, na prelome rokov 2020/2021, zavesiť na web pozitívnu recenziu Vily Zvonica.^x)

Dodnes sme sa tak vlastne od aktérok nedozvedeli, či dovolenka v Novej Lesnej, na ktorej justično-novinársku dvojicu v auguste 2023 paparazzoval excentrický youtuber Martin Daňo, bola premiérou alebo reprízou tej silvestrovsko-novoročnej z prelomu rokov 2020 a 2021.

Výrečnejšie ako explicitné priznanie však boli skutky zainteresovaných. Napr. účelové trestné stíhanie začaté len pár hodín po publikácii článku od kolegu M. Tódovej pre jej údajné prenasledovanie počas dovolenky v januári 2021 s vyfabulovaným skutkom,^xi) aj vďaka čomu bolo toto stíhanie o pár mesiacov zastavené. Ako sa tiež ukázalo, išlo tu zrejme o pokus okrem iných zastrašiť konkurenčného novinára, ktorý získal tip, že dvojica vo Vile Zvonica dovolenkuje.

O blízkom vzťahu justično-novinárskej dvojice ešte netušil obhajca J. Haščáka, ani keď mu počas telefonátu službukonajúcej sudkyne (P. Záleská ho informovala, že jej bol doručený návrh na vzatie J. Haščáka do väzby) pípla na športových hodinkách správa z Denníka N, že prokurátor práve navrhol väzbu. Denník N uvedené vedel skôr ako obhajoba.

A netušil o ňom ani vtedy, keď P. Záleská poslala jeho klienta dňa 4. 12. 2020 večer do väzby a na druhý deň skoro ráno už novinárka M. Tódová zasvätene referovala o pocitoch a dojmoch súdu z neverejného väzobného zasadnutia, na ktorom M. Tódová nebola (!), ale presne vedela o tom, čo všetko ešte „MY“ (citát) musíme posúdiť, a o jej vďake sudkyni Záleskej za tieto „predčasné Vianoce“ (opäť citát).^xii)

Alebo povedzme to inak: sudcovia aj novinári disponujú rôznymi druhmi moci, sudca autoritatívne rozhoduje kauzy a v rozsudkoch tlmočí stanovisko svetskej spravodlivosti. Novinári zase majú zverenú „mäkkú“ moc, sú inštitúciou verejnej mienky. Táto moc je im zverená okrem iného aj preto, aby kontrolovali „tvrdú“ moc štátu, napr. sudcov.

Nebezpečné pre riadny výkon oboch mocí je potom jej zneužitie na súkromný účel, ktoré narúša nielen balans medzi mocami, ale aj ich samotnú podstatu. A takéto zlyhanie mocí možno označiť – podľa citátu v úvode – za korupciu. O to skôr, ak podozrenie zo súkromného „využitia“ zverenej moci padá na sudkyňu a novinárku, ktoré žijú vo vzťahu.

V takomto prípade je zlyhanie mocí ešte výraznejšie. Hlavne pri podozrení, že si ako darček k Vianociam sudkyňa s novinárkou podarovali nezákonné väzobné rozhodnutie spolu s jeho pozitívnou medializáciou.

III. Keď sa „konflikt záujmov“ a „neštandardné vzťahy“ držia za ruky

M. Tódová sa pred investigatívnym pôstom „zavineným“ Ficovým odhalením v januári 2021 vo významnej miere venovala prípadu Gorila.

V roku 2016 obhajoba J. Haščáka opakovane upozornila na jej konflikt záujmov. M. Tódová (v roku 2006 Žemlová) sa mala totiž ako osoba v „neštandardnom vzťahu“ s údajným návštevníkom bytu na Vazovovej a šéfom jednotky operatívcov na Úrade boja proti korupcii Jánom Rejdom na jar 2006 podieľať na mediálnej kampani proti riaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi. To bol najskôr aj dôvod, pre ktorý bola M. Žemlová priamo v akcii Gorila rozpracovaná kontrarozviedkou SIS a jej meno sa následne objavuje v negatívnych súvislostiach v správe SIS adresovanej policajnej inšpekcii z júna 2006.

To ale M. Tódovej neprekážalo, aby neskôr z tejto správy, ktorá bola aj o nej, čerpala, keď v r. 2016 poukazovala na vzťahy bývalého predsedu parlamentu Andreja Danka a SBS Dynasty pred 11 rokmi (2005).^xiii) Tej SBS Dynasty, ktorú Ľ. Arpáš v spomenutej správe z roku 2006 vinil z jeho kompromitácie vedno s J. Rejdom a M. Žemlovou – Tódovou. Naozaj bizarné.

Na konfliktné situácie, do ktorých sa pri pokrývaní tejto témy ako zainteresovaná osoba môže M. Tódová dostať, ako aj na riziko, že SIS môže stále disponovať nezverejnenými informáciami o „neštandardnom vzťahu“ M. Tódovej a J. Rejdu, sme aj preto upozornili v dvoch textoch zverejnených na serveri kauzagorila.sk.^xiv)

Nemôžeme si pomôcť, ale M. Tódová budí dojem osoby, ktorej konflikt záujmov nieže neprekáža, ale sa v ňom cíti ako ryba vo vode, keďže ju priam povzbudzuje k novinárskej činnosti. A zároveň ide tento konflikt ruka v ruke s neštandardnými vzťahmi: v rokoch 2005 – 2006 s J. Rejdom (ktorému podľa údajnej nahrávky „Gorila“ mala telefonovať priamo do „gorilieho“ bytu) a v rokoch 2020 – 2023 s P. Záleskou.

Aj keď je Haščákov väzobný prípad už históriou, platí Cicerovo historia magistra vitae. Aby bola história svedkom čias, ktoré sme v rokoch 2020 – 2023 žili, je potrebné si pripomínať práve momenty, akým bol aj darček k Tódovej Vianociam od jej partnerky sudkyne. P. Záleská podarovala M. Tódovej väzbu pre jej úhlavného nepriateľa J. Haščáka, ktorý tak „stratil nedotknuteľnosť“,^xii) čo zároveň umožnilo jej partnerke M. Tódovej spokojne vyhlásiť, že po tejto životnej satisfakcii už môže odísť do dôchodku.

