Londýn 18. apríla 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Evan Vucci)
Médiá nás ticho doviedli do postfaktuálnej éry. V postfaktuálnej ére je pravda pri vytváraní verejnej mienky irelevantná. Základné pravidlo znie: „Nezáleží ako to bolo, ale ako sa to podá.“
Briti tento stav nazývajú „post-truth“, do slovenčiny sa predkladá ako postfaktuálny. Oxfordský slovník definuje post-truth ako vyjadrenie stavu, kde „dôraz na emócie a osobné názory získava väčší vplyv na utváranie verejnej mienky ako objektívne fakty.“ Čiže osobný názor je viac ako dôkaz, osobný názor je viac, ako pravda. Post-truth doslovne preložené znamená post-pravdivý. Briti jasne konštatujú, že pravda už nie je dôležitá, môže kraľovať lož! V postpravdivej dobe sa darí klamstvu. Je to doba, v ktorej je veľká časť politikov a médií ochotná klamať, dokonca klamstvo aj podporovať, ak im vyhovuje. Zároveň je to doba, v ktorej je možné klamstvo účinne, rýchlo a beztrestne šíriť.
Zásadná otázka je, aká veľká časť verejnosti je ochotná nechať sa klamať. Politici a médiá v postpravdivej dobe označia za klamstvo, alebo za „fake news“ čokoľvek, s čím nesúhlasia a naopak, skutočnou pravdou je len to, čo zodpovedá ich pohľadu na vec. Pritom najsilnejšou argumentačnou zbraňou týchto médií a politikov je osobný útok – očierňovanie a obviňovanie oponentov. Poctivá žurnalistika sa zmenila na nástroj propagandy. Bohužiaľ pre majiteľov médií je technicky jednoduché vyrobiť niekomu povesť šíriteľa fake news. Ak na pravde nezáleží, veľmi ľahko sa dá z útočníka urobiť obeť a naopak. Z tohto fenoménu sa u nás stala zbraň politického boja, vidíme to denno-denne, je zbytočné spomínať príklady. Z očierňovania oponenta zo šírenia fake-news sa stala premyslená stratégia politického boja. Vzťah medzi pravdou a lžou sa v postfaktuálnej spoločnosti mení na ideologický spor a fakty a pravda sa menia na veľmi účinnú formu ideológie. Protistrana tejto hry, tá, ktorej ešte stále záleží na pravde, si to musí uvedomiť. Nakoniec to tak bolo vždy, už Galileo Galilei a Giordano Bruno hlásali na vtedajšiu dobu fake news a ich spor s vládnou mocou bol skutočne ideologický. Galileo Galilei uhol, aby si zachránil život, Giordano Bruno za pravdu svoj život obetoval. Vývoj ľudskej spoločnosti naozaj ide po špirále a po 500 rokoch sme sa vrátili k Brunovi a Galileovi, len o špirálu vyššie. Ak nám je dnes jasné, že osudy G. Galileiho a G. Bruna boli symptómami poruchy vtedajšieho vládneho systému, tak je jasné, že aj súčasný nástup postfaktuálnej éry je symptómom poruchy demokracie.
V týchto súvislostiach je mimoriadne žeravá otázka parlamentných volieb. Ako zabezpečiť, aby ich výsledok bol v postfaktuálnej ére pravdivý, uveriteľný a overiteľný? Všetci si pamätáme, v akej politickej hystérii sa zmietali USA po Trumpovom víťazstve, keď Trumpovi odporcovia tvrdili, že voľby boli ovplyvňované Rusmi! Po Bidenovom víťazstve o manipulácii volieb hovorí Trump… Ak dokázali Rusi zmanipulovať prezidentské voľby v USA, o to ľahšie ich zmanipulujú v Slovensku! Alebo nám ich zmanipulujú USA? Alebo ich zmanipuluje niekto u nás? A možno ich budú manipulovať všetci a výsledok sa bude meniť každých päť minút…
Ak nebude umožnené paralelné sčítanie hlasov, z parlamentných volieb v septembri bude nakoniec cirkus. Pretože ak výsledok volieb nebude overiteľný, nebude ani uveriteľný a voľby sa zmenia na porážku demokracie.