Takéto niečo sa mohlo stať práve v takej spoločnosti, kde nad kultúrou pravidiel dlhšiu dobu čnel svet tzv. cnostnej menšiny.^xv) Menšiny, ktorá sa cítila, že je v práve, ak v zápase o „svätú“ vec stojí nad pravidlami. A od tohto pomýleného postoja je len krôčik tomu, aby sa tí, ktorým bola zverená či už mäkká alebo tvrdá moc nad spoločnosťou, v jednej chvíli rozhodli, že uprednostnia pred étosom svojich profesií radšej osobný pôžitok zo súkromnej hry na spravodlivosť.

IV. Prípad Záleská – Tódová: kde končia dohady a začínajú fakty

Zasadnutia Súdnej rady SR v priebehu roku 2023 dali opakovanú príležitosť sudkyni P. Záleskej objasniť, ako to v skutočnosti bolo s jej partnerkou M. Tódovou, ktorá pokrývala veľkú časť jej káuz a mala pritom často vyhrotený, ba až nepriateľský vzťah k niektorej zo strán sporu. Inak povedané, v prípadoch súdených jej či už aktuálnou alebo budúcou priateľkou už mala M. Tódová svojim spôsobom jasno skôr, ako v nich padol verdikt.

Sudkyňa P. Záleská svoj postoj a ochotu otvorene komunikovať tento problém demonštrovala najmä tým, že päť mesiacov pred „prevalením“ sa jej ďalšej dovolenky s M. Tódovou pri prerokúvaní podnetu J. Haščáka opierajúceho sa aj o podozrenie z neštandardných vzťahov s touto novinárkou svoje vzťahy s ňou na zasadaní súdnej rady (14.3.2023) nijako nevysvetlila.

K vzťahu s M. Tódovou sa vyjadrila až po takmer polroku pod tlakom vyvolaným videami M. Daňa, keď v rozhovore pre Aktuality.sk paradoxne tvrdila, že vzťah s M. Tódovou netají a nemá čo skrývať.^xvi) No priebeh súdnej rady v marci 2023 hovorí o niečom inom. Každopádne konkretizácii toho, kedy sa ich vzťah „prehĺbil“ (čo je kľúčové pre zákonnosť procesného postupu v niekoľkých jej kauzách) sa vyhla aj v dobe „po Daňovi“. Hoci zase nezabudla dodať, že v čase rozhodovania o J. Haščákovi údajne vo vzťahu s M. Tódovou nebola.

V snahe argumentačne podoprieť posledný výrok sa však v uvedenom rozhovore usvedčila z nepravdy. Uviedla totiž, že potom, ako sa s Monikou viacej zblížili, nemusela urobiť rozhodnutie, ako z toho von, sama, lebo túto jej dilemu vyriešila Monika tým, že o nej prestala písať. Toto ale absolútne nesedí.

Rozhodnutie M. Tódovej o „publikačnom pôste“ sa totiž premietlo do produkcie článkov Denníka N v pomerne presnom čase, konkrétne 13.1.2021. Ešte deň predtým pokrývala Tódová Záleskej kauzu „Kočnerových zmeniek“ na odvolacom súde a deň nato ju už pokrývali jej kolegovia. Rozhodnutie o publikačnom pôste bolo teda rýchle, okamžité, s účinkom, ktorý sa premietol do produkcie Denníka N zo dňa na deň. Očividne tak súviselo s Ficovým odhalením ich vzťahu a dovolenkového pobytu. A ak akceptujeme, že P. Záleská účasť na dovolenke popiera, tak potom súviselo s Ficovým odhalením ich blízkeho vzťahu (poukazoval na ich stretnutie dňa 21. 12. 2020).

Mimochodom pokiaľ by P. Záleská tvrdila, že ani vtedy (21. 12. 2020) neboli „vo vzťahu“, viedlo by to k absurdnému záveru, že ich vzťah sa prehĺbil až po Tódovej návrate z dovolenky v Novej Lesnej (8. – 9. 1. 2024), keď sa predtým mali naposledy vidieť práve na COVID teste 21. 12. 2020. Pritom v spomínanom rozhovore Záleská opisuje jej a Tódovej rozhodovanie o tom, kto ustúpi vo svojich profesionálnych aktivitách, aby sa odstránil konflikt záujmov, spôsobom, ktorý je ťažké pochopiť tak, že by sa im toto zblíženie prihodilo a dilema vytvorila zo dňa na deň (10. – 11. 1. – vzťah, 12. – 13.1. publikačný pôst). A najmä Ficove vyjadrenia práve v danom čase by sa javili ako príliš kozmická náhoda.

Rozhodnutie o „publikačnom pôste“ preto s prehĺbením ich vzťahu nesúviselo, v tom P. Záleská nehovorí pravdu. Súviselo výlučne s ich odhalením, s odhalením ich vzťahu. A zároveň novinárka a sudkyňa boli „vo vzťahu“ najneskôr počas dovolenky v Novej Lesnej, t.j. počas sťažnostného konania vo veci Haščákovej väzby (to skončilo 7.1.2021), čo mala sudkyňa oznámiť konajúcemu súdu.

A ak uveríme tvrdeniam sudkyne a novinárky o tom, ako to bolo s ich vzájomnými kontaktmi na prelome rokov 2020 / 2021, vo vzťahu už museli byť najneskôr vtedy, kedy ich R. Fico videl držať sa za ruky (21. 12. 2020). Máme na mysli tvrdenie P. Záleskej, že ona na dovolenke v dňoch 31. 12. 2020 – 7. 1. 2021 s M. Tódovou nebola (uviedla to predsedovi ŠTS J. Hrubalovi a on to reprodukoval pred verejnosťou) a tvrdenie M. Tódovej, že vianočné sviatky strávila u svojej mamy (viď tlačová konferencia R. Fica dňa 14. 1. 2021^xvii)). Berúc do úvahy aj platné protiepidemiologické opatrenia v tom čase, už na „prehĺbenie“ vzťahu ostávala iba „pracovná časť“ decembra 2020, na konci ktorej ich obe R. Fico videl na PCR teste.

Očividne pritom konflikt záujmov neriešili, keďže P. Záleská súdila a M. Tódová celý december 2020 mediálne pokrývala Záleskej kauzy.^xviii) Obe sa ako veľmi zaneprázdnené venovali exponovaným kauzám Gorila, Judáš a pod. P. Záleská s týždennou prestávkou konala o väzbách (30. 11. – 7. 12., 14. – 21. 12. 2020) a ako bližšie opisujeme v podnete na Súdnu radu SR zo dňa 13. 11. 2023 („Podnet“)^x) v súvislosti so sudcom Romanom Púchovským, jej novinárske alter ego M. Tódová sériou článkov, videí a osobných konfrontácií v dňoch 6. – 7. 12. 2020 „primäla“ predsedu ŠTS, aby v pohotovostných službách na ďalší týždeň nahradil R. Púchovského P. Záleskou. Len pre úplnosť, podozrenia voči R. Púchovskému, ktoré viedli k jeho odstráneniu z rozpisu služieb na týždeň 14. – 21. 12. 2020, sa neskôr nepotvrdili, ako explicitne vyhlásil vtedajší predseda ŠTS J. Hrubala.^xix)

Takže kedy sa v tomto turbulentnom období vzťah M. Tódovej a P. Záleskej prehĺbil, ak nie 4. 12. 2020, či skôr? Alebo to bolo „až“ pár dní po uvalení väzby na Haščáka? Ale veď aj v takom prípade sa len potvrdzuje podozrenie, že počas riešenia týchto káuz P. Záleskou sa obe ženy súkromne stýkali a rozvíjali potenciálne blízky vzťah. Veď inak by sa krátko na to „zblížiť“ nemohli. Naviac, ak dôvodom na publikačný pôst nebolo podľa M. Kostolného „zblíženie“, ale až „prehĺbenie“ tohto zblíženia.

Pritom väzobná vec J. Haščáka bola aj po rozhodnutí P. Záleskej o jeho väzbe 4. 12. 2020 živá a ešte len 15. 12. 2020 došla P. Záleskej námietka zaujatosti postavená práve na báze podozrivo blízkych kontaktov s Tódovou (obhajoba v tom čase však ešte netušila o ich blízkom osobnom vzťahu). Sme aj preto oprávnení sa pýtať, že keď o pár dní na to vec P. Záleská predkladala Najvyššiemu súdu SR, bola už s M. Tódovou „vo vzťahu“ alebo nie? A keď sa „do vzťahu“ už dostala, prečo o tom neinformovala sťažnostný súd, aj vo svetle podanej námietky, nech si túto skutočnosť vyhodnotí sám? Oznamovaciu povinnosť ako zákonná sudkyňa vo svetle ustanovení Trestného poriadku v spojení s tzv. Bangalórskymi princípmi^xx) mala.

Je preto nesporné (resp. opak je len ťažko uveriteľný a vysvetliteľný), že P. Záleská a M. Tódová v kauze J. Haščáka zlyhali a tajac svoj súkromný vzťah počas živej procesnej veci zaťažili ho vážnymi pochybnosťami o nezaujatosti sudcu.

V. Prípad intrigy voči senátu 6T – justičný horor za všetky drobné

Obhajoba v Podnete^x) podrobne zdokumentovala úzku spoluprácu P. Záleskej a M. Tódovej v apríli až decembri 2020 pri viacerých „mediálno-justičných akciách“, kde vidno prvky koordinácie so zjavným cieľom ovplyvňovať pomery na Špecializovanom trestnom súde a Najvyššom súde SR, a to rozvrh práce, jeho zmeny, resp. zaraďovanie sudcov doň.^xxi)

Bez ohľadu na charakter vzťahu dotknutej sudkyne a novinárky v tom čase – či bol už osobný alebo stále iba pracovný – nemohlo aj preto ísť o štandardný vzťah novinár – sudca. Ich vzťah vyzeral byť totiž výrazne transakčný (niečo za niečo).

Novinárka totiž nielen informovala, ale aj presadzovala záujmy sudkyne a sudkyňa sa zjavne podieľala na príprave článkov, ktoré novinárka odborne, ale najmä faktograficky nemohla zvládnuť (viď svedectvo sudcu ŠTS Michala Trubana^xxii)). Aj bez prehĺbenia ich vzťahu do osobnej roviny ich táto forma spolupráce (zjavne pritom pred verejnosťou tajená) ako predstaviteľky sudcovskej a novinárskej profesie diskvalifikovala.

Ak totiž M. Tódová napísala v priebehu apríla – decembra 2020 článok o exponovanom prípade P. Záleskej, nielenže naň už spravidla mala vyhranený názor, ale na dôvažok mala intenzívnu neoficiálnu skúsenosť s P. Záleskou, so zdieľaním informácií s ňou, ktoré zdieľať nemohla (napr. obsahy súdnych spisov), a obe vedeli, že tá druhá o nej vie to, čo sa nikdy na verejnosť dostať nesmie. To plne postačuje na vylúčenie z konania jednej a na novinársku diskvalifikáciu (pre zamlčaný konflikt) druhej.

Ešte pár poznámok k mediálnemu pokrytiu činnosti senátu Najvyššieho súdu SR „6T / 1T“ M. Tódovou v spolupráci s P. Záleskou, pretože ide o mimoriadne významný prípad konfliktu záujmov novinárky a sudkyne. Možno predpokladať, že sa v budúcnosti stane predmetom diskusií na právnických fakultách a fakultách žurnalistiky, kde bude analyzovaný ako príklad vyhroteného viacnásobného konfliktu záujmov, emočnej zaujatosti a neprofesionálneho prístupu. A nejde pritom – čo treba osobitne zdôrazniť – o to, že by sme chceli akokoľvek vstupovať do polemiky ohľadom úrovne práce tohto senátu.

Obhajoba J. Haščáka sa prípadu medializácie „Michálikovho senátu“ podrobne venovala v už spomínanom Podnete z 13. 11. 2023. Pre poznanie „kauzy Tódová – Záleská“ je však určujúci, a preto ho v „hrubých rysoch“ zmienime aj v tomto texte.

Nejde len o to, že sa „vyskytol“ trištvrte roka pred väzobným prípadom J. Haščáka, a zároveň v čase, kedy M. Tódová urobila s P. Záleskou veľký rozhovor.^xxiii) V roku 2020 totiž začala užšia spolupráca medzi sudkyňou P. Záleskou a novinárkou M. Tódovou a hoci ony tvrdia, že mali len pracovný vzťah až do časovo neurčeného momentu jeho „prehĺbenia“, aprílové udalosti ukazujú, že ten vzťah bol intenzívny a najmä vysoko neštandardný už vtedy.

Kauza medializácie senátu vedeného sudcom Michálikom v Denníku N má výrazný osobný rozmer, keďže jedno z rozhodnutí senátu sa dotklo aj citlivých aspektov súkromného života P. Záleskej a jej spôsobu práce, vrátane nerozlišovania medzi privátnymi a profesijnými záležitosťami z jej strany. V tejto súvislosti bolo preto dôležité, aby novinár, ktorý si chcel zachovať objektivitu a profesionálny prístup, pristupoval k celej kauze nielen s maximálnou svedomitosťou, ale aj s potrebnou dávkou opatrnosti a zdržanlivosti, vrátane udržania si primeraného odstupu od aktérov a súvislostí prípadu.

V podaní M. Tódovej sa však stal pravý opak, keďže tá práve v najosobnejšej časti prípadu prevzala stanoviská P. Záleskej a tie v rozhovore s ňou (14. 4. 2020) tlmočila verejnosti.^xxiv) Pričom je viac ako dôvodné podozrenie, založené napr. na svedectve M. Trubana,^xxii) že P. Záleská bola aj spoluautorkou jej článku o senáte Dr. Michálika (9. 4. 2020).

V už spomenutom rozhovore pre Denník N, zverejnenom dňa 14. 4. 2020, P. Záleská kritizovala Michálikov senát za to, že jej vzal trestnú vec tzv. Zorkovci. Okrem vlastnej nevôle však neuvádza žiadny argument, pre ktorý s rozhodnutím nadriadeného senátu^xxv) nesúhlasila. Išlo preto o nemiestnu kritiku. Tá však mohla nadviazať na už publikovaný (9.4.2020) článok M. Tódovej o tomto senáte. Obe – novinárka M. Tódová aj respondentka (sudkyňa P. Záleská) – pritom zamlčali, že kľúčovú rolu pri príprave skôr publikovaného článku zohrala práve P. Záleská, ako objasnil M. Truban v auguste 2023 v rozhovore s Lenkou Dale.

Dňa 9. 4. 2020 M. Tódová zverejnila článok „Na Najvyššom súde je senát, ktorý roky oslobodzuje vinných ľudí“.^xxvi) Z obsahu článku je zrejmé, že vychádza z rozhovorov s viacerými sudcami ŠTS. Nikto z týchto sudcov sa však k článku ako zdroj verejne neprihlásil, čo je do veľkej miery pochopiteľné, nakoľko článok neprípustným spôsobom zasahuje do prezumpcie neviny. V článku je argumentácia, prečo mal inkriminovaný senát pochybiť, skôr ilustráciou ako preukázaním týchto údajných pochybení. Slúži potom viac ako alibi pre autorku, aby táto mohla po vyprodukovaní „analýzy“ vysloviť pomerne ostrý a rezolútny naratív, ktorý článok „tlačí“ do verejného priestoru, a totiž že Michálikov senát oslobodzoval v podstate vinných ľudí. Tento naratív však nemožno kriticky preskúmať, ak by mal čitateľ čerpať pre prieskum iba informácie z uvedeného článku. Z otázky „poznania“ stavu veci sa tak napriek rozsiahlosti článku stala skôr otázka „viery“.

Predmetný článok neohrabane naznačuje aj svoj motív, ktorým je zmena rozvrhu práce na Najvyššom súde SR: „Ide o senát Najvyššieho súdu 1T (predtým 6T), ktorý môže v najbližšom čase rozhodovať aj o kauze zmenky obžalovaných Pavla Ruska a Mariana Kočnera alebo o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Šanca, že bude o kauze rozhodovať, je jedna k piatim.“ Netreba asi opakovať, že to bol práve senát za účasti P. Záleskej, ktorý o kauze „zmenky“ rozhodol na prvom stupni.

Ako sme vysvetlili v Podnete, k zmene rozvrhu práce v nadväznosti na tento článok došlo, ako priznal v ďalšom rozhovore s M. Tódovou sudca J. Kliment (tlmočiac pritom stanovisko dočasného predsedu Najvyššieho súdu SR, ktorý bol jeho kolegom v senáte 5T).^xxvii)

Hore spomenuté rozhodnutie senátu 6T, ktoré prakticky pre „systémovú zaujatosť“ Okresného súdu v Nitre odňalo trestnú vec tomuto súdu a zákonnej sudkyni P. Záleskej, v odôvodnení odkrylo zákulisie justičných a advokátskych pomerov v Nitre. Spôsob života P. Záleskej, ktorý je v ňom opísaný, vyvoláva rozpaky tak otvorenosťou jeho opisu, ako aj obsahom. A ešte viac je prekvapivé tým, keď naznačuje, že sudkyňa P. Záleská, ako aj predsedníčka jej odvolacieho senátu boli „vo vzťahu“ v čase, keď obe na rôznych stupňoch súdnej sústavy rozhodovali v trestnej veci Zorkovci, pričom sa ani jedna z nich nenamietla. Napokon prevzal zastúpenie jedného z obvinených nitriansky advokát, s ktorého bývalou partnerkou, s ktorou sa súdil o dieťa – tiež sudkyňou miestneho okresného súdu – v istom období žila P. Záleská, krstná mama tohto dieťaťa. Advokát, ktorý bol veriteľom P. Záleskej aj jej rodinného príslušníka, pritom voči nim uplatnil pohľadávku a tú aj zexekvoval. Detaily však nie sú až tak podstatné, podstatné je to, že kto si prečíta odôvodnenie senátu 6T, ktoré P. Záleskú pripravilo o uvedený prípad zverejniac chúlostivé detaily jej osobného života vrátane jej veľmi zvláštneho prístupu k inštitútu zaujatosti, musí uznať, že P. Záleská by v danej veci, t.j. vo veci hodnotenia uvedeného rozhodnutia senátu 6T – ako sudkyňa – mala byť na verejnosti maximálne zdržanlivá (alebo potom vo svojej kritike veľmi konkrétna a presná). A najmä je vylúčené, aby organizovala niečo ako pomstu voči senátu Dr. Michálika na spôsob, že bude zháňať súdne spisy po ŠTS, robiť z nich informačné výťahy a tie najprv ponúknuť vedeniu súdu (aby sa ohradilo voči tomuto senátu) a následne novinárke.

VI. Spoločné rozhodnutie sudkyne a novinárky o väzbe nepriateľa štátu – nový prvok v justícii?

„(…) práve som dnes ráno nad tým rozmýšľala, keď som sa zobudila (…) po tom večeri a celom dni na tom súde, lebo bol to predsa len ako historický moment. Myslím si, že aj pre nás, čo sme odišli zo SME kvôli Haščákovi a založili Denník N, to bol významný večer a tak možno trochu také Vianoce už predčasné (…), ale rozmýšľala som nad tým, niekde som videla také komentáre, no a teraz už môžem ísť do dôchodku a oddychovať (…)“.

„Dokonca ja by som ako ešte možno pritvrdila, … a takisto si myslím niektorí ľudia to komentovali, že to bola demonštrácia sily a kto iný ako štát má tú silu demonštrovať a má dať najavo, že opäť ako je to on, kto drží ten zákon v rukách, že to už nie je mafia, že teraz naozaj ako je to štát, kto rozhoduje, či bol, alebo nebol porušený zákon. Ako ja si myslím, že to bolo úplne adekvátne a tváriť sa, že teraz išli sme do nejakej slušnej firmy, kde sedia iba ľudia v oblekoch a kravatách, ktorí ako nie sú vôbec nikdy ozbrojení a nevedia čo je to násilie a aj tá minulosť Penty nám predsa hovorí, že častokrát to bolo na hrane zákona a veď sme im roky hovorili, že sú to žraloci. Ako nepôjdeš žraloka chytať s rybárskou sieťkou takou do ruky, ktoré si kupujú deti na dovolenkách v Chorvátsku nie?“.

Uvedené citáty zazneli na druhý deň skoro ráno 5. 12. 2020, po celodennom rozhodovaní o Haščákovej väzbe v už spomínanom podcaste Denníka N „Haščák prišiel o nedotknuteľnosť“.^xii) Sú to hodnotiace úsudky M. Tódovej – prvý súvisí s rozhodovaním o väzbe, druhý sa týka prehliadky iných priestorov v Digital Parku dňa 1. 12. 2020. Oba koncentrovane vyjadrujú postoje až ukážkovo vystavané na predsudkoch (vopred pojatých hodnotiacich úsudkoch).

M. Tódová nemusí predstierať voči Pente a J. Haščákovi nezaujatosť. A ani ju nepredstiera. Hovorí spakruky to, čo si myslí. Svoje vopred pojaté postoje projektuje do úsudkov o konkrétnej procesnej veci a vôbec jej neprekáža, že justícia z požiadavky zachovávať prezumpciu neviny nevyníma ani pracovníkov médií, a to práve pre ich veľký vplyv na verejnú mienku. Len na okraj, nie tak dávno práve jej domovský web dennikn.sk zverejnil anotáciu aktuálneho rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva,^xxviii) v ktorom štrasburský súd na adresu novinárov – sťažovateľov, ktorých sťažnosti voči vnútroštátnemu odsúdeniu za ohováranie nevyhovel, uviedol: „aj záruky priznané novinárom podľa čl. 10 Dohovoru pri poskytovaní informácií o otázkach verejného záujmu podliehajú podmienke, že konali v dobrej viere s cieľom poskytnúť správne a hodnoverné informácie v súlade so žurnalistickou etikou.“

A práve dobrá viera vo vzťahu ku kauze J. Haščáka (Pente) je tým, čo naozaj M. Tódová ani nepredstiera, že má. V tom je – do istej miery až sympaticky – otvorená. Netvrdíme, že ju fakty prípadu nezaujímajú, ale ako ilustrujú aj citáty, rovno ich zasadzuje do vopred pojatej predstavy o „celkovej“ vine finančnej skupiny, žralokov a pod. Voči nim musí ukázať štát silu, aby v spoločnosti zmizol ten „blbý“ pocit, že mafia má navrch. Aj preto musí štát demonštrovať rozhodnosť už pri takýchto prvotných úkonoch, kedy nemožno hovoriť o vine, ale nanajvýš o dôvodnom podozrení. Štát si pritom má vyberať miernejšie alebo tvrdšie prostriedky voči adresátom trestno-procesných úkonov nie podľa procesnej situácie, ale podľa toho, či ide o „slušnú firmu“ alebo „žralokov“. Na tých nemá ísť s detskou rybárskou sieťkou, keďže treba použiť vrtuľník.

Zrejme aj priemernému trestnému právnikovi je jasné, že ak by osoba s tak vyhranenými názormi bola blízkou osobou sudkyne, ktorá rozhoduje o časti tých prostriedkov, ktorými mal štát demonštrovať silu voči „mafii“ (to je hodnotiaci úsudok M. Tódovej), konkrétne rozhodoval o väzbe J. Haščáka, sudkyňa by bola automaticky vylúčená a to prinajmenšom na základe objektívneho testu posúdenia nestrannosti (v súlade s tzv. teóriou zdania).

Sobotný podcast nahraný ráno po večernom vyhlásení väzobného rozhodnutia však priniesol aj významnejšie zistenia ako len vyhrotenú zaujatosť novinárky M. Tódovej. Keď si obhajoba ráno 5. 12. 2020 pustila „sobotný podcast“, prekvapilo ju, že novinárka M. Tódová uvažuje rovnako ako sudkyňa P. Záleská pri neverejnom odôvodňovaní uznesenia o vzatí do väzby. M. Tódová rozšafne (zrejme ešte v eufórii z toho, že J. Haščák skončil vo väzbe), vysvetľovala poslucháčom podcastu náladu vo výsluchovej miestnosti, psychické rozpoloženie obvineného J. Haščáka, s ktorým sa v ten deň pritom fyzicky nestretla, ale aj úvahy súdu, ktoré tak aj novinárka prezentovala: čiže ako úvahy súdu, nie ako svoje domnienky o tom, ako by mohol súd uvažovať. Pritom sa nič z toho nemohla dozvedieť ani z krátkeho brífingu obhajcu a ani z ešte kratšieho vyjadrenia prokurátora.

Dokonca sa odvážila verejne hodnotiť aj odborné kvality dvoch obhajcov, ktorých nanajvýš videla postávať na chodbe, keď na ich adresu posmešne uviedla, že ich bude musieť J. Haščák vymeniť a nahradiť niekým lepším.

Vtedy sme si začali ako obhajoba klásť otázku, že či dôvodom, pre ktorý sudkyňa P. Záleská nenapísala uznesenie o vzatí do väzby, ktoré poobede po ukončení výsluchov obhajobe prisľúbila, nebolo to, že sa stretla s M. Tódovou u nej na byte, kde preberali detaily prípadu, až potom nebol čas na to, aby bolo napísané aj uznesenie. To sme už vedeli prinajmenšom, že po doručení väzobného návrhu prokurátorom mala túto informáciu M. Tódová ako prvá, dokonca skôr ako obhajoba. Dnes, vediac viac o ich vzťahu, predpokladáme s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote, že presne takto piatkové popoludnie a večer dňa 4. 12. 2020 dvojica P. Záleská a M. Tódová strávili a rozišli sa akurát na krátku dobu, počas ktorej sudkyňa vyhlásila a odôvodnila ich „spoločné“ rozhodnutie o väzbe.

A nejde tu len o už uvedené podozrenie, že novinárka si z takéhoto stretnutia odniesla osobné hodnotiace úsudky sudkyne, t.j. (i) že obhajcovia boli nervózni, ale (ii) J. Haščák bol kľudný, čiže je disponovaný väzbu znášať dobre, a tiež ďalší úsudok sudkyne, (iii) kto z obhajcov je ako odborne zdatný. Ide o viac, podľa nás totiž M. Tódová aj zasahovala do rozhodovania sudkyne P. Záleskej, resp. konzultovala s ňou rozhodnutie pred jeho vyhlásením a sudkyňa P. Záleská bola pod vplyvom negatívneho postoja M. Tódovej voči J. Haščákovi a Pente.

Je samozrejme jasné, že M. Tódová sa musela rozprávať s niekým, kto bol na dianí v pojednávačke počas väzobného výsluchu J. Haščáka dňa 4. 12. 2020 zainteresovaný, nepatril k obslužnému personálu a nebol to obhajca. Je pritom vysoko nepravdepodobné, že takéto postoje jej prezentoval prokurátor. Pri osobnosti a názoroch M. Tódovej je zároveň možné predpokladať, že s P. Záleskou živo diskutovala o tom, ako vo veci rozhodnúť. Podobnú spoluprácu si odskúšali pri sudcoch Michálikovi, Sabovej a Púchovskom, tak prečo nie aj pri J. Haščákovi?

M. Tódová mala a má s J. Haščákom a Pentou vyhrotený, priam nepriateľský vzťah. Aj samotný vznik Denníka N súvisel s kúpou podielu vo vydavateľstve Petit Press, ktorý financovala skupina Penta. Pre vstup Penty do tohto vydavateľstva časť redakcie vrátane M. Tódovej odišla do nimi novozaloženého Denníka N, čo bolo sprevádzané reklamným sloganom „Nedáme sa oPENTAť“. Túto „zakladateľskú“ ideu si Denník N opakovane pripomína (naposledy v januári tohto roka) a samotné zadržanie, obvinenie a uväznenie J. Haščáka bez akejkoľvek zdržanlivosti danej prezumpciou neviny tento denník a osobitne M. Tódová označovali za vytúžené zadosťučinenie.

Ako najpravdepodobnejší sa teda javí scenár, že priamo sudkyňa P. Záleská oboznámila M. Tódovú s priebehom výsluchu J. Haščáka a doplniac to osobnými komentármi k správaniu osôb vo výsluchovej miestnosti jej umožnila oboznámiť sa s dokumentmi vo vyšetrovacom spise. Následne spoločne tak dlho diskutovali o rozhodnutí a problémoch súvisiacich so zlou dôkaznou situáciou v spise, že už P. Záleská nestihla napísať odôvodnenie uznesenia.

A M. Tódová o ich spoločnom rozhodovaní na druhý deň ráno, v už spomínanom sobotnom podcaste, celá rozradostená, že je už J. Haščák vo väzbe, vypnúc kontrolky opatrnosti, porozprávala nielen kolegom, ale celému Slovensku.

„No tak ale ako MY teraz budeme skúmať, či Arpáš pred 14timi rokmi nemal nejaký vzťah s niekým iným, kto sa v tej službe vedel dostať ku Gorile, dal mu to, lebo bol šéf kontrarozviedky. Ako toto bude naozaj veľmi komplikované (…).“

„No a vo väzbe je preto, že podľa súdu by mohol ovplyvňovať svedkov a bolo to zaujímavé rozhodovanie, pretože na obidva tie prípady sa dá pozrieť aj tak, aj tak. Pretože o tej legalizácii a o tom, že tá zmluva bola fiktívna, že tá firma v podstate bola zriadená iba kvôli tejto jednej veci, nemala žiadne riadenie, žiadnych zamestnancov o tom niet pochýb dovolím si povedať ani v tom spise, ani vyšetrovateľ, prokurátor nikto o tom nepochybuje, že tie platby sú podozrivé, fiktívne respektíve nie fiktívne, ale teda, že nie sú za to, za čo deklarujú, že sú, ale druhý problém je, že nemáme poriadny dôkaz o tom, že naozaj Arpáš odovzdal Haščákovi tú Gorilu. Jednoducho nikto o tom nevypovedá a na ten prípad sa dalo pozrieť aj tak, že teda dôkazne je to v tejto chvíli možno trochu slabšie, ale na druhej strane keď sa na to pozrieme zoširoka (…). (…) Takže súd sa na to pozrel podľa mňa teda z tohto širšieho pohľadu, zasadil to do kontextu a rozhodol tak, ako rozhodol a sama som zvedavá, ako to posúdi Najvyšší súd.“^xii)

M. Tódová v spomenutom podcaste medzi iným spomenula aj väzobný dôvod, ktorým malo byť brzdenie trestného stíhania bývalým špeciálnym prokurátorom D. Kováčikom, ktorý tak mal konať na popud J. Haščáka. Tento dôvod prezentovala v ústnom odôvodnení väzobného uznesenia aj P. Záleská, v písomnom vyhotovení uznesenia sa však už neobjavil. To je ďalší dôkaz o tom, že M. Tódová mala referát o väzobnom rozhodnutí priamo z pojednávačky od osoby najpovolanejšej – od sudcu.

VII. Nestrannosť protikorupčného súdu v ohrození alebo ako súvisí zahmlievanie pravdy o vzťahu sudkyne a novinárky s korupciou

Dňa 10.6.2016 zasadala Sudcovská rada ŠTS (členom bol aj J. Hrubala) a prerokovala podnet M. Tódovej na správanie R. Púchovského z 13. 5. 2016. K podnetu bola pripojená videonahrávka. Z narážok v obsahu zápisnice vyplýva, že sudca mal nejaký incident pod vplyvom alkoholu na stretnutí pracovníkov justície. Sudcovská rada vzhľadom na povesť R. Púchovského a skúsenosť s ním uzavrela, že voči nemu žiadne opatrenie neučiní. Na prvý pohľad hlúpa intriga, na ktorej sprocesovanie bol použitý novinár, ktorého vplyv ale stále narastal.

Strih. Píše sa december 2020 a M. Tódová kladie otázky J. Hrubalovi, čo urobí so sudcom R. Púchovským, keďže v kauze Judáš (konala v nej P. Záleská) vyšlo najavo, že R. Púchovský mal byť istotou pre Milana Lučanského (tvrdil to svedok František Böhm). V otázkach je skrytá záludnosť, nakoľko hoci mal byť R. Púchovský tou istotou a F. Böhm to šiel vyskúšať (dostavil sa na Národnú kriminálnu agentúru v čase jeho služby), policajti ho poslali domov. Bol predvolaný až o týždeň, kedy už slúžil J. Hrubala.^xxix)

Každopádne pravdepodobne na nátlak M. Tódovej na J. Hrubalu, ktorý už raz zrušil R. Púchovskému službu (5. 11. 2020, práve keď prebiehala akcia Očistec) a nikdy verejne nevysvetlil prečo, J. Hrubala nahradil v rozpise služieb na týždeň 14. – 21. 12. 2020 R. Púchovského práve P. Záleskou, ktorá si mala po vyčerpávajúcej službe končiacej 7. 12. 2020 skôr oddýchnuť, ako opäť slúžiť. Ale možno sa tým vyhol nepríjemným otázkam, ktoré potom už M. Tódová nepoložila.

Lebo J. Hrubala bol ten, kto F. Böhma dňa 30. 9. 2020 vzal do väzby. A to aj na základe výpovedí takáčovcov, ktoré sa týkali ich „chorvátskej dohody“ o údajnom ovplyvnení špeciálneho prokurátora, aby nepodal sťažnosť, ak J. Hrubala prepustí Kudličku na slobodu. V čase tejto dohody pritom nikto z údajných mafiánov zúčastnených na dohode nemohol vedieť, ako J. Hrubala v Kudličkovej veci rozhodne, riešili však vraj už vopred ako podplatiť špeciálneho prokurátora.^xxx) A F. Böhm začal nie dlho po vzatí do väzby spolupracovať s orgánmi (a následne prišiel R. Púchovský prvýkrát o službu na pezinskom pracovisku ŠTS).

Novinárka M. Tódová dlhodobo disponuje rozsiahlymi informačnými zdrojmi v bezpečnostnom, policajnom a justičnom prostredí. Je zrejmé, že sa na ňu obracajú alebo prinajmenšom obracali rôzne osoby s cieľom presadiť si svoje. Novinárka im buď vyhovela alebo nie. Bez konkrétnych poznatkov o opaku by sme si zároveň nemohli dovoliť pochybovať o tom, či pri takomto rozhodovaní, ako využije svoju „mäkkú moc“, dodržala pravidlá novinárskej etiky. No spolupráca „Tódová a Záleská“ takéto poznatky nielen poskytuje, ale prekračovanie hraníc profesionality posunula na novú úroveň. Ako ukazuje uznesenie Michálikovho senátu o delegácii vecí pre systémovú zaujatosť Okresného súdu v Nitre, P. Záleská nebola schopná, či ochotná rozlíšiť, kde končia osobné a začínajú pracovné vzťahy (napr. vzťahy so sudkyňami, ktoré konali v tej istej veci ako ona) a najmä aký to má dopad na inštitút nezaujatosti (vylúčenia) sudcu. K tomu istému opäť došlo aj v súvislosti s M. Tódovou, až na to, že jej nová partnerka nebola tentoraz sudkyňou, ale novinárkou.

Hoci dnes už je – paradoxne vďaka M. Daňovi – tento vzťah verejnosti známy, reflexia kontaktov „Tódová – Záleská“ a to aj so zreteľom na trestné kauzy, ktorých sa týka, neprebehla. Najmä ani jedna zo strán nepriznala, kedy prestal byť vzťah týchto dvoch dám iba pracovný a ony voči sebe stratili potrebný a nevyhnutný odstup (pričom tá strata odstupu nemusela spočívať len v tom, že začali žiť v spoločnej domácnosti, ale pokojne aj „iba“ v transakčnom pojatí ich spolupráce, ktorú sme už vyššie analyzovali).

Pritom z takmer výlučnej úlohy M. Tódovej pri pokrývaní „Záleskej tém“ do decembra 2020 je nepochybné, že M. Tódová bola kontaktnou osobou P. Záleskej vo vzťahu k redakcii. Z takmer úplného prevzatia novinárskych úloh M. Tódovej ku „kauzám Záleskej“ od januára 2021 inými redaktormi Denníka N je potom zrejmé, že tak dobrého zdroja informácií, akým bol kontakt priamo na súde, sa redakcia Denníka N nevzdala. To potvrdzuje nielen pokračujúca produkcia článkov o kauzách P. Záleskej, ale najmä to, že po ich prečítaní je zrejmé, že redakcii obvyklé zdroje diskrétnych informácií ani po januári 2021 takpovediac „nevyschli“.

A toto všetko sa dialo v čase, keď sa pôvodná kľúčová „justičná“ redaktorka Denníka N M. Tódová stala súčasťou domácnosti sudkyne, a to bez odkrytia tohto faktu komukoľvek inému ako kolegom v redakcii. Predovšetkým však bez odkrytia takejto skutočnosti širšej verejnosti a hlavne tým, ktorí stáli pred P. Záleskou ako sudkyňou.

Takto blízky vzťah k určitému médiu však sudkyňa nemôže mať a najmä nie bez verejnej kontroly. Aj preto takéto podozrenie nemôže ponechať dlhodobo nevysvetlené. Už sme poukázali na riziká zneužitia oboch mocí – tvrdej (sudcovskej), aj mäkkej (novinárskej), o to skôr, ak k jej zneužitiu dochádza vo vzájomnej synergii, a to z dôvodov, ktoré majú súkromný, resp. partikulárny charakter.

Mlčanie o vzťahoch média k súdu, ktoré prekračujú rýdzo pracovné vzťahy, zakladá riziko nielen v súvislosti s tým, o čom médium píše, či nekriví obraz reality cez optiku deformovanú vzájomným blízkym vzťahom s prostredím súdu a s tým súvisiacimi ohľadmi. Ale aj o čom nepíše, hoci o tom má vedomosť.

Inak povedané, ak mediálna produkcia Denníka N k „Záleskej témam“ pokračuje v nezmenenom rozsahu ďalej, ale už pod „menami iných redaktorov“, táto situácia vrhá tieň pochybností nielen na individuálnu činnosť M. Tódovej, ale aj na redakciu Denníka N ako celok. Otázky tak ostávajú nezmenené, aké boli na stole v auguste 2023, keď M. Daňo zverejnil svoje videá. Navyše P. Záleská je predsa nielen predsedníčkou senátu, ale stále aj predsedníčkou sudcovskej rady ŠTS, t.j. je jednou z kľúčových postáv na Špecializovanom trestnom súde.

Redakcia Denníka N sa nezbavila konfliktu záujmov len obmedzením činnosti jednej autorky, keď navyše konfliktnú situáciu nikdy riadne verejnosti neobjasnila. Na tom sa okrem tajenia, kedy došlo k „predelu“ v ich vzťahu, ktorý už bolo potrebné riešiť stiahnutím novinárky z jej dovtedajšej pracovnej pozície, podieľala aj tá skutočnosť, že najmenej 3 roky bližšieho vzťahu novinárky a sudkyne (2020 – 2023) neboli sprevádzané zverejnením príslušného disclaimeru zo strany redakcie.

Netransparentnosť Denníka N je ale menšia časť problému; tou vážnejšou je neschopnosť justície vysporiadať sa riadne s podozreniami, ktoré dlhé obdobie možnej nekalej kooperácie sudkyne a novinárky (2020 – 2023) vyvoláva. Nejde len o individuálne kauzy, v rámci ktorých ešte môže dôjsť k preskúmaniu vplyvu vzťahu sudkyne a novinárky na zákonnosť súdnych rozhodnutí. Problém by mala totiž riešiť aj Súdna rada SR a to tak povediac „celostne“. A za celým týmto obdobím následne – po riadnom prešetrení celej problematiky – dať dôstojnú bodku.

Lebo tu ide o zaujímavý paradox, ktorý justíciu vôbec nectí. Keď špecializovaný súd, ktorý sa v ostatných rokoch zapísal do povedomia verejnosti významne svojou rozhodovacou činnosťou vo väzobnej agende, kedy vyniesol veľa rozhodnutí o kolúznej väzbe, a to často práve v spojitosti s podozreniami z korupcie, bol počas jedného volebného obdobia a jedného vedenia súdu (2020 – 2023) zasiahnutý kolúznym konaním dvojice, z ktorej jedna bola jeho prominentnou sudkyňou a druhá najvýznamnejšou novinárkou, ktorá referovala o jeho činnosti a predstavovala v rozhovoroch profily jednotlivých sudcov.

Pričom to, čo bolo podstatou činnosti tejto dvojice v už opísaných prípadoch, možno bez obáv z preháňania – vo svetle na začiatku citovaných definícií Transparency International – označiť za vážne a doposiaľ nepostihnuté prípady korupcie. Korupcie, o ktorej sa v korupčnom „newsfiltri“ M. Tódovej nedočítate.

A na túto korupciu je aj špecializovaný súd – aspoň zatiaľ – krátky.

Advokáti Martin Škubla a Valeria Haščáková

Článok pôvodne vyšiel na portáli Pravnelisty